Priestorové (stereoskopické) videnie je fyziologicko-psychologický jav. Základom je to, že pozorujeme priestor okolo seba dvoma očami, odrazené svetelné lúče vyvolávajú podráždenie rôznej intenzity, tým vznikajú dva obrazy, ktoré sú mierne posunuté a mozog ich vyhodnotí ako priestorový obraz.
Stereoskopické videnie tvorí fyziologický základ stereofotogrametrie. Prirodzené priestorové videnie:
- priame – vzniká pri binokulárnom pozorovaní objektu
- nepriame – pri monokulárnom pozorovaní, používajú tí čo nevidia priestorovo
Binokulárne videnie má niekoľko stupňov: simultánne videnie, jednoduché binokulárne videnie (fúzia), priestorové videnie.
Umelé priestorové videnie: ak pozorujem dvojicu snímok, ktoré majú horizontálne paralaxy, potom pri binokulárnom pozorovaní vzniknú na sietniciach očí zodpovedajúce podráždenia, ktoré v mozgu vyvolajú umelý priestorový vnem (stereoefekt). Podmienkou stereoskopického videnia je aby každému oku bol predložený samostatný obraz, musia obsahovať horizontálne paralaxy, a snímky treba predložiť tak, aby pozorované lúče ležali v uzlových rovinách.
Pomôcky pre stereoskopické videnie: stereoskop (šošovkový, zrkadlový)
Anaglyfický spôsob stereskopického pozorovania: čiastkové obrazy sa cez seba natlačia v doplnkových farbách, potom ich pozorujeme pomocou filtrov, zvlášť pre ľavé a pravé oko.
Stereskopické meranie: Je založené na meraní veľkosti horizontálnych paraláx, mierou vzdialenosti pozorovaného bodu je horizontálne paralaxa, vzdialenosti y sú nepriamo úmerné veľkosti paraláx a rovnako vzdialené body majú rovnaké paralaxy.