Banskobystrický kraj sa rozprestiera v južnej časti stredného Slovenska, pričom na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Žilinským krajom a na západe s Nitrianskym krajom.
- Maximálna nadmorská výška: 2043 m n.m.(Ďumbier, nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách v okrese Brezno)
- Minimálna nadmorská výška 126 m n.m. (Ipeľská kotlina, v katastri obci Ipeľské Predmostie v okrese Veľký Krtíš)
Základné informácie o Banskobystrickom kraji
- Rozloha: 9 455 km2 (rozlohou najväčší kraj na Slovensku)
- Počet obyvateľov k 31.12.2006: 655 762 (muži 316 168, ženy 339 594) (5. najpočetnejší s podielom 12,2 % na úhrne SR)
- Hustota zaľudnenia: 69,36 obyvateľov na km2 (najnižšia zo všetkých krajov)
- Počet okresov: 13 (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom)
- Počet miest: 24 (55 % obyvateľstva),
- Počet obcí : 516
Hlavným administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, historickým a spoločenským centrom kraja je mesto Banská Bystrica.
Hospodárstvo v Banskobystrickom kraji
Banskobystrický kraj dosahuje štvrtý najvyšší podiel z úhrnu SR v počte organizácií (právnických osôb) so sídlom v kraji. V roku 2004 sa kraj podieľal na tvorbe hrubého domáceho produktu SR a na tvorbe hrubej pridanej hodnoty SR 10,2 % podielom. V zamestnanosti podľa sektorov z roku 2004 v pôdohospodárstve pracuje 6% obyvateľov, v priemysle a stavebníctve 33% a v službách 61%. Priemerná mesačná mzda v roku 2006 dosiahla 15657 Sk (SR spolu 18761 Sk).
V roku 2006 dosiahol Banskobystrický samosprávny kraj navyššiu mieru nazamestnanosti na Slovensku – 21,1% (SR spolu 13,3). Absolútny počet nezamestnaných bol 68 600 obyvateľov, čo tvorilo podiel 19,4% z celkovej nezamestnanosti na Slovensku.
Hoci sever a juh kraja už dávnejšie tvoria jednu administratívnu jednotku, ich spolupráca po hospodárskej stránke nikdy nebola výrazná.
Poľnohospodárstvo, priemysel a lesníctvo
Banskobystrický kraj má najvyššiu výmeru lesných pozemkov v rámci SR a v ťažbe dreva (hlavne vo svojej severnej a severovýchodnej časti), niekoľkonásobne prevyšuje hodnoty iných krajov. Južná časť Banskobystrického kraja je vzľadom na vhodnejšie prírodné podmienky orientovaná na poľnohospodárstvo, hlavne pestovanie hrozna. Dopestuje sa tu väčšina teplomilných plodín, ako pšenica, kukurica, cukrová repa, lucerna, z ovocia teplomilné druhy - marhule a broskyne.
Banskobystrický kraj má významnú pozíciu z hľadiska zásob a ťažby nerastných surovín a bohatého výskytu minerálnych , termálnych a liečivých vôd.
Z hľadiska odvetví priemyslu je najviac zastupená výroba kovov a kovových výrobkov, výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov , výroba potravín a nápojov a výroba strojov a zariadení inde nezaradených.
Najväčšími podnikmi sú Železiarne Podbrezová, a.s., Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom, CBA Slovakia, s.r.o., Lučenec, SHP Harmanec, a.s., Harmanec, Tauris, a.s., Rimavská Sobota, Slovenské magnezitové závody a.s., Jelšava.
Doprava
Členitosť a náročnosť terénu v Banskobystrickom kraji nepriaznivo vplýva na výstavbu dopravných komunikácií. Prírodné podmienky podmienky neumožňujú významnejšie rozvinúť jednotlivé druhy dopravy. Existujú tu dva východo – západné koridory. Severnejší z nich vedie Pohroním, južnejší Juhoslovenskou kotlinou.
V severnej oblasti kraja je veľmi dobre rozvinutý cestovný ruch a hlavne v zimných mesiacoch sa plne využívajú strediská zimných športov. Nezanedbateľnú úlohu majú aj kúpele a kúpeľná starostlivosť, do povedomia sa dostávajú kúpele Sliač, Kováčová, Dudince, Brusno a ďalšie (V kraji sa nachádzajú dve kúpeľné mestá (Sliač, Dudince) a štyri kúpeľné miesta).
Tri mestá, Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, pričom Banská Štiavnica bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva (1993). Špania Dolina, Štiavnicke Bane a Sebechleby - Stará Hora sú pamiatkové rezervácie vidieckych sídiel.
V oblasti kultúry je významným centrom mesto Zvolen so sídlom činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorá každoročne usporiadava prehliadku divadelných hier a divadelných súborov v rámci podujatia Zvolenské zámocké hry. Mesto Banská Bystrica je sídlom opery a baletu tohto divadla.
Zdravotníctvo v kraji reprezentuje sieť zdravotníckych zariadení, v ktorých dominuje jedna z najväčších nemocníc v Slovenskej republike – banskobystrická Rooseveltova nemocnica - známa svojou vysokou špecializáciou hlavne v oblasti oftalmológie.
Sídelná štruktúra v Banskobystrickom kraji
- Počet miest: 24 (55 % obyvateľstva),
- Počet obcí: 516
Prevažujú malé obce s počtom do 500 obyvateľov, ktoré tvoria 35,27 % z celkového počtu obcí. Stupeň urbanizácie v roku 2006 bol 53,72. (SR 55,35).
Ku koncu roka 2006 z miest iba Banská Bystrica (6. najľudnatejšie mesto SR) a Zvolen presiahli počtom obyvateľov ku koncu roka 2006 počet 40 tisíc.
Obyvateľstvo Banskobystrického kraja
Územie kraja je osídlené nerovnomerne. Husto osídlená je severozápadná časť (Zvolenská a Žiarska kotlina) a juh kraja (Juhoslovenská kotlina), avšak horské oblasti na severe a v strede kraja (hlavne Nízke Tatry a Slovenské rudohorie) sú málo zaľudnené.
Veková štruktúra
- Predproduktívny vek: 18,1%,
- Produktívny vek: 62, 2%,
- Poproduktívny vek : 19,7%.
- Priemerný vek: 36,7 roka (SODB 2001)
Ekonomicky aktívne osoby: 50,1% (SODB 2001).
Podiel bývajúceho obyvateľstva od roku 1970 v sčítaniach pravidelne mierne rástol (1970 – 598697, 1980 - 636 192, 1991 - 659 320, 2001 - 662 121). Priemerný počet narodených detí na vydatú ženu: 2,1.
Prirodzený pohyb obyvateľstva už dlhodobejšie dosahuje záporné hodnoty. Od roku 1997 sa vykazuje celkový úbytok obyvateľstva kraja. Pokles počtu živonarodených detí, ktorý taktiež pretrváva od roku 1997 nepriaznivo ovplyvňuje prirodzený prírastok a vekovú štruktúru obyvateľstva kraja, kde sa znižuje percentuálny podiel detí vo vekovej skupine do 14 rokov a vzrastá počet obyvateľov v poproduktívnom veku. Stúpa priemerný vek obyvateľstva a rastie aj index starnutia.
Národnostná štruktúra
Slovenská národnosť: 83,7%, maďarská: 11,7%, rómska: 2,3%, česká: 0,7%, ukrajinská: 0,1%, iná a nezistená: 1,5% (SODB 2001).
Banskobystrický kraj je národnostne relatívne monolitný, vysoký podiel na celkovom počte obyvateľov má národnosť slovenská a to hlavne v severnej časti tohto kraja. V južných okresoch je početnejšia maďarská národnosť. V okresoch Rimavská Sobota a Lučenec tvorí až jednu tretinu obyvateľstva.
Osobitnou etnickou skupinou je rómske obyvateľstvo ktoré sa koncentruje hlavne v okresoch Brezno, Revúca, Rimavská Sobota, Krupina, Poltár, Lučenec a Veľký Krtíš. Ostatné národnostné menšiny sa na území Banskobystrického kraja vyskytujú len zriedka a vo veľmi malom počte.
Vzdelanostná štruktúra
- základné vzdelanie: 23,2%,
- stredoškolské vzdelanie: 48%,
- vysokoškolské vzdelanie: 7% (SODB 2001).
V rámci jednotlivých okresov sú vo vzdelanostnej štruktúre väčšie rozdiely. Najvyšší podiel obyvateľov so základným vzdelaním je v okresoch Veľký Krtíš, Krupina, Poltár, Revúca a Rimavská Sobota, čo je do značnej miery ovplyvnené podielom rómskej populácie. V zastúpení vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva je najpriaznivejšia situácia v okresoch Banská Bystrica, Zvolen a Banská Štiavnica aj preto, lebo v týchto mestách sa nachádzajú vysoké školy. V tých okresoch, kde sú dominantné priemyselné odvetvia, prevažuje obyvateľstvo so stredným odborným vzdelaním.
V Banskej Bystrici je sústredené vysoké školstvo a hustá sieť gymnázií, stredných škôl a učilíšť. Svoje pôsobisko tu má Akadémia umení a Univerzita Mateja Bela, ktorej fakulty (hlavne právnická, ekonomická a financií) sú veľmi vyhľadávanými študentami z celej SR.
Náboženská štruktúra
Rímskokatolícka cirkev: 62,4%, Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 13,0%, Reformovaná kresťanská cirkev: 1,8%, Bez vyznania: 16,7%. Podiely ostatných vyznaní sú pod 1% (SODB 2001).
Fyzickogeografické podmienky v Banskobystrickom kraji
Pre Banskobystrický kraj je charakteristická veľká rozmanitosť geomorfologickej modelácie, od vysokohorských polôh na severe územia cez členitú strednú časť až po mierne zvlnené a rovinné plochy Juhoslovenskej kotliny na juhu územia.
Na územie zasahujú všetky celky Slovenského stredohoria: Vtáčnik, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Žiarska kotlina, Poľana, Javorie, Ostrôžky, Krupinská planina, Zvolenská kotlina a Pliešovská kotlina. Čiastočne sem zasahujú aj celky Slovenského rudohoria: Veporské vrchy, Spišsko – gemerský kras, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Volovské vrchy a tiež celky Fatransko – tatranskej oblasti: Starohorské vrchy, Horehronské podolie a Nízke Tatry. Na juhu sa ťahá Juhoslovenská kotlina s podcelkami Ipeľská, Lučenecká a Rimavská kotlina. Na hraniciach s Maďarskom je Cerová vrchovina.
Geologická stavba, povrch a klíma
Geologická stavba je pestrá. Slovenské stredohorie a čiastočne Cerovú vrchovinu tvoria sopečné andezity, bazalty, ryolity a ich pyroklastiká. V stavbe Slovenského rudohoria a Fatransko – tatranských celkov prevažujú prvohorné granodiority, diority, granity, kryštalické bridlice a druhohorné vápence, dolomity a iné usadeniny. V Juhoslovenskej kotline a čiastočne aj v iných kotlinách a Cerovej vrchovine sú najmä neogénne íly, sliene, piesky, pieskovce a štrky. V Juhoslovenskej a Žiarskej kotline sú na nich miestami riečne sedimenty a spraš.
Povrch je členitý, v kotlinách prevažne pahorkatinový, v pohoriach vrchovinový a hornatinový. V sopečných celkoch výrazne vystupujú vypreparované sopečné komíny, sopúchy, zvyšky lávových prúdov a pokrovov.
Kotliny a doliny Hrona patria do teplej klimatickej oblasti, nižšie pohoria do mierne teplej a najvyššie do chladnej klimatickej oblasti.
Vodstvo a pôdy Banskobystrického kraja
Územie kraja patrí do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná, hlavnou riekou je Hron a jeho prítok Slatina. Ipeľ s prítokmi Kriváň, Krtíš, Krupinica a Štiavnica odvodňuje južnú časť kraja. Na východe kraja tvorí riečny vejár Slaná, Muráň, Turiec, Blh a Rimava.
Najväčšie vodné nádrže sú pri Klenovci, Málinci, Hriňovej a Teplom vrchu, Kurinci - Zelená voda, Ružiná. Štiavnické jazerá sú pospájané do dômyselného vodárenského systému. Termálne a minerálne vody sa využívajú v kúpeľoch Dudince, Sklené Teplice, Sliač a Brusno.
Najväčšie plochy v pohoriach pokrýva kambizem, na vápencoch a dolomitoch sa vyskytuje rendzina. V kotlinách sú najčastejšie ilimerizované pôdy luvizeme, miestami pseudogleje. V Juhoslovenskej kotline sa nachádza aj hnedozem. Rieky sprevádzajú pásy nivnej pôdy fluvizeme.
Rastlinstvo a živočíšstvo Banskobystrického kraja
Prevažná časť kraja je zalesnená, dolesnené sú najmä kotliny. V nižších polohách sú porasty dubov a hrabov, nad nimi s narastajúcou nadmorskou výškou nastupujú bučiny a smrečiny, na niektorých miestach s prímesou jedle. V Juhoslovenskej kotline a Cerovej vrchovine je značne rozšírený agát.
Živočíchy patria do spoločenstiev listnatého lesa, polí a lúk.
Národné parky
Na územie Banskobystrického kraja zasahuje päť národných parkov (Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Muránska planina, Národný park Veľká Fatra a Národný park Slovenský kras), 4 chránené krajinné oblasti (Cerová vrchovina, Ponitrie, Poľana, Štiavnické vrchy) a množstvo národných prírodných rezervácií, chránených priestorov, lokalít a objektov s nižším stupňom ochrany (všetkých spolu 204). Poľana je súčasne aj biosferickou rezerváciou v rámci programu UNESCO Človek a biosféra.
História Banskobystrického kraja
Po zániku Veľkej Moravy sa územie stalo súčasťou Uhorska a v 13. storočí sa v kraji začali usádzať osadníci z cudziny, najmä z Nemecka. Kolonizácia oživila baníctvo a hutníctvo, ktoré v tom čase patrilo k prestížnym nielen v Uhorsku, ale aj v stredovekej Európe. Po bitke pri Moháči roku 1526 sa cesta otvorila Turkom, juh kraja sa stal súčasťou Osmanskej ríše.
Územie kraja patrilo od 13. storočia do roku 1848 do historických stolíc: Gemersko-malohontská, Hontianska, Novohradská, Tekovská, Zvolenská.
Zmeny priniesla 1. aj 2. svetová vojna ako aj roky 1968 a 1989, kedy sa mesto Banská Bystrica stalo sídlom kraja a od roku 2002 aj sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja.