Obec Láb sa nachádza na západnom okraji Slovenskej republiky, vo VÚC Bratislava, presnejšie v okrese Malacky, ktorý je najrozsiahlejším okresom bratislavského VÚC. Od Bratislavy je vzdialená len približne 35 km a 8 km južne od okresného mesta Malacky. Rozprestiera sa na juhu strednej oblasti Záhorskej nížiny v doline Močiarky.
Matamaticko-geografická poloha obce je udaná súradnicami 48°21´45´´ s.g.š. a 16°58´30´´ v.g.š. (pričom som súradnice počítala pre bod nachádzajúci sa približne v strede obce). Priemerná nadmorská výška obce sa pohybuje v rozmedzí 141- 160 m n. m, pričom obec samotná leží v nadmorskej výške 152 m n. m. a najvyšší bod 160,6 m n. m nachádzajúci sa vo východnej časti katastra v lokalite zvanej Dlhé diely.
V obci žije 1400 obyvateľov a rozloha katastra obce predstavuje 27,85 km². Hustota zaľudnenia je 50 obyvateľov / km² (zdroj – oficiálna stránka obce).
Kataster obce Láb, ktorého dĺžka hraníc predstavuje 24,5 km, hraničí s katastrami obcí Plavecký Štvrtok, Jakubov, Vysoká pri Morave, Zohor a Lozorno.
Čo sa polohy voči geomorfologickým jednotkám týka, obec sa nachádza v oblasti Záhorskej nížiny a jej celku Borská nižina. Prevažná časť katastra obce patrí do oddielu Záhorské pláňavy. Zvyšná časť vo východnej časti katastra spadá do oddielov Podmalokarpatská zníženina a Bor. Zo širšieho hľadiska, územie obce Láb zaraďujeme do podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Viedenská kotlina a v rámci nej do už uvedenej Záhorskej nížiny.
Poloha voči chráneným územiam je tiež zaujímavá, pretože západná časť katastrálneho územia obce Láb sa nachádza v CHKO Záhorie. Obec leží aj neďaleko pohoria Malé Karpaty a teda aj CHKO Malé Karpaty, ktoré je vzdialené vzdušnou čiarou približne 15 km.
Čo sa vodstva týka, katastrom preteká rieka Malina a najbližším významnejším tokom je rieka Morava, ktorá je vzdialená od obce len približne 8 km. Druhou významnou riekou katastra je Močiarka, v doline ktorej je situovaná zastavaná plocha obce.
Polohu obce Láb možno označiť ako výhodnú, pretože leží neďaleko významného dopravného koridoru – diaľnice D2 smerujúcej z hlavného mesta SR do Českej republiky i železničným ťahom Bratislava-Malacky-Kúty, ktorá vedie priamo cez územie katastra – vo východnej časti.
Prihraničná poloha s Rakúskom mala už od minulosti veľký vplyv na rozvoj obce. Cezhraničná spolupráca s neďalekými rakúskymi obcami, by sa mohla v budúcnosti prehĺbiť, ako sme to v posledných rokoch zaznamenali v ostatných obciach okolo Bratislavy, či jej malých mestských častiach.
Najbližší hraničný prechod je vzdialený 36 km, ide o slovensko-rakúsky cestný prechod Moravský Svätý Ján – Hohenau. Najbližší slovensko-český prechod je diaľničný prechod Kúty-Břeclav vzdialený 41 km a 44 km prechod Brodské-Lanžhot. Najbližším slovensko-maďarským hraničným prechodom je Rusovce –Rajka a je vzdialený 49 km. 10 km je od obce vzdialený prechod menšieho významu v obci Záhorská Ves, ktorý je prevádzkovaný kompou cez rieku Morava.
Najbližšie civilné letisko M. R. Štefánika v Bratislave je vzdialené 39 km a vojenské letisko v Kuchyni je vzdialené 23 km.
Obec leží neďaleko rozvojovej osi sídelnej štruktúry medzi Bratislavou a Malackami a patrí k oblasti ťažiska osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu s rozvinutými aglomeračnými väzbami. Práve poloha neďaleko Bratislavy môže byť dôvodom budúceho rastu Lábu. Má podobný potenciál ako okolité obce Lozorno, Vysoká pri Morave či Borinka, kde v posledných rokoch zaznamenali nárast obyvateľov predovštkým prisťahovalcov z Bratislavy čo je typickým príkladom suburbanizácie.
Školstvo a zdravotníctvo v obci Láb
Školstvo v obci zastrešujú Materská a Základná škola v Lábe. Materská škola vznikla už v roku 1947 pod názvom Štátna detská opatrovňa a v roku 1949 vznikla materská škola, avšak v provizórnych priestoroch.
Až v roku 1976 boli dokončené a následne otvorené nové priestory samostatnej budovy. Od 1.7. 2002 je materská škola právnym subjektom a jej zriaďovateľom je obec Láb.
V roku 2006/2007 ju navštevuje celkom 49 detí z čoho 20 detí vo veku od 5 do 6 a 22 detí od 3 do 4 rokov, pričom v januári 2007 nastúpilo ďalších 7 detí. Materská škola sa zapojila aj do viacerých projektov, pričom veľmi prínosným bol Projekt Otvorená škola, kde získali finančné prostriedky na rekonštrukciu detského ihriska.
Základná škola v Lábe má tiež dlhú históriu, v školskom roku 2006/2007 ju navštevuje spolu 110 žiakov, pričom sa škola stará aj o výchovu a vzdelávanie 25 detí školského klubu prostredníctvom štrnástich učiteľov a vychovávateľov. Škola poskytuje deťom aj množstvo mimoškolských aktivít a záujmových krúžkov, kde môžu tráviť svoj voľný čas.
Podobne ako celá obec sa aj ZŠ v Lábe aktivizuje v ochrane životného prostredia. V dňoch 6. - 10. novembra 2006 prebiehala v telocvični Základnej školy v Lábe výstava pod názvom ,,Enviromentálna komunikácia v školách a obciach dolného Pomoravia“ (bližšie informácie viď. Aktivity a potenciál obce).
V obci sa nachádza ambulancia praktického lekára – MUDr. Štilian Nenovský. Nenachádza sa tu však ani stomatologická ambulancia, ani lekáreň. Ostatné zdravotnícke služby sú občanom zväčša poskytované v Malackách, Bratislave, prípadne v okolitých obciach.
Kultúra v obci Láb
Kultúra v obci Láb má dlhú históriu a aj dnes je kultúrny život čulý. Obec dbá o udržanie tradícií aj do budúcnosti.
Súbor Lábjan
Súbor vznikol v roku 1970. Už v roku 1973 bolo prvé vystúpenie v Krakovanoch, pričom ho tvorili 35 obyvatelia obce. Súbor vystupoval nielen v okolí obce, ale dokonca aj na festivale Východná. Nový súbor Lábjan vznikol v marci 1999 na podnet Klubu lábskych žien. V súbore je asi 20 členov. Zúčastnil sa rôznych akcií po celom Záhorí. A jeho pýchou ako i pýchou celej obce je krásny a zároveň jednoduchý lábsky kroj.
Obecná knižnica
Knižnica sa nachádza v jednej z tried starej školy. Pre občanov je otvorená v pondelok od 15.00 do 17.00 hod. Knižný fond sa pravidelne každý rok dopĺňa o novinky, ktoré sú financované z rozpočtu obecného úradu
Klub lábskych žien - KLŽ
História tohto klubu siaha do roku 1950 kedy bol založený ženský spolok ŽIVENA. V roku 1951 bol včlenený do Výboru žien. V roku 1967 sa organizácia premenovala na Československý zväz žien a od roku 1969 pôsobil pod názvom Slovenský zväz žien. Po desaťročnej prestávke v roku 1999 obnovili svoju činnosť. Klub pracuje pod obecným úradom a treba podotknúť že bez akejkoľvek finančnej dotácie. Ženy sa stretávajú vo svojom klube, ktorý sa nachádza v budove obecného úradu.
Klub dôchodcov
Priestory klubu sa nachádzajú v budove obecného úradu. Dôchodcovia, dnes už len ženy, sa pravidelne stretávajú trikrát do týždňa a často ich navštevujú deti zo ZŠ a MŠ so svojím kultúrnym programom.
Požiarnici
Dobrovoľný hasičský spolok bol v Lábe založený už v roku 1891. Členskú základňu tvorilo 45 občanov. Terajšia požiarna zbrojnica bola postavená v roku 1942. V roku 2001 bola pristavená garáž a zrekonštruované staré priestory. Organizácia má dnes 87 členov, z toho je 29 žien. Už 30 rokov udržiavajú priateľstvo s hasičmi z družobnej obce Říčany, každý rok usporadúvajú memoriál T. Ondroviča.
Poľovné združenie Malina
Toto združenie bolo založené v roku 1948. Členovia spolku majú na starosti celý chotár. Starajú sa o riadne zazverenie, zverinu v zime prikrmujú a uskutočňujú povolený odstrel zveriny. V roku 1965 postavili poľovnícku chatu v lokalite Starý majer. V jej blízkosti vybudovali strelnicu na streľbu na asfaltové terče. Poriadali sa tu pravidelne strelecké preteky, slávnosti a zábavy. V posledných rokoch sa podarilo túto tradíciu obnoviť (vždy v júnovú nedeľu).
V obci sa na každoročne konajú aj medzi občanmi obľúbené lábske hody, rôzne kultúrne akcie pre deti i dospelých. Obec tiež organizuje výtvarné výstavy a tanečné vystúpenia detí a mládeže z obce. V roku 2006 sa pri príležitosti 800-tého výročia založenia obce konali veľkolepé oslavy a okrem hudobných a tanečných vystúpení bolo v obci i sochárske sypózium.
Cestovný ruch v obci Láb
Obec Láb nepatrí k obciam s intenzívne rozvinutým cestovným ruchom. V obci sa nenachádza žiadne významnejšie stredisko cestovného ruchu a ani ubytovacie kapacity. Za zmienku spotí azda lokalita na SV katastra. Tu sa na hranici s obcou Plavecký Štvrtok, nachádza jazero Pískovňa, ktoré bolo najmä v minulosti obľúbeným miesto letnej rekreácie, avšak jeho dnešné nevyhovujúce hygienické podmienky spôsobujú neustály pokles rekreantov.
Jazero leží priamo na katastrálnej hranici, avšak väčšina jeho plochy patrí Plaveckému Štvrtku. Táto lokalita je aj známym rybárskym revírom, pričom sa tu lovia najmä liene a kapre. Neďaleko jazera sa nachádza aj najznámejší poskytovateľ ubytovacích a stravovacích služieb v okolí. Ide o lokalitu nachádzajúcu sa už v katastrálnom území obce Plavecký Štvrtok, Kamenný mlyn – Firma Kamenný mlyn Vajarský a Hotel Rozália, kde sú pre návštevníkov viaceré atraktívne možnosti využitia voľného času.
Práve Kamenný mlyn môže byť aj pre obec Láb dobrým príkladom a taktiež i prípadným partnerom pre budúce budovanie cestovného ruchu v obci. Aj napriek tomu, že v obci sa nenachádzajú významné prírodne podmienky a ani významnejšie kultútrno-historické dedičstvo, je do budúcnosti perspektívne rozvíjať cestovný ruch. Blízka poloha obce pri Bratislave a vlastne medzi riekou Morava a pohorím Karpaty a rovnako i neďaleko regionálnych atrakcií ju predurčujú k rozvoju cestovného ruchu. V katastri obce sa nachádzajú ďalšie prírodné kúpaliská a rybárske lokality Lábskeho Jazera, Feld a Centnúz. Avšak zväčša sú využívané práve ako rybárske revíry. Pri Lábskom jazere sa nachádza aj niekoľko chát, ich využitie je však len miestne.
Všetky spomínané skutočnosti spolu so sieťou cyklotrás sú perspektívami pre cestovný ruch do budúcnosti.
Doprava a infraštruktúra v obci Láb
Polohu obce Láb z hľadiska dopravy možno označiť ako výhodnú, pretože leží neďaleko významného dopravného ťahu – diaľnice D2: Bratislava-Brno-Praha. Kataster s ním na východnej strane vlastne hraničí, ale nie je jeho súčasťou. Východným cípom katastra prechádza hlavná cesta a železnica. Obec je s okolitými obcami spojená vedľajšími cestami - katastrom vedie cesta na Plavecký Štvrtok, Zohor a Jakubov.
Priamo cez územie katastra, vo východnej časti vedie železničný ťah Bratislava-Malacky-Kúty, ktorý je súčasne medzinárodným spojom Bratislava-Praha. Nevýhodou pre obyvateľov obce a dostupnosť obce železničnými spojeniami. Trať totiž prechádza mimo obce a nie je tu zastávka. Obyvatelia preto cestujú do Plaveckého Štvrtka, ktorý je najbližšou zastávkou osobnej vlakovej dopravy (od obce vzdialená 4 km) a následne využívajú autobusový spoj do Lábu.
Z hľadiska dopravy má veľký význam aj prihraničná poloha obce. Leží neďaleko hraníc s Rakúskom, čo už od minulosti malo veľký vplyv na jej rozvoj. Najbližší hraničný prechod je vzdialený 10 km od obce, avšak ide o prechod menšieho významu v obci Záhorská Ves-Angern, ktorý je prevádzkovaný kompou cez rieku Morava. 36 km od obce je vzdialený významný slovensko-rakúsky cestný prechod Moravský Svätý Ján – Hohenau. Najbližší slovensko-český prechod je diaľničný prechod Kúty-Břeclav vzdialený 41 km a 44 km prechod Brodské-Lanžhot. Najbližším slovensko-maďarským hraničným prechodom je Rusovce –Rajka a ja vzdialený 49 km.
Najbližšie civilné letisko M. R. Štefánika v Bratislave je vzdialené 39 km a vojenské letisko v Kuchyni je vzdialené 23 km.
V obci sa nachádza 6 zastávok prímestskej autobusovej dopravy : Láb-kino, Láb-kostol, Láb-Textil, Láb-Vrbovec, Láb-rázcestie.
Obec leží neďaleko rozvojovej osi sídelnej štruktúry medzi Bratislavou a Malackami a patrí k oblasti ťažiska osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu s rozvinutými aglomeračnými väzbami. Práve poloha neďaleko Bratislavy môže byť dôvodom budúceho rastu Lábu. Má podobný potenciál ako okolité obce Lozorno, Vysoká pri Morave či Borinka, kde v posledných rokoch zaznamenali nárast obyvateľov predovšetkým prisťahovalcov z Bratislavy čo je typickým príkladom suburbanizácie.
Čo sa týka technickej infraštruktúry, v posledných dvoch rokoch sa výrazne zlepšila. V obci je vybudovaný verejný vodovod ako aj rozvodná sieť plynu a v dnešnej dobe aj verejná kanalizácia a jej prepojenie na ČOV, čo sa ešte v štatistikách z 31.12. 2005 neuvádza. V obci sa nenachádza káblová televízia a čo sa týka internetu, v posledných dvoch rokoch začal v obci výrazne napredovať. Zvyšovanie počítačovej gramotnosti a využívanie internetu prebieha aj za podpory miestnej základnej školy. V obci sa nachádza aj pošta.
História technickej infraštruktúry v obci :
- r.1933 - zavedenie telefónu do obce
- r.1940 - elektrifikácia obce
- r.1942 - verejný rozhlas
- r.1959 - 1960 - plynofikácia obce
- r.1968 - zriadenie verejného vodovodu
Autobusová doprava
- SAD Bratislava – Bratislava Patrónka – Bratislava Lamač – Bratislava Záhorská Bystrica – Stupava – Zohor – Láb – Plavecký Štvrtok – Malacky
- Zohor – Láb – Plavecký Štvrtok - Malacky
Železničná doprava
Vlakové spojenia
- Lokálka Zohor - Záhorská Ves, Zohor, Rohožník
- Hlavná trasa do Českej republiky Bratislava – Brno
- Bratislava hl. st. – Bratislava Železná Studienka – Bratislava Lamač – Devínska Nová Ves – Zohor – Lábske Jazero – Vysoká pri Morave - Záhorská Ves
Služby v obci Láb
Podľa ekonomických typov obcí, obec Láb patrí k službovým, tie teda dominujú na zamestnanosti. Obec predstavuje dvojfunkčný typ sídla s prevahou poľnohospodárskej a obytnej funkcie. Služby v obci Láb sa za posledné roky zlepšili a tento pozitívny pokrok možno pripísať ako spolupráci s ostanými obcami tak aj finančnej pomoci z eurofondov.
Obec svojim obyvateľom poskytuje dostatočné služby v oblasti maloobchodu, nachádza sa tu obchod Jednota, taktiež aj malé obchody v rodinných domoch, celkom tri, ktoré majú veľmi flexibilné otváracie hodiny a sú výborným doplnkom. Iný spotrebný tovar, ako aj určité potraviny poskytuje aj čerpacia stanica nachádzajúca sa na okraji obce, avšak jej primárna funkcia je samozrejme iná.
V obci sa nachádza aj kvetinárstvo Agro-kvet, ako aj firma zaoberajúca sa výrobou a distribúciou trávnikových kobercov, firma Pospo a viaceré ďalšie, celkom 20 podnikateľských subjektov podľa Obchodného registra.
V obci sú prevádzkované materská i základná škola. V roku 2004 bola zriadená internetová učebňa za pomoci finančných prostriedkov z EÚ a spolupráce s obcou Zohor, ako pokračovanie projektu Infovek.
Dňa 19. 10. 2004 bolo v obci podľa vzoru v okresnom meste Malacky a susedných obcí zriadené materské centrum s názvom Slniečko. A o rok neskôr, dňa 24. 9. 2005 bolo otvorené detské ihrisko v priestoroch starej školy, ktoré je priamo prepojené s centrom Slniečko.
Stravovacie zariadenia v obci sú rozmiestnené v celej obci a ich kapacity sú momentálne dostatočné. Jedná sa o zariadenia :
- Pohostinstvo „U Marty“ – Láb č. 286
- Pohostinstvo „U Tomáša“ – Láb č. 283
- Pohostinstvo „Čapáš“
- Espresso „Palma“ – Láb č. 336
- Espresso „Fortuna“ – Láb č. 353
Espresso Palma, známa aj pod názvom Espresso Palma L.A.B. je tiež známym diskoklubom aj v okolitých obciach.
V obci sídli aj cestovná kancelária Zábojník Happy holiday travel, špecializujúca sa na zahraničný cestovný ruch, najmä na Grécko a Taliansko. Čo sa ubytovacích možností priamo v katastri obce týka, situácia je veľmi nepriaznivá. Nenachádza sa tu žiaden hotel, penzión a ani kemping.
V obci Láb sa nenachádza pobočka komerčnej banky, komerčná poisťovňa a ani bankomat.
Problémom obce sú už dlhé obdobie čierne skládky odpadu. V obci nie je zriadená skládka komunálneho odpadu. O jeho odvoz sa starajú firmy TEKOS spol. s r. o. Malacky a A.S.A. Slovensko spol. s r. o., prevádzkareň Zohor. Obec sa aktívne zapája do riešenia tohto závažného problému a dôkazom toho je zapájanie sa do enviroprojektov a od roku 2005 aj snahy o separáciu odpadu. Tento problém však nie je len miestnym problémom, bohužiaľ má regionálny a možno povedať, že i celoslovenský rozmer. Preto sa obec usiluje o prehodnotenie programu odpadového hospodárstva, domnievam sa však, že by bola potrebná aj spolupráca s okolitými obcami, či v rámci celého regiónu.
Priemysel obce Láb
V minulosti v obci Láb prekvitalo viacero remesiel, no mali len miestny význam. Nenachádzali sa tu nijaké väčšie dielne. Typickým remeslom bolo rezbárstvo a výšivkárstvo. Lábska výšivka sa prejavila predovšetkým v bohatosti miestneho kroja, ktorý patrí medzi najkrajšie v tomto regióne. Od 19. storočia existovala v obci tehelňa a píla, výrobňa trsťového pletiva, boli tu rôzne obchody, nielen potravinárske, ale aj s liečivými rastlinami.
Míľniky z histórie priemyslu / hospodárstva obce: Z r.1738 pochádza najstaršia správa o mlyne a v r.1921 bolo založené Úverné družstvo. V r.1925 bola zriadená parná píla a 1933 sa uskutočnilo zavedenie telefónu do obce a 1940 elektrifikácia obce. V období rokov 1959-60 prebehla plynofikácia obce a roku 1968 bol zriadený verejný vodovod.
Obec Láb patrí z hľadiska priemyselnej rajonizácie do bratislavského priemyselného regiónu.
Priemysel v obci je silne naviazaný na nerastné suroviny a spomedzi všetkých odvetví má obec najvýznamnejšie postavenie v palivách a energetike. Postavenie Lábu v ložiskách a ťažbe zemného plynu má veľký význam aj v celoslovenskom meradle. Táto lokalita je zaradená do evidencie chránených ložiskových území. Firmou zastrešujúcou ťažbu nielen zemného plynu, ropy ale aj gazolínu je známa NAFTA a.s. Gbely.
Láb však nie je len náleziskom zemného plynu. V posledných rokoch sa stal aj jeho úložiskom. Skladovanie zemného plynu v podzemnom zásobníku zemného plynu (PZZP) Láb spoločnosti Nafta a.s. sa z viacerých hľadísk ukázalo ako veľmi výhodné. Tento najzápadnejší región Slovenska má mnohé predpoklady, ktoré boli využité k vytvoreniu komplexu podzemného zásobníka plynu. Výhodné spojenie priaznivých geologických podmienok Viedenskej panvy a vhodnej geografickej polohy v blízkosti vetvenia tranzitnej sústavy na západnú a južnú vetvu predstavuje jeden z významných uzlov plynárenskej Európy.
Podzemný zásobník je komplexom spájajúcim ložiská a podzemné i nadzemné zariadenia, určené pre uskladňovanie zemného plynu. Skladovací komplex bol vytvorený konverziou plynových ložísk na štruktúrach Láb, Suchohrad – Gajary, Jakubov a Malacky. Akumulácie uhľovodíkov využívané pre skladovanie sa nachádzajú v neogénnych sedimentoch v hĺbkach od 360 m do 1290 m. Ložiskové pasce, ktoré sú jednou zo základných podmienok existencie ložísk, sú štruktúrne, viazané na zlomové pásma a antiklinály, alebo neštruktúrne vizané na oblasti s litologickými a statigrafickými zmenami.
Dňa 1. 1. 1977, keď vznikol koncern Naftový a plynárenský priemysel, vznikol v rámci neho koncernový podnik, NAFTA, Gbely, špecializovaný na ťažbu živíc, prevádzku PZZP Láb, strojársku a stavebno-montážnu činnosť. V júli bola do skúšobnej prevádzky uvedená prvá etapa výstavby podzemných zásobníkov zemného plynu (PZZP) pod označením 1. stavba PZZP Láb, s ročnou skladovacou kapacitou 200 mil. m³. Roku 1979 k 1. stavbe PZZP Láb pribudla 2. stavba PZZP Láb, ktorá pridala kompresorovú stanicu a podpornú technológiu pre objekty pôvodnej 1. stavby, čím sa zvýšila ročná skladovacia kapacita na 350 mil. m³. V roku 1984 do užívania bola odovzdaná tretia etapa výstavby PZZP Láb pod označením 3. stavba, ktorá zvýšila ročnú skladovaciu kapacitu o 1 mld. m³.
Kapacita troch stavieb dosiahla postupne úroveň 1,7 mld. m³. Denný vtlačno-ťažobný výkon narástol po intenzifikácii 3. stavby až na 20 mil. m³/deň. Výstavba štvrtej etapy podzemných zásobníkov sa začala v roku 1991, pod označením PZZP Láb 4. stavba a v roku 1997 bola skončená výstavba PZZP Láb 4. stavba. Táto stavba nadväzovala na už vybudovaný komplex zásobníkov Láb 1. - 3. stavba. Miestom realizácie zatiaľ posledného podzemného zásobníka : Láb - 5.stavba, je územie katastrov susediacich obcí Láb a Plavecký Štvrtok. Bude fungovať ako podzemný sklad ropných produktov a chemikálií, pričom navrhovateľom je Slovenský plynárenský priemysel, š.p. Bratislava.
Keďže sa zemný plyn používa najmä na vykurovanie, jeho spotreba sa počas roka mení najmä v závislosti od vonkajšej teploty ovzdušia. Zásobník pomáha vyrovnávať rozdiely medzi spotrebou plynu v letnom a zimnom období. V chladnejších mesiacoch, keď je spotreba plynu vyššia a dodávky od jeho dodávateľov nie sú dostatočné sa plyn ťaží zo Zásobníka. Počas teplejších mesiacov, keď je spotreba plynu nižšia sa plyn do Zásobníka vtláča.
V dôsledku vyššie uvedených skutočností prevádzkuje NAFTA a.s. Zásobník sezónnym spôsobom, v rámci ktorého sa počas roka striedajú dva trvalé cykly – cyklus vtláčania a cyklus ťažby plynu. Počas cyklu vtláčania sa do Zásobníka dopĺňa od Zákazníkov plyn, určený na uskladnenie. Počas cyklu ťažby sa plyn zo Zásobníka odčerpáva a dopravuje do plynárenskej siete z dôvodu jeho zvýšenej spotreby.
Podľa informácií z Atlasu SSR 1980 Láb mal najvyššiu produkciu zemného plynu na Slovensku, ktorá predstavovala 180 mil. m³ a taktiež obsadil 3. miesto v ťažbe polyparafinickej ropy s ťažobným objemom 8000 t ropy.
Objem ťažby v súčasnosti sa mi nepodarilo získať.
Ďalším rozšíreným priemyselným odvetvím je priemysel stavebných hmôt. – podľa Atlasu SSR 1980 bol Láb obcou s jednoznačnou dominanciou priemyslu stavebných hmôt a ohňovzdorných materiálov avšak v súčasnosti jeho zastúpenie kleslo.
V roku 2001 pracovalo v priemysle spolu 111 obyvateľov (teda približne 7, 8% obyvateľov obce a 16,1 % z EAO) a v roku 1991 spolu 163 obyvateľov (teda 11,5 % obyvateľov obce a 24,5 % z EAO). Podľa ekonomických typov obcí, obec Láb patrí k službovým, priemysel teda na zamestnanosti nemá taký výrazný podiel. Obec predstavuje dvojfunkčný typ sídla s prevahou poľnohospodárskej a obytnej funkcie.
Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo obce Láb
Oblasť Záhoria a aj obec Láb je známa predovšetkým ovocinárstvom a pestovaním zeleniny. V Lábe je už z histórie známa tradícia pestovania tekvíc a aj preto sa zvyklo obyvateľom v širokom okolí hovoriť „jáderkári“. Táto tradícia pretrvala aj dodnes.
Podľa mapy využívania zeme možno rozdeliť kataster obce na tri základné časti. Prvou sú trvalé trávnaté porasty nachádzajúce sa na západnom okraji katastra a tiahnu sa popri rieke Malina južným smerom. Ostrovčekovito sa vyskytujú aj v južnej a severovýchodnej časti katastra. Druhou je lesná krajina reprezentovaná hospodárskymi vysokokmennými lesmi. Nachádzajú sa najmä v severnej a centrálnej časti, taktiež vo východnom cípe katastra. Treťou je poľnohospodárska krajina a z hľadiska štruktúry plodín na ornej pôde podľa plochy ju označujeme ako pšeničnú, presnejšie ražno-jačmenno-krmovinársko-pšeničnú. Tiahne sa od východných hraníc katastra smerom na západ a juh. Zo susedného katastra obce Vysoká pri Morave čiastočne zasahuje aj na západnej hranici.
Z hľadiska typov poľnohospodárskej krajiny ide o typ krajiny s veľmi dlhým vegetačným obdobím a podtyp krajiny s miernou zimou. Jedná sa o krajinu s veľmi veľkou potrebou doplnkovej vody a bez potenciálnej vodnej erózie pôd. Čo sa sorbčného sýtenia a chemizmu pôd týka, sú slabo nasýtené a slabo kyslé so strednou zásobou prijateľného fosforu v ornici.
V roku 1999 bol podiel poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery obce v intervale 40,1-60,0 % a nachádzali sa tu obchodná spoločnosť a samostatne hospodáriaci roľníci ako dva typy poľnohospodárskych podnikov. Počet oboch typov bol 1.
V obci sa nachádza poľnohospodárske družstvo, ktoré je v ORSR zapísané od 15.3.1991.
Orná pôda v roku 1895 predstavovala 50-80 a viac %-ný podiel z výmery obce. V roku 1970 už jej podiel bol výrazne nižší, 10-25 %. Rozloha lúk z výmery obce v roku 1895 bola 10-15 % a v roku 1970 0-5 % . Môžeme teda hovoriť o úpadku poľnohospodárstva v tejto lokalite. Podobný trend vývoja sa týka i pasienkov. Podiel z výmery obce sa znížil v sledovaných rokoch z 5-10 na 0-5 %.
V pestovaní obilnín má v obci najvýznamnejšie zastúpenie raž, jačmeň a pšenica. Celá Záhorská nížina a rovnako i obec Láb má význam v pestovaní raže aj celoslovenskom meradle. V roku 1980 bol podiel zbernej plochy raži 11 a viac %, pšenice 0,1-16 % a jačmeňa 10-16 % z ornej pôdy v obci. Pestovanie pšenice je rozšírené v centrálnej až východnej časti katastra a najväčšie rozšírenie v západnom okraji katastra, centrálnej oblasti a výskyt sa tiahne až na východ.
Podľa štruktúry hrubej rastlinnej produkcie, obec Láb zaraďujeme do oblasti jačmenno-zeleninársko-pšeničnej a podľa štruktúry trhovej rastlinnej produkcie do pšenično-zemeninárskej. A čo sa ovocných stromov týka, prevažujú slivky a jablone, pričom ich počet udáva interval 1501-3800.
Čo sa typov poľnohospodárskej produkcie týka, jedná sa o typ so strednou produkciou, okrsok s veľkou intenzifikáciou a subokrsok so strednou produktivitou práce.
Podľa štruktúry živočíšnej produkcie patrí obec do mäsovo-mliečnej oblasti s prevahou produkcie výkrmných ošípaných a kráv.
V živočíšnej výrobe mal chov hovädzieho dobytka, v porovnaní rokov 1895 a 1970 rastúcu tendenciu. Z počtu 30-45 na 100 ha poľnohospodárskej pôdy sa zvýšil na 60-75. Počet ošípaných sa naopak znížil z 25-50 na 0,1-25 kusov na 100 ha poľnohospodárskej pôdy.
Ďalej som sledovala úradnú cenu pôdy, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri vyjadrení produkčného potenciálu konkrétnych pôd nachádzajúcich sa v diferencovaných prírodných podmienkach. Sústava bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) a cenník pomerne presne charakterizuje produkčný potenciál pôd vyjadrený cenou pôdy. Pri oceňovaní sa využíva 5 a 7 – znaková BPEJ. Podľa 5- znakovej BPEJ dosiahla poľnohospodárska pôda v roku 1999 cenu 4,82, orná pôda 4,90 a trvalé trávnaté porasty 1,72 SK/m². Podľa 7 – znakovej BPEJ dosiahli v tom istom poradí ceny 5,47 , 5,56 , 2, 11 SK/m².
V porovnaní priemernej úradnej ceny ornej pôdy s okolitými obcami možno konštatovať, že obec Láb patrí v rámci okresu k obciam s vyššou cenou. Okolité obce na severe dosahujú výrazne nižšie hodnoty (Plavecký Štvrtok 4,31 SK/m² , Jakubov 3,84 SK/m²) a obce susediace na juhu (Zohor 6,44 SK/m²) a západe (Vysoká pri Morave 7,05 SK/m²) vyššie hodnoty.
Obec sa zapojila do Programu Plán rozvoja vidieka. Jedná sa o Opatrenie 5 – Agroenviroment a životné prostredie, pričom názov projektu je Agroenviromentálne opatrenia v katastrálnom území Láb. Projekt bol organizovaný za pomoci firmy Pospo s.r.o. zaoberajúcou sa spracovaním poľnohospodárskych výrobkov.
Obec Láb sa spolu s ďalšími štyrmi obcami zapojila do projektu Klimatická aliancia bez hraníc – Klimatická aliancia Záhorie. Zámerom tohto projektu je zlepšovanie životného prostredia a taktiež vybudovania zdravého a kvalitného bývania v mestách a obciach za pomoci skúsených rakúskych partnerov. Jedná sa o spoluprácu medzi Stupavou a mikroregiónom Marchfeld.
Čo sa týka vodného hospodárstva, v obci sa nachádza jazero Pískovňa, zasahujúce z katastrálneho územia obce Plavecký Štvrtok, Lábske jazero, Feld, Centnúz, ktoré sa využívajú na rybolov, avšak len rekreačne.
Demografické ukazovatele obce Láb
Z hľadiska úmrtnosti patrí obec Láb v jej okolí k výnimkám. V porovnaní s okolitými obcami je jej úmrtnosť omnoho vyššia a výrazne prevyšuje priemer obcí na dolnom Záhorí. S mestom Stupava majú najvyššiu úmrtnosť v širokom okolí. V rokoch 1992-1994 hrubá miera úmrtnosti v obci predstavovala 13,1-15,0 ‰ a v období rokov 2001-2003 sa ešte zvýšila a dosiahla veľmi vysoké hodnoty, ktoré predstavuje interval 15,1-63,6‰.V porovnaní so spomínanými okolitými obcami, ktoré v priemere dosiahli 7,1-9,0 ‰ ide skutočne o výrazne vyššie hodnoty.
Prirodzený prírastok v obci nadobudol v oboch sledovaných obdobiach záporné hodnoty, teda môžeme hovoriť o prirodzenom úbytku. V rokoch 1992-1994 bol -2,0-(-0,1) ‰ a v 2001-2003 bol ešte vyšší, -9,0-(-4,1)‰. Tu je tiež zaujímavé porovnanie s okolitými obcami, kde bol vo všetkých prípadoch okrem Lozorna (prirodzený úbytok, ale omnoho nižší ako v obci Láb, presne -2,0-(-0,1) ‰ ) zaznamenaný prirodzený prírastok.
Podiel 0-14 ročných z celkového počtu obyvateľov v roku 2001 bol 14,0-15,9 % a 65 a viac ročných 16,0-19,9 %. Index starnutia sa v tomto období pohyboval v rozmedzí 60,2-79,9 %.
Hrubá miera sobášnosti v obci (teda počet sobášov na 1000 obyvateľov) sa v rokoch 1992-1994 bola 4,6-4,9 ‰. Mierny pokles bol v rokoch 2001-2003, kedy dosiahla hodnoty 4,0-4,5 ‰. Pokles sobášnosti sprevádzal nárast rozvodovosti. Jej hrubá miera v prvom sledovanom období (1992-1994) dosiahla veľmi nízke hodnoty : 0,0-1,0 ‰. V rokoch 2001-2003 už stúpla na 1,6-2,0‰.
Na začiatku 90.tych rokov bol počet živonarodených detí na 1000 obyvateľov, teda hrubá miera živorodenosti bola 9,1-12,0‰. Celospoločenský trend poklesávajúcej pôrodnosti sa prejavil aj v obci Láb, v rokoch 2001 až 2003 hrubá miera živorodenosti poklesla na 7,1-9,0‰.
Výrazné zmeny v sledovaných obdobiach nastali aj v hrubých mierach potratovosti. Z 5,0-7,3 ‰, ktoré boli namerané začiatkom 90-tych rokov sa výrazne znížila v rokoch 2001-2003 na hodnotu 3,2-4,9 ‰.
Čo sa priestorového pohybu týka, v sledovaných obdobiach výraznejšie nemenil. Priemerný počet občanov prisťahovaných do obce v rokoch 1992-1994 na 1000 obyvateľov bolo 20,0-24,9 a v rokoch 2001-2003 ich podiel mierne poklesol na 15,0-19,9. Priemerný ročný počet prisťahovaných sa v oboch obdobiach pohyboval v intervale 21-50. V rovnakom intervale sa pohyboval aj priemerný ročný počet vysťahovaných z obce.
Obec Láb je veľmi špecifická oproti okolitým obciam aj čo sa migračných väzieb s Bratislavou týka. Na konci 80.-tych rokov bola priemerná ročná miera čistej migrácie medzi obcou a Bratislavou na 1000 obyvateľov -35,6-(-2,1) ‰. V rokoch 2000-2001 sa migračné väzby posilnili, avšak dosiahli aj napriek tomu záporné hodnoty. Dosiahli interval -2,0-(0,1) ‰. Opäť je potrebné poukázať na fakt, že okolité obce majú podľa štatistík vybudované omnoho intenzívnejšie väzby s Bratislavou. Iba obec Plavecký Štvrtok zaznamenala podobne nízke hodnoty, avšak u nej na rozdiel od Lábu sa po roku 2000 dostali zo záporných hodnôt na kladné, čím sa priblížili k priemeru ostatných obcí.
Obec Láb zaraďujeme z hľadiska typu obce podľa základných vekových skupín obyvateľstva k obciam s podpriemerným podielom obyvateľov v predproduktívnom veku a produktívnom veku a taktiež nadpriemerný podielom obyvateľov v poproduktívnom veku. Táto skutočnosť vysvetľuje viaceré zistené skutočnosti. Jednak vysokú úmrtnosť v obci, dlhodobý prirodzený úbytok obyvateľov a rovnako aj intenzitu migračných väzieb.
Obyvateľstvo obce Láb
Podľa sčítania obyvateľov domov a bytov z roku 2001 v obci Láb žilo na ploche katastra 27,85 km² celkom 1416 obyvateľov. Teda hustota zaľudnenia obce predstavuje 50,8 obyvateľov / km2. Najnovšie informácie z oficiálnej stránky (r. 2007) obce udávajú počet trvale bývajúce obyvateľstva 1400, teda 50,2 obyvateľov / km².
Podľa spracovávaných štatistík z roku 2001 je v obci je 51,3 %-né zastúpenie žien.
Obec má dlhodobo vysoké 22,5 %-né zastúpenie občanov v poproduktívnom veku a iba 15,5 %-né zastúpenie vekovej skupiny 0-14 rokov. Čo má veľmi negatívny dopad na prirodzený prírastok obce, ktorý je v dlhotrvajúcom poklese a v obci hovoríme o prirodzenom úbytku obyvateľstva. (Presné čísla uvedené nižšie). Priemerný vek obyvateľa obce Láb dosahuje 36,9 rokov.
V porovnaní roku 2001 s rokom 1991, viď. tabuľka nižšie, je očividný výrazný pokles podielu vekovej skupiny 0-14 rokov a nárast obyvateľov v poproduktívnom veku. Ide teda o typický príklad starnutia obyvateľstva. Tento fakt je typický aj pre viaceré obce z okolia Lábu, ale i v rámci celého Slovenska. Čo je však pozoruhodnejšie, že okolité obce zaznamenávali a zaznamenávajú na rozdiel od Lábu prirodzený prírastok.
Tabuľka ukazuje aj nárast ekonomicky aktívneho obyvateľstva, avšak zníženie počtu odchádzajúcich za prácou.
Obyvateľstvo je v rámci katastra rozmiestnené najmä v jeho SV časti, kde leží samotná obec a jej zastavané a osídlené územie. Hustota zaľudnenia predstavovala v roku 2001 už uvedených 50,8 obyvateľov/km². Počet obyvateľov v tom istom roku na km2 poľnohospodárskej pôdy bol v rozmedzí 21-50 a na ornú pôdu 51-100. Na lesné plochy sa ich počet pohyboval v intervale 51-200 a na zastavanú plochu 1001-2000.
Čo sa týka národnostnej štruktúry obce, je dlhodobo typická dominanciou slovenskej národnosti. Podľa sčítania z roku 2001 sa v obci vyskytujú aj občania rómskej, českej, poľskej, ruskej národnosti a iných, ich počet je však oproti prevažujúcej slovenskej zložke zanedbateľný.
Podľa vzdelanostnej štruktúry z roku 2001 v obci nadpolovičnou väčšinou (53 %) prevažujú občania so stredoškolským vzdelaním. 22 % obyvateľov má ukončené základné vzdelanie a 5 % tvoria obyvatelia s vysokoškolským vzdelaním.
Náboženská štruktúra je typická už od založenia obce prevahou obyvateľov rímsko-katolíckeho vierovyznania. V roku 2001 predstavovala 83 %. Druhú najzastúpenejšiu skupinu tvoria obyvatelia bez vyznania, ktorá tvorí 12 %.
Podiel nezamestnaných z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva v roku 2001 predstavoval 10,4 % a z celkového počtu obyvateľov necelých 5,1 %. Z celkového počtu nezamestnaných v obci – 72 obyvateľov je 39 mužov a 33 žien.
Podľa rastových typov obcí zaraďujeme obec Láb k obciam s úbytkom obyvateľstva. Takýto negatívny trend vývoja počtu obyvateľov sprevádzal obec vo všetkých štyroch sledovaných obdobiach – rokoch 1961-1970, 1970-80, 1980-91 a 1991-2001.
História obce Láb
Najstaršie osídlenie Lábu spadá do mladšej doby kamennej, do neolitu. Archeologické nálezy potvrdili, že už v 8. storočí tu bolo slovanské sídlisko a našli sa aj pozostatky sídliska a pohrebiska z obdobia Veľkomoravskej ríše. Osada pod názvom LOYP sa spomína v listine už v roku 1206. Pôvodne patrila k plaveckému panstvu, neskôr sa stala vlastníctvom majiteľov stupavského panstva. V roku 1333 v dôsledku rodinných zvád o hranice jednotlivých panstiev Bratislavská kapitula rozdelila Štvrtocký majetok na západnú časť - obec Štvrtok a na východnú časť, v ktorej bol i kostol - obec Láb.
Od tohto rozdelenia sa pravdepodobne obec Láb vyvíjala ako samostatná obec. V 16. storočí sa tu usadili rodiny chorvátskych kolonistov. Obyvatelia Lábu sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu zeleniny, typickým remeslom bolo rezbárstvo a výšivkárstvo. Od 19. storočia existovala v obci tehelňa a píla, výrobňa trsťového pletiva, boli tu rôzne obchody, nielen potravinárske, ale aj s liečivými rastlinami. Koncom 19. storočia začali odchádzať prví obyvatelia za prácou do Ameriky.
Obec vydala rozsiahlu publikáciu pod názvom Nová kniha o Lábe, v ktorej je histórii a vývoju obce venovaná väčšia pozornosť a sú tu podrobnejšie informácie o vývoji obce, jej názve i o súčasnosti. Je možné zakúpiť si ju na obecnom úrade.
Významné míľniky v obci:
- r.1682 - zriadenie fary
- r.1738 - najstaršia správa o mlyne
- r.1756 - najstaršia písomná zmienka o školstve
- r.1832 - zriadenie Notárskeho úradu
- r.1862 - zriadenie Poštového úradu
- r.1925 - zriadená parná píla
- r.1933 - zavedenie telefónu do obce
- r.1940 - elektrifikácia obce
- r.1942 - verejný rozhlas
- r.1959 - 1960 - plynofikácia obce
- r.1968 - zriadenie verejného vodovodu
V obci sú i viaceré historické pamiatky. Azda najvýznamnejšou je Kostol Všetkých svätých postavený v roku 1722 na mieste pôvodného kostolíka ktorý vyhorel. Kostol je najväčšou, najstaršou a najkrajšou dominantou obce. (Obrázok č. 1 ).
Ďalšou je kaplnka sv. Vendelína - patróna stád bola postavená v roku 1755. Nachádza sa na okraji obce vedľa hlavnej cesty smerom na Jakubov. Ku kaplnke sa dodnes konajú na deň sv. Vendelína procesie. Nachádzajú sa tu i viaceré sochy: Socha sv. Jána Nepomuckého, stojaca na okraji obce smerom na Zohor, Socha sv. Floriána nachádzajúca sa v strede obce pochádza z toho istého obdobia. Nachádza sa tu aj pamätná tabula Ignáca Juračku - nájznámejšieho lábskeho farára sa nachádza na budove fary oproti kostolu a pomník Dr. Milana Rastislava Štefánika - nachádza sa v parku v strede obce, odhalený v r. 1990.
Ochrana prírody a krajiny v obci Láb
Z hľadiska ochrany prírody a krajiny má obec Láb veľmi zaujímavú polohu. Leží totiž medzi dvomi významnými oblasťami – CHKO Záhorie a CHKO Malé Karpaty. CHKO Záhorie dokonca zaberá približne polovicu katastrálneho územia obce a rozprestiera sa v západnej časti katastra. CHKO Malé Karpaty nie je jeho súčasťou, avšak od jeho hraníc je vzdušnou čiarou vzdialená len 3 km. CHKO Záhorie, zaberajúca približne polovicu rozlohy katastrálneho územia je prvou CHKO nížinného typu na Slovensku, bola vyhlásená v roku 1988, je charakteristická vzácnym ekosystémom a patrí k územiam s II. stupňom ochrany.
Obec Láb má na svojom území tri významné mokrade, pričom najväčšiu rozlohu z mokradí vyskytujúcich sa výlučne na území katastra obce Láb má mokraď Lábske jazero (20 000m²). Na území sa vyskytuje i omnoho rozsiahlejšia mokraď – Malina - časť od Vojenských lesov do Moravy, avšak tá presahuje katastrálne hranice obce a tiahne sa aj cez katastre Malacky, Jakubov a Zohor a celkovo dosahuje rozlohu 140 000 m². Treťou mokraďou nachádzajúcou sa na sledovanom území je mokraď Furmanské s rozlohou 900 m².
Obec Láb je činná na poli ochrany prírody a krajiny a má záujem o rozšírenie náučného chodníka do katastra obce. Náučný chodník by tu tvoril slepú vetvu, osadená by mohla byť jedna informačná tabuľa pri Lábskom jazere.
Nielen obec Láb, ale i ostatné obce však považujú komunikáciu zo strany Bratislavského VÚC, ako zriaďovateľa Regionálnej rozvojovej agentúry Záhorie, za nedostatočnú. Preto niektoré obce začali s prípravou projektov samy, iné sa snažia budovať na tento účel tzv. Mikroregión Borina, ktorého je aj obec Láb členom. Obec je taktiež členom Mikroregiónu Malacko.
Obec Láb je v tejto problematike aktívna a prejavila záujem o výstavu Natura 2000 v Nive Moravy, rovnako má záujem o zvyšovanie záujmu občanov prostredníctvom prednášok a ekovýchovy a tiež by sa v budúcnosti chcela angažovať v zbere a triedení odpadu.
Ďalším prvkom v ochrane krajiny je odstránenie silnej narušenosti prírodného územia odvodnením, vytvorením nárazníkových pásov vodnej plochy v oblasti Lábskeho jazera.
Obec je taktiež zapojená do programu záchrany blatniaka tmavého, ktorý sa na území katastra nachádza vo vodných tokoch Malina a Močiarka. Jeho výskyt je však obmedzený len na oblasti SZ a V katastra. Blatinak tmavý je jedným z dvoch druhov chránených živočíchov žijúcich v katastri obce. Druhým je korytnačka močiarna vyskytujúca sa na JZ katastra.
Aj napriek aktivitám a snahám obce riešiť enviromentálne problémy a ochraňovať krajinu aj v súčasnosti je v obci horúcim problémom hospodárenie s odpadmi. Vytváranie ilegálnych skládok je bežné a občania si možno ani neuvedomujú dopad ich konania do budúcnosti. Ostáva len dúfať, že pripravovaná osveta obyvateľstva a dovzdelávanie v tejto problematike bude osožná a ilegálne skládky, ako i nekoordinovaný výrub stromov ostanú minulosťou.
Živočíšstvo v obci Láb
Katastrálne územie obce Láb v celej svojej rozlohe patrí z hľadiska živočíšstva do stepnej oblasti. Typickými príkladmi tejto oblasti sú : strehúň škvrnitý, pijak stepný, modlivka zelená, žilnatka vírusonosná, fúzač trávový, cikáda viničná, húsenčiar poľný atď. Taktiež z hľadiska výskytu chrobákov kataster obce patrí do stepnej oblasti.
Významný je výskyt brehára obyčajného v JZ časti katastra a hvizdáka veľkého, ktorý sa nachádza v páse od JV smerom na SV, pozdĺž hranice katastra obce.
Z cicavcov sa v sledovanej oblasti vyskytujú dva druhy. Druhy stepí (napríklad : zajac poľný, syseľ obyčajný, chrček roľný, hraboš poľný, atď.) a druhy ubiquistické (napríklad : myš domová, potkan obyčajný, hranostaj obyčajný a tchor obyčajný).
Podľa delenia Slovenska na živočíšne regióny zaraďujeme kataster obce Láb do Vnútrokarpatských zníženín a Panónskej oblasti, v rámci ktorej patrí do dyjsko-moravského obvodu, presnejšie do moravského okrsku a jeho dolnomoravskej časti.
Ako už bolo spomenuté v tejto oblasti sa vyskytujú živočíšne druhy stepí a významný je výskyt chrčka obyčajného v západnej a JV oblasti katastra.
Podľa ciest šírenia živočíchov v minulosti sledované územie patrí do podunajskej oblasti.
V katastrálnom území obce Láb sa rozprestiera CHKO Záhorie s vzácnym ekosystémom avšak chránené územia zoologického charakteru sa tu nenachádzajú.
Z chránených živočíchov na území obce žijú dva druhy. Na JZ okraji katastra sa vyskytuje korytnačka močiarna a vo vodných tokoch katastra, teda Maliny a Močiarky žije blatniak tmavý. Nenájdeme ho však pozdĺž celého toku, má len bodovitý výskyt – na SZ a V katastra, pričom treba uviesť, že obec je zapojená v programe na jeho záchranu.
Oblasť ľavého brehu rieky Morava je migračnou cestou vtákov. Táto cesta zasahuje aj do katastra obce Láb v jeho západnej, hoci len v okrajovej časti. V smere J-S migrujú vtáky na jar, jedná sa teda o jarnú migračnú cestu a v smere S-J o zimnú migračnú cestu vtáctva. Treba dodať, že obe cesty patria z hľadiska významu k vedľajším migračným cestám.
Územie pozdĺž vodného toku Malina je charakteristické dvoma vymiznutými druhmi rýb, a to vyzy veľkej a jesetera ruského.
Rastlinstvo v obci Láb
Katastrálne územie obce Láb je podľa potenciálnej prirodzenej vegetácie rozdelené na dve základné oblasti. Jednou z nich je územie pozdĺž vodných tokov katastra, Maliny a Močiarky, teda na SZ, Z, J i smerom na SV, kde sa rozprestierajú jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy. V tejto oblasti sú hlavnými lesnými drevinami lužné dreviny, avšak nevytvárajú súvislé a rozsiahle lesné plochy.
Druhou významnou oblasťou z hľadiska potenciálnej prirodzenej vegetácie je územie kyslomilných borovicových lesov, ktoré sa viažu na viate piesky, ktoré sú charakteristické najmä pre severnú oblasť katastra a tiahnú smerom na juh. Pre túto oblasť je typická borovica lesná a miestami sa vyskytuje aj agát biely.
Výskyt iných druhov prirodzenej vegetácie nie je až tak početný a netvorí rozsiahle územie, ale tvoria len miestne ostrovčeky. Na SZ, J a SV sa vyskytujú menšie slatiniská a na JV sa nachádzajú dubovo-hrabové lesy, v blízkosti ktorých sa na JV katastra vyskytujú aj nátržníkové dubové lesy.
Územie katastra obce Láb patrí z hľadiska rozptýlenej stromovej zelene ku krajinám so stredným zastúpením stromov a na severe je súvislá lesná plocha (ako už bolo spomenuté – kyslomilné borovicové lesy). Z hľadiska rozptýlenej krovinnej zelene ide o krajinu s riedkym zastúpením krovín, avšak čo sa typov krovín v katastri obce týka, nachádzajú sa tu mezofilné trnkové kroviny. Vyskytujú sa tu aj krovinné vrbiny, predovšetkým nížinné a pahorkatinné vrbiny a kroviny vŕby popolavej.
Podľa fytogeografického členenia, kataster obce patrí do oblasti panónskej flóry, presnejšie do obvodu eupanónskej xerotermnej flóry a do okresu Záhorská nížina.
Podľa fenologicko-geografického členenia patrí obec Láb do fenologického makrotypu nížin. Pre túto oblasť je typický rýchly až mierne rýchly vývoj vegetácie a skorý začiatok vegetácie. Trvanie vegetačného obdobia býva spravidla 107 až 112 dní. Začiatok siatia jačmeňa jarného a ovsa nastáva cca 21. 3. – 25. 3. a trvanie obdobia medziplodín býva 97 dní, čo znamená, že ide o veľmi dlhé obdobie.
Endemity sa na území katastra nenachádzajú, avšak na SV katastra sa vyskytuje geoelement flóry, a to iskerník ilýrsky. Nemenej veľký význam z hľadiska rastlinstva má aj skutočnosť, že približne polovica katastrálneho územia spadá do CHKO Záhorie, ktorá je typická vzácnym ekosystémom a patrí do II. stupňa ochrany.
Z dôvodu polohy neďaleko Bratislavy, ktorá je producentom mnohých škodlivých látok a exhalátov je nimi ovplyvnená aj vegetácia na území obce Láb. Tento vplyv je však len veľmi malý a miestami zanedbateľný. Na juhu je výskyt ojedinelých nekróz na veľmi citlivých rastlinách, vyskytuje sa tu malá intercepcia imisií na listoch a kmeňoch. Vplyv exhalátov sa vyskytuje len v južnej polovici katastra, zvyšok katastra nimi nie je ovplyvnený.
(Viď. mapa : Obec Láb – potenciálna prirodzená vegetácia)
Pôdy v obci Láb
Veľká časť katastrálneho územia obce Láb je pokrytá regozemami (regosolami), teda mačinovými pôdami, ktoré patria k azonálnym pôdnym typom a radíme ich k iniciálnym pôdam. Najrozšírenejšie sú regosoly až hnedé lesné pôdy nenasýtené, sprievodné železité podzoly, lokálne gleje vyskytujúce sa najmä na pieskoch. Tento pôdny typ prevláda predovšetkým na severe katastra, v centrálnej a v menšej miere aj južnej a JV oblasti. Viaže sa predovšetkým na viate piesky a pieskové duny würmu až holocénu, taktiež na nivné sedimenty - holocénne fluviálne a fluviálno-mokraďové sedimenty vyskytujúce sa najmä na ľavom brehu vodného toku Malina a pravom brehu Močiarky, resp. medzi nimi. Patria k menej úrodným pôdam, vhodným na pestovanie nenáročných kŕmnych plodín či raže.
Ďalším pôdnym typom vyskytujúcim sa v katastri obce Láb sú čiernice alebo lužné pôdy, nachádzajúce sa pozdĺž východných i západných hraníc katastra a patria k azonálnemu typu pôd. Nachádzajú sa tu čiernice, sprievodné čiernice glejové a gleje, prevažne na ľahkých nekrabonátových nivných sedimentoch a splachoch, ale taktiež sa sa nachádzajú v oblastiach výskytu viatych pieskov a dún (podobne ako regosoly). Pre čiernice je typický vznik na širších nivách (v prípade Lábu rieky Morava), na miestach nerušených záplavami a neveľkým výkyvom podzemných vôd. Čiernice glejové sa vyskytujú v miestach s podzemnou vodou bližšie k povrchu.
Čiernice majú pomerne vysoký poľnohospodársky význam a sú veľmi úrodné, prevažne sa využívajú ako kvalitná orná pôda. Pestuje sa na nich kukurica, ďatelina, hrach atď.
V katastri obce Láb sa nachádza niekoľko pôdnych druhov, avšak najrozšírenejším je piesčitá pôda, ktorú zaraďujeme k ľahkým. V centrálnej časti katastra pozdĺž Maliny sa nachádza hlinitá pôda, avšak v oveľa menšej miere. Tú radíme k stredne ťažkým pôdam. Ostrovčekovito sa v katastrálnom území obce Láb vyskytujú hlinito-piesčité, ľahké pôdy, a to najmä na západnom okraji, ale aj na juhu pozdĺž vodných tokov a na severe katastra.
Ľahké pôdy, výrazne prevládajúce v katastri, majú z hľadiska poľnohospodárskeho využitia zlé fyzikálne vlastnosti, sú veľmi vzdušné, ľahko nimi preniká voda, ktorá vyplavuje živiny. Preto sú vysychavé a menej úrodné, majú slabú súdržnosť a silne podliehajú veternej erózii.
Stredne ťažké pôdy sú charakteristické dobrými vlastnosťami na obrábanie a pre úrodnosť. Tieto pôdy však sú v katastri obce len veľmi málo zastúpené.
V sledovanej oblasti sú rozšírené pôdy bez skeletu až slabo skeletnaté. Podľa hodnotenia potenciálnej erózie pôdy je táto oblasť typická nijakou až nepatrnou pôdnou eróziou a z hľadiska bonity pôdy ju zaraďujeme k pôdam produkčným. Pôdy tejto oblasti sú charakteristické vysokou priepustnosťou a malou retenčnou schopnosťou.
Podľa členenia na pôdnogeografické regióny, katastrálne územie obce Láb patrí do regiónu hydromorfnej akumulácie organickej hmoty.
Vodstvo v obci Láb
Katastrálne územie obce Láb, podobne ako celé územie Záhorskej nížiny, patrí do úmoria Čierneho mora, povodia Dolnej Moravy, kde výpar tvorí 78% a odtok len 22%. Koeficient odtoku (odtok/zrážky) v tejto oblasti dosahuje hodnotu 0, 22. Celková rozloha povodia Moravy tvorí 4,7 % - ný podiel na ploche SR.
Z hľadiska hydrologických regiónov katastrálne územie obce Láb zaraďujeme do neogénu centrálnej Borskej nížiny. Z hľadiska hydrológie spadá do vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým typom režimu odtoku. Základnými hydrologickými charakteristikami tohto typu je akumulácia v decembri až januári, vysoká vodnosť vo februári až apríli. Najvyšší priemerný mesačný prietok je zväčša v marci, avšak môže nastať aj apríli či februári. Naopak najnižší priemerný mesačný prietok nastáva obvykle v septembri. Tento typ režimu odtoku je typický aj výrazným podružným zvýšením vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy. Priemerný ročný elementárny odtok sa pohybuje v rozpätí 1,5-3 výnimočne i 3-5 l.s-1.km-2
Katastrálnym územím obce Láb pretekajú viaceré vodné toky. Jedným z nich je jeden z najznámejších ľavostranných prítokov Moravy na našom území, rieka Malina. Preteká západným okrajom katastra v dĺžke 5,5 km a po celej jej dĺžke je vybudovaná ochranná hrádza. Ešte západnejšie od Maliny, neďaleko hraníc s obcou Vysoká pri Morave preteká Zohorský kanál v dĺžke asi 1,5 km. Ďalej smerom na JV vytvára akúsi prirodzenú hranicu s Vysokou pri Morave, avšak tok samotný sa nachádza v jej katastrálnom území. Druhou riekou pretekajúcou katastrom obce Láb je Močiarka – ľavostranný prítok Maliny a významná je tým, že v jej doline sa nachádza obec samotná. Močiarka preteká v JV časti katastra, v obci Láb je na nej vodomerná stanica a jej dĺžka v katastrálnom území obce je 4,7 km. V katastrálnom území obce sa nachádza aj viacero menších kanálov, ktoré spájajú Močiarku s Malinou.
V obci sa nachádzajú dve vodomerné stanice. Jednou z nich je stanica Láb – Močiarka a druhou Láb – Oliva. Rieka Močiarka dosiahla v roku 2004 najvyšší prietok v mesiaci marec, kedy dosahoval hodnotu 0,236 m3. s-1 a najnižší v auguste s prietokom 0,073 m3. s-1. Najvyšší prietok v roku 2004 na vodnom toku Oliva (umelý kanál) bol zaznamenaný v októbri a dosiahol hodnoty 0,075 m3. s-1 a najnižší paradoxne v septembri s hodnotami 0,035 m3. s-1. Hodnoty extrémnych prietokov oboch tokov spolu s grafom priemerných mesačných prietokov roku 2004 je uvedený v Prílohách.
V katastri obce sa nachádza Lábske jazero (dĺžka 1 km, šírka 40 až 100 m), vzniklo ako bývalé mŕtve rameno potoka Malina, má piesočnaté dno a je rajom pre rybárov. V minulosti bolo rozšírené umelým vyťažením štrku, v súčasnosti mu však hrozí zánik. V západnej časti susedí s malým segmentom lužného lesa s rozlohou približne 10 ha. Lábske jazero je súčasťou Náučného chodníka Nivou Moravy a v jeho okolí sú krásne cyklotrasy. Leží na hranici s katastrom obce Vysoká pri Morave a v jeho okolí sa nachádza chatárska oblasť. Menšie jazero sa nachádza aj na hranici s obcou Plavecký Štvrtok. Kedysi bolo využívané na letnú rekreáciu, avšak v posledných rokoch, kvôli neudržiavaniu a zlým hygienickým podmienkam, stratili obyvatelia záujem o túto lokalitu.
Z hľadiska podzemných vôd je prevažná časť obce Láb charakteristická typom podzemnej vody dopĺňanej 70 z % riek a ich prítokov. Rozšírené sú najmä na nivách. Menej, najmä na S a Z, ide o typ podzemných vôd dopĺňaných iba zo zrážok. Tento typ sa nachádza na viatych pieskoch na rovinách.
Čo sa minerálnych a termálnych vôd týka, v sledovanej oblasti sa nenachádzajú významnejšie zdroje, táto lokalita je však rovnako ako celá Záhorská nížina hodnotená ako perspektívna oblasť výskytu horúcich vôd.
Podnebie v obci Láb
Podobne ako prevažná časť územia Záhorskej nížiny, aj kataster obce Láb sa podľa Končekovej klasifikácie rozprestiera v teplej klimatickej oblasti, kde je počet letných dní v roku vyšší ako 50 (s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a vyššou), začiatok žatvy raži ozimnej býva pred 15. júlom. Obec patrí do mierne suchej podoblasti, ktorej vlahová charakteristika je udávaná indexom zavlaženia (Iz) v hodnotách - 20 až 0. Územie obce patrí do teplého okrsku, mierne suchého s miernou zimou.
Z hľadiska klimatickogeografickej klasifikácie podľa Tarábka patrí sledované územie k typu nížinnej klímy s miernou inverziou teplôt. Je suchá až mierne suchá. Spadá do subtypu teplej klímy, kde suma teplôt 10 °C a viac predstavuje 3000 – 3200, teplota v januári sa pohybuje od –1 až -4 °C a v júli 20,5 až 19,5 °C. Ročná amplitúda priemerných mesačných teplôt je 22 až 24 °C.
Ročné zrážky v tejto oblasti dosahujú nízke hodnoty, charakterizuje ich interval 530 až 650 mm, priemerná teplota v januári dosahuje teploty do -2 °C a v júli prevažná väčšina katastra teploty nad 20 °C a východná časť katastra 19-20 °C. Priemerné ročné teploty v obci dosahujú 9-10 °C.
Veterné pomery v sledovanej oblasti sú obdobné ako na území Záhorskej nížiny a teda v ročnom priemere tu prevláda juhovýchodný vietor nad severozápadným, čo dokazuje aj najbližšia meteorologická stanica (z ktorej sa podarilo získať údaje) Kuchyňa – Nový Dvor. Kde v období rokov 1961-1990 namerali 22 %- ný podiel dní bez vetra. Podľa meraní v tejto stanici priemerná ročná teplota dosahuje 9,2 °C. (Avšak predpokladám, že údaje sú vzhľadom na nadmorskú výšku stanice a samotnej sledovanej obce čiastočne skreslené.)
Relatívny slnečný svit v ročnom priemere predstavuje 48-50%, teda katastrálne územie obce Láb patrí medzi oblasti Slovenska s najvyššou ročnou intenzitou slnečného svitu.
Počet letných dní v roku sa pohybuje v rozpätí od 60 do 70 dní, pričom vykurovacie obdobie začína 30.9. až 5.10. a obvykle trvá do 200 dní. Trvanie obdobia so snehovou pokrývkou býva priemerne do 90 dní (a jej maximum v priemere nepresahuje viac ako 25 cm), čo radí túto lokalitu k oblastiam s najnižšou priemernou snehovou pokrývkou na Slovensku.
Klimatický ukazovateľ zavlaženia (teda rozdiel medzi potenciálnym výparom a úhrnom zrážok) v teplom polroku nadobúda hodnoty z intervalu 200-300 mm, čo znamená, že v oblasti je nedostatok vlahy.
Z hľadiska znečistenia ovzdušia je poloha Lábu hraničná. Leží totiž na rozhraní dosahu bratislavských zdrojov znečistenia a pomerne čistého záhorského ovzdušia. Znečistenie oxidom uhličitým je však minimálne a preto možno tunajšie ovzdušie označiť za kvalitné.
Reliéf v obci Láb
Podľa typologického členenia reliéfu kataster obce Láb zaraďujeme k reliéfu morfoštruktúry s negatívnou pohybovou tendenciou. Ide o tektonický až štruktúrno-tektonický reliéf, reliéf horizontálnych až suhorizontálnych sedimentárