Vznik, vývoj a rozmiestnenie rudných ložísk na Slovensku sú úzko späté s geologickými procesmi, ktorými sa formovali Západné Karpaty.
Základné pojmy
Klasifikáciu zásob výhradných ložísk SR upravuje § 14 zákona;,č. 44/1988 Zb. v znení zákona Č. 498/1991 Zb. a novely zákona Č. 558/2001 Z. z. a vyhláška SGÚ Č. 6/1992 Zb. o klasifikácii a výpočte zásob výhradných ložísk.
Zásoby výhradného ložiska podl'a stupňa preskúmanosti výhradného ložiska alebo jeho časti a podl'a stupňa znalosti jeho úložných pomerov, kvality, technologických vlastností a banskotechnických podmienok sa klasifikujú na kategórie:
- overené zásoby
- pravdepodobné zásoby
- predpokladané zásoby
Podl'a vhodnosti na hospodárske využitie sa zásoby klasifikujú na:
- bilančné zásoby,
- nebilančné zásoby.
Bilančné zásoby sú zásoby využitel'né v súčasnosti a vyhovujú súčasným technickým, technologickým a ekonomickým podmienkam využitia výhradného ložiska alebo jeho časti.
Nebilančné zásoby sú zásoby v súčasnosti nevyužitel'né, ich využitel'nosť sa však s ohl'adom na očakávaný technický, technologický a ekonomický vývoj predpokladá v budúcnosti.
Nerastná surovina je tuhá, kvapalná alebo plynná časť zemskej kôry (prvok, zlúčenina, minerál, hornina), ktorú je možné použiť v pôvodnom stave, alebo po úprave v priemysle. Patria sem: rudy, nerudy a kaustobiolity (uhlie, ropa, plyn).
Ložisko nerastnej suroviny je prírodnou akumuláciou nerastnej suroviny, ktorú je možno ťažiť so ziskom (v súčasnosti alebo v budúcnosti).
Ruda je agregát minerálov, z ktorého možno rentabilne získať kov, prípadne viac kovov.
Rudný minerál je priamou surovinou na výrobu kovov extrakciou (napríklad galenit, sfalerit a chalkopyrit).
História ťažby rúd
Územie Slovenska bolo obývané už v staršej dobe kamennej, v paleolite. Poskytovalo dve veľmi výhodné suroviny na výrobu kamenných nástrojov: rádiolarit a obsidián.
Využívanie kovov malo svoju nezastupiteľnú úlohu pri rozvoji technického pokroku aj na našom území. Výroba bronzových nástrojov a zbraní sa sústreďovala v opevnených osadách. Medená ruda sa z ložísk v Slovenskom rudohorí a v Nízkych Tatrách pred zhutňovaním aj upravovala, ako o tom nasvedčujú zvyšky kamenných nástrojov na roztĺkanie medi a zvyšky pražiacích ohnísk na lokalite Piesky pri Banskej Bystrici.
Zhutňovanie železných rúd na našom území bolo preukázateľne známe v halštatskej dobe (7.-5. stor. pred n.l.). Na hradisku Malpír pri Smoleniciach sa našli kusy železnej trosky a hrubo vykované železné lupy. Okrem hutníckeho objektu sa našli aj kováčske polovýrobky nožov, a železné a oceľové prúty. Železiarsku výrobu na našom území pozdvihli Kelti. Keltský kmeň Kotínov (s písonmými správami z 1. storočia pred n.l.), ktorý sídlil najpravdepodobnejšie na strednom Slovensku, bol známym výrobcom železa a najmä zbraní. Keltské kmene v 2.stor. pred n.l. začali raziť aj vlastné zlaté a strieborné mince. Na Slovensku sú známe najmä strieborné biateky.
V baníctve pokračovali aj Slovania, ako tomu nasvedčujú archeologické pamiatky zo železa, bronzu, medi a zlata z obdobia Veľkej Moravy. Slovanské železiarstvo nadobudlo vysokú úroveň od konca 7.storočia. Sú známe početné poľnohospodárske nástroje, nástroje na obrábanie dreva, zbrane a nástroje na obrábanie kovov. Železné hrivny boli úžitkovým predmincovým platidlom počas veľkomoravského obdobia. Našli sa na nmohých miestach pri Piešťanoch, Novom Meste nad Váhom, Nitre a inde.
Pravdepodobne už v 8.stor. bola založená Kremnica a Banská Štiavnica, významné banícke mestá. Po tatárskom vpáde (1240-1242) prichádzali nemeckí kolonisti, ktorí dostali rôzne privilégia na povzbudenie rozvoja baníctva a od 14.stor. sa začalo s podzemným dobývaním na Smolníku, v Banskej Štiavnici a v okolí Banskej Bystrice. Prvý pokus použitia strelného prachu na trhanie horniny sa uskutočnil v roku 1627 v Banskej Štiavnici. Rozvoj baníctva nastal počas 18.stor.. Rozvoj baníctva si vyžiadal už v roku 1735 zriadenie Baníckej školy v Banskej Štiavnici a v roku 1746 v Smolníku. V roku 1763 bola založená prvá Banská akadémia v Banskej Štiavnici.
Ťažili sa najmä drahé kovy v oblasti Banskej Štiavnice a Kremnice a medené rudy v banskobystrickom a l'ubietovskom revíri a na početných lokalitách Slovenského rudohoria. Na Slovensku sa v rokoch 1748-1800 vyrobilo 868 t striebra, čo znamená priemernú ročnú produkciu 16 ton. V tom istom období len z oblasti stredoslovenských neovulkanitov pochádza 24 650 kg zlata, čo predstavuje priemerne ročne 465 kg. Banskobystrické bane v 18. storočí produkovali ročne 100-300 t medi. Ťažba medi na ložiskách Špania Dolina, Ľubietová, Smolník, Gelnica a Dobšiná dosiahla vrchol v 16. až 19. storočí. Produkcia medi z týchto ložísk vtedy zásobovala takmer všetky európske trhy.
V rokoch 1860-1865 poklesla ťažba Cu, Pb, Zn, Ni, Co a drahých kovov, ktoré sa začali dovážať zo zámoria. Začal sa však rozvoj ťažby železných rúd, pyritu a uhlia. V rokoch 1885-1910 sa na Slovensku vyrábalo ročne 110-240 kt železa. Svetový význam v tomto období dosiahla ťažba Ni-Co rudy v Dobšinej. Koncom 19.storočia sa začala tiež ťažba ortute, antimónu a nerudných nerastných surovín (magnezit, sadrovec, azbest, baryt a i.).
K miernemu vzostupu ťažby niektorých surovín dochádza po prvej svetovej vojne. Najvýznanmejší vzostup ťažby nerastných surovín nastal po druhej svetovej vojne v období rokov 1945-1990. Sprevádzala ich výstavba úpravní a ďalších prevádzok. Prudký rozvoj baníctva a hutníctva mal však nepriaznivý vplyv na životné prostredie v centrách baníckej aktivity (Rudňany, Jelšava a iné). Po roku 1990 nastal útlm rudného baníctva v dôsledku uplatnenia svetových cien a zatvárania nerentabilných prevádzok.
Rudné suroviny
Geologické zásoby rudných surovín dosahovali k 1. 1. 2004 na 70 výhradných ložiskách 357 mil. ton, z toho .vyše 90 % predstavujú nebilančné zásoby. Ako bilančné možno hodnotiť len časti zásob na ložiskách železných rúd (Nižná Slaná - Manó - Kobeliarovo) a komplexných železných rúd (Rožňava - Strieborná). Overené bilančné zásoby zlatých rúd (Banská Hodruša) sa ťažbou v roku 2001 vyčerpali. V rokoch 2002 a 2003 pokračovala ťažba likvidáciou pilierov. Overené zásoby ostatných rudných surovín (Mn, Ni, Cu, Pb, Zn, Sb, Hg, W, Mo a vzácne zeminy) sú v súčasnosti nebilančné. Ťažba, tak ako po minulé roky, prebiehala tradične iba na ložiskách Nižná Slaná (železné rudy) a Banská Hodruša (zlaté rudy). Väčšina domácej spotreby sa preto pokrýva dovozom.
Antimón
V Malých Karpatoch sú ložiská a výskyty Sb-Au rúd sústredené v pruhu Pezinok - Pernek. Ruda obsahuje 1 - 4 % Sb, 0,5 - 1,5 % As a 1 - 5 g/t Au. Ťažba Sb-Au rúd na ložisku Pezinok sa skončila v roku 1991. Antimónové zrudnenia sa nachádzajú aj v Nízkych Tatrách. Vo výplni žíl sa nachádzajú kremeň, antimonit, pyrit, arzenopyrit, jamesonit, tetraedrit, sfalerit, chalkopyrit, hematit, baryt, karbonáty a zriedkavo rýdze zlato. Rudy obsahujú 1,0 až 5,0 % Sb, 0,1 až 0,8 % As a 0,6 až 3,0 g/t Au.
Ťažba na najvýznamnejšom ložisku Dúbrava sa skončila v roku 1991. Overené zásoby Sb-Au rúd na tomto ložisku sú vzhl'adom na súčasnú úroveň cien a výrobných nákladov nebilančné. Typickým ložiskom Au-Sb rúd bola v minulosti Magurka.
Antimónové zrudnenia v Spišsko-gemerskom rudohorí (Betliar, Čučma a Poproč) podl'a výsledkov prieskumu v rokoch 1977 - 1983 nedosahujú ložiskové parametre. Podobne ekonomicky nevýznamné sú antimónové výskyty v oblasti neovulkanitov (Kremnica a Zlatá Baňa). V roku 2003 sa doviezol surový antimón v hodnote 2,8 mil. Sk.
Mangán
Ekonomicky najvýznamnejšie, v minulosti ťažené, v súčasnosti však nebilančné, sú sedimentárne ložiská Mn rúd ložísk v Popradskej kotline, v lokalitách Švábovce a Hôrka (Levočské pohorie, Vlková). Kvalita rúd je nízka (14 - 17 % Mn), len výnimočne sa ťažili úseky s obsahom do 23 % Mn. Najrozsiahlejšia ťažba na ložiskách Kišovce - Švábovce bola zaznamenaná v rokoch 1955 - 1960, keď dosahovala 150 - 200 tis. t/rok. Zásoby na ložisku Švábovce boli odpísané z evidencie v roku 2002. V Horehronskom podolí je overené ložisko Michalová s nebilančnými zásobami mangánovej rudy (obsah Mn <10 %), odpísané z evidencie v roku 2003, kvôli nízkej kvalite.
Ostatné výskyty Mn zrudnenia sú ekonomicky bezvýznamné. Ide o lokality Betliar, Čučma, Bystrý Potok, Lednické Rovne, Zázrivá, Borinka, Lozorno a Jablonové.
Hodnota dovezených rudných surovín dosiahla takmer 620 mil. Sk. Okrem rúd bol dovezený kovový mangán (147 t) v hodnote 13 mil. Sk.
Meď
Ložiská medených rúd Slovenska je možné rozdeliť na tieto genetické typy:
Najrozšírenejší typ sú metamorfno-hydrotermálne žilné ložiská známe z oblasti Spišsko-gemerského rudohoria (Slovinky, Gelnica, Novoveská Huta, Hnilčík) a z oblasti obalového permu nízkotatranského kryštalinika (Špania Dolina). Ťažba medených, resp. medených a strieborných rúd z týchto ložísk prebiehala 500 - 700 rokov a skončila sa v rokoch 1992 - 1993. Rudy týchto ložísk tvorí siderit, kremeň, Fe dolomit, chalkopyrit, tetraedrit a ďalšie minerály. V súčasnosti zostatkové zásoby týchto ložísk s kvalitou 0,4 - 1,3 % Cu sú klasifikované ako nebilančné. K typu metamorfno-hydrotermálnych žilných ložísk, ktoré sú zdrojom medi, patria aj tzv. ložiská komplexných Fe-Cu rúd Rudňany a Rožňava. Obsah medi v nich dosahuje 0,1 - 0,9 % a hlavnými Cu minerálmi sú chalkopyrit a tetraedrit.
V minulosti (od 13. stor.) sa intenzívne ťažilo exhalačno-sedimentárne ložisko Smolník v centrálnej časti Spišsko-gemerského rudohoria. Od r. 1326 do r. 1990 sa z ložiska vyťažilo cca 19 mil. t rudy. Kvalita ťažených rúd v r.1960 - 1989 dosahovala len 0,2 - 0,39 % Cu a 2,5 - 6,9 % S. Hlavnými rudnými minerálmi boli chalkopyrit a pyrit.
Najmladší typ medených rúd sú skarnovo-porfýrové rudy na ložiskách Vysoká - Zlatno a Vysoká- Šementlov v centrálnej zóne štiavnického stratovulkánu. Rudné zóny s vyššou akumuláciou medi obsahujú 0,5 - 0,6 % Cu, 0,5 g/t Au a overené zásoby sa klasifikujú ako nebilančné. Menej významné Cu rudy sa v minulosti ťažili na ložisku Banská Hodruša - Rozália s kvalitou 0,6 - 0,7 % Cu. V súčasnosti sú zásoby nebilančné.
Posledné overené ložisko polymetalickej drahokovovej mineralizácie s nebilančnými zásobami Cu je ložisko Brehov vo východoslovenských neovulkanitoch.
Domáca ťažba medených rúd (v rámci komplexných Fe rúd na ložisku Rudňany) skončila v rokoch 1998- 1999. V roku 2003 boli predmetom importu medené rudy v hodnote 6 mil. Sk a rafinovaná a nerafinovaná meď v úhrnnej hodnote 252 mil Sk.
Molybdén
Ložiskové akumulácie molybdénu sú známe z oblasti veporického kryštalinika a gemerika. Z oblasti veporického kryštalinika je známe ložisko Mo rúd Ochtiná - Rochovce. zaraďované k hydrotermálnej kremeňovo-molybdenitovej formácii. Ložisko je situované v blízkosti tektonického styku gemerika a veporika.
V oblasti gemerika v severogemerickom perme sú známe U-Mo zrudnenia viazané na vulkanicko-sedimentárne horizonty. Na ložiskách Novoveská Huta a Košice sa obsah Mo pohybuje od 0,02% do 0,38 %. Vzhl'adom na mineralogickú väzbu Mo s uránovými minerálmi a technologické problémy ich úpravy a zhodnotenia ich priemyselný význam je problematický.
V roku 2003 bol dovezený len surový molybdém v hodnote 24,1 mil Sk.
Nikel
Jediným predstaviteľom reziduálnych Ni rúd lateritického typu je ložisko Hodkovce. Ložisko sa nachádza v Moldavskej kotline západne od Košíc a overené je na ploche cca 6 km2. Ložisko tvoria šošovkovité telesá rozmerov od 150 do 1 000 m2. Obsah Ni v rude dosahuje len 0,376 %, obsah sprievodného Co je 0,01 %.
Reprezentantom sulfidického typu Ni zrudnenia sú historicky známe metamorfno-hydrotermálne žilné zrudnenia pri Dobšinej. Z týchto žíl sa v rokoch 1850 - 1918 vyťažilo 430 kt Ni-Co rudy. Ruda údajne obsahovala 16 % Ni a. 4 % Co. Zrudnenie je veľmi nepravidelné, šošovkovité. Novšie prieskumné aktivity nepreukázali ekonomicky významné akumulácie Ni-Co zrudnenia.
V roku 2003 sa do SR doviezol surový nikel v hodnote 32,6 mil. Sk.
Olovo
Významnejšie (v súčasnosti nebilančné) koncentrácie Pb-Zn rúd sú známe len z hydrotermálnych žilných ložísk Banská Štiavnica, Hodruša a Pukanec v stredoslovenských neovulkanitoch a Zlatá Baňa vo východoslovenských neovulkanitoch. Novooverené ložisko (1997 - 1998) polymetalickej drahokovovej mineralizácie s nebilančnými zásobami je ložisko Brehov vo východoslovenských neovulkanitoch. V rokoch 1992 - 1993 sa zastavila ťažba Pb-Zn rúd na ložisku Banská Štiavnica. Obsah Pb dosahoval len 0,5 - 1,5 %. Hlavným nositeľom Pb zrudnenia je galenit (lokálne striebronosný) sprevádzaný sfaleritom a v hlbších úsekoch ložísk aj chalkopyritom.
Polymetalické (Pb-Zn-Cu) zrudnenia bez väčšieho ekonomického významu sú známe v Spišsko-gemerskom rudohorí - Mníšek nad Hnilcom, Prakovce, Bystrý Potok, Drienok, Ardovo, Vel'ké Pole - Píla.
V roku 2003 hodnota dovezeného surového olova predstavovala 8,6 mil.Sk.
Ortuť
Ložiská a výskyty ortuti sú na území Slovenska sústredené v dvoch geologických jednotkách:
- neovulkanických komplexoch stredného a východného Slovenska
- v paleozoiku až spodnom triase Spišsko-gemerského rudohoria. V obidvoch prípadoch ide o hydrotermálne nízkoteplotné Hg zrudnenie.
Najvýznamnejšie akumulácie monominerálnych ortuťových rúd sú vo východoslovenských neovulkanitoch sústredené na ložiskách Červenica - Dubník a Merník a v stredoslovenských neovulkanitoch na ložisku Malachov. Ťažba tu prebiehala s prestávkami od 16. storočia. V súčasnosti sa ložiská nevyužívajú. Hlavný rudný minerál je rumelka. Kvalita overených zásob je nízka, dosahuje 0,1 - 0,3 % Hg.
Predstavitel'om druhej skupiny je ložisko Rákoš v jz. časti Spišsko-gemerského rudohoria. Priemerná kvalita zostatkových zásob dosahuje len 0,13 % Hg. Ťažba Hg rúd sa na ložisku skončila v roku 1988. Zvyškové zásoby ložiska boli vyradené z evidencie v roku 2003.
Významným zdrojom ortuti do roku 1990 boli tzv. komplexné Fe rudy z ložísk Rudňany a Rožňava, kde ortuť predstavovala vedl'ajší produkt pri spracúvaní sideritových a barytových rúd. Obsah ortuti v ťaženej sideritovej rude dosahoval v priemere len 0,01 - 0,03 % Hg, v barytovej rude 0,03 - 0,04 % Hg.
Hodnota dovezenej ortuti v roku 2003 predstavovala 0,6 mil. Sk.
Striebro
Ložiská strieborných rúd (+ Au, Cu, Pb, Zn) sa vo všeobecnosti členia na mladú vulkanickú formáciu a staršiu formáciu.
K mladej vulkanickej formácii sa zaraďuje Ag zrudnenie vystupujúce v drahokovových a polymetalických ložiskách Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Hodruša, Vyhne - Banky, Pukanec a Zlatá Baňa. V overených zásobách ložísk mladej vulkanickej formácie sa obsah Ag pohybuje v rozpätí 8 - 40 g/t a väčšia časť Ag sa viaže na galenit. Samostatné Ag minerály (argentit) sú zriedkavé.
K staršej formácii sa zaraďuje Ag zrudnenie na ložiskách komplexných železných a medených rúd v Spišsko-gemerskom rudohorí (Rožňava) a taktiež na historicky známom Cu ložisku Špania Dolina. Obsah Ag v komplexných železných a medených rudách je v priemere 9 - 20 g/t. Výnimkou sú žily Strieborná a Mária na ložisku Rožňava, kde obsah Ag viazaného na tetraedrit dosahuje v priemere 54,9 a 171,6 g/t. Overené zásoby na týchto žilách predstavujú okolo 75 % zásob striebra evidovaných v SR. Ložisko Rožňava je klasifikované ako stredne vel'ké Ag ložisko (>500 t Ag v kove).
V roku 2003 sa doviezlo surové striebro v hodnote takmer 62 mil. Sk.
Volfrám
Volfrámový typ zrudnenia bol v rokoch 1980 - 1993 objavený a preskúmaný v nízkotatranskom kryštaliniku (ložisko Jasenie - Kyslá) a na tektonickom styku gemerika a veporika (ložisko Ochtiná - Rochovce). V obidvoch prípadoch ide o malé ložiská s nebilančnými zásobami W rúd. Na ložisku Jasenie - Kyslá priemerná kvalita overených zásob dosahuje 0,23 % W a 0,49 g/t Au. Na styku gemerika a veporika je situované Mo-W ložisko Ochtiná - Rochovce reprezentované rojom kremenných žíl. V spodnej časti ložiska je vyvinuté Mo zrudnenie, vo vrchnej časti je W zrudnenie, s priemerným obsahom len 0,112 % W a 0,005 % Mo. Pri súčasných svetových cenách volfrámu sú overené zásoby nebilančné.
Predmetom obchodu bol v roku 2003 surový wolfrám, ktorého hodnota presahovala 28,7 mil. Sk.
Zinok
Zinkové rudy sa v Západných Karpatoch vyskytujú podobne ako olovené rudy - ako súčasť polymetalických rúd (Pb-Zn-Cu :t Au, Ag).
Významnejšie (v súčasnosti nebilančné) koncentrácie Pb-Zn rúd sú známe len z ložísk Banská Štiavnica, Hodruša a Pukanec v stredoslovenských neovulkanitoch a Zlatá Baňa vo východoslovenských neovulkanitoch. Novooverené ložisko (1997 - 1998) polymetalickej drahokovovej mineralizácie s nebilančnými zásobami je ložisko Brehov vo východoslovenských neovulkanitoch. V rokoch 1992 - 1993 sa zastavila ťažba Pb-Zn rúd na ložisku Banská Štiavnica. Vzhl'adom na nízky obsah Zn, len 0,5 - 3,5 %, boli zásoby na všetkých ložiskách následne klasifikované ako nebilančné. Obsah Au dosahuje do 1,4 g/t, Ag do 39,7 g-t.
V roku 2003 sa do Slovenskej republiky doviezol surový zinok v hodnote 1,168 mld. Sk.
Zlato
Ložiská zlata na Slovensku sú reprezentované 3 typmi:
- ložiská predterciérneho veku
- ložiská terciérneho veku
- rozsypy (kvartérne).
Ložiská predterciérneho veku sú známe z rudných obvodov Malé Karpaty (zlatonosný arzenopyrit a pyrit na Sb ložisku Pezinok) a Nízke Tatry (Sb-Au mineralizácia na ložiskách Dúbrava, Magurka, Lom; W-Au mineralizácia na ložisku Jasenie - Kyslá).
S karpatským neogénnym vulkanizmom je spätá významná metalogenetická etapa rúd drahých kovov (Au-Ag) a polymetalických rúd. Predstaviteľom Au-Ag formácie sú kremenné zlatonosné žily a žilníky s viditeľným aj neviditel'ným zlatom s kvalitou okolo 2,0 g/t Au a 10 - 20 g/t Ag - typ Kremnica. Predstavitel'om polymetalickej formácie s Au-Ag mineralizáciou je ložisko Banská Štiavnica. Okrem týchto tradičných typov Au zrudnenia bol začiatkom 90. rokov objavený a následne exploatovaný nový typ Au mineralizácie (typ Hodruša - Svetozár) s rádovo vyšším obsahom zlata (5 - 20 g/t Au).
Ložisko polymetalickej drahokovovej mineralizácie Brehov s nebilančnými zásobami Au je situované vo východoslovenských neovulkanitoch.
Rozsypové akumulácie zlata (Považský Inovec - Zlatníky, dunajské náplavy) nemajú v súčasnosti ekonomický význam.
Na jedinom ťaženom ložisku zlata na Slovensku pokračovala v rokoch 2003 a 2004 doťažba zásob z ochranných pilierov (12 kt) (Slovenská banská, spol. s r.o., Hodruša-Hámre), z ktorých sa vyrobilo asi 220 t koncentrátu. Už v roku 2001 bolo avizované skončenie ťažby v dôsledku vyčerpania zásob a nepriaznivej situácie na trhu, ale až do roku 2005, s určitými prestávkami pokračovala doťažba zásob.
Železná ruda
Najvýznamnejšie ložiská železných rúd vystupujú v paleozoických horninových komplexoch gemerika v Spišsko-gemerskom rudohorí. Málo významné ložiská sa nachádzajú v stredoslovenských neovulkanitoch.
Ekonomicky najvýznamnejší typ železných rúd sú sideritové ložiská Nižná Slaná a Kobeliarovo. Nachádzajú sa v západnej časti Spišsko-gemerského rudohoria vo forme šošoviek a polôh hrúbky do 60 m. Hlavný rudný minerál je siderit. Priemerný obsah Fe dosahuje 33,8 %, priemerný obsah Mn je 2,2 %. Ložisko Nižná Slaná - Manó - Kobeliarovo sa v súčasnosti ťaží. Významným ložiskom tohto typu bol v minulosti Železník.
Tretím typom železných rúd sú skarnové ložiská. Ich predstavitel'om sú ložiská Vyhne - Klokoč a Vyhne - okolie. Nachádzajú sa v stredoslovenských neovulkanitoch. Vzhl'adom na overené zásoby a nízku kvalitu (33 - 36 % Fe) ide o ekonomicky málo významné výskyty, resp. malé ložiská.
Domáca produkcia pokrývala v roku 2003 okolo 11% potreby železnej rudy v SR. Väčšina spotreby je krytá dovozom z Ukrajiny (54 %) a Ruska (46 %). Hodnota dovezenej železnej rudy a koncentrátov v roku 2003 predstavovala 5,78 mld. Sk.
Jediným producentom železnej rudy na Slovensku ostáva naďalej Želba, a. s. v konkurze, o. z. Siderit Nižná Slaná.
URÁN
(je to kov, ale zahrňujeme ho medzi energetické suroviny ako uhlie, ropa, plyn)
V Západných Karpatoch sa uránové ložiská a výskyty koncentrujú do permských súvrství dvoch typov:
V severogemeridnom perme sú známe U-Mo ložiská prevažne viazané na tufy a tufity v petrovohorskom súvrství krompašskej skupiny. Predstavitel'om ložísk tohto typu je v minulosti ťažené ložisko Novoveská Huta a posledne objavené ložisko Košice-Jahodná (prebieha intenzívny geologický prieskum => snaha o otvorenie ťažobného revíru), kde okrem uránu je aj zvýšený obsah molybdénu (0,024 - 0,38 % Mo).
V perme hronika v severnej časti Nízkych Tatier a Kozích chrbtov (Vikartovský chrbát) sú známe malé uránové ložiská, resp. výskyty, sedimentárno-diagenetického pôvodu (Švábovce, Spišský Štiavnik, Kravany, Vikartovce). V minulosti sa niektoré ložiská ťažili, v súčasnosti sú zostatkové zásoby týchto ložísk nebilančné.
V roku 2003 boli na Slovensko dovezené rádioaktívne chemické prvky a izotopy (resp. ich zlúčeniny, zmesi a odpad) v hodnote 50,4 mil.Sk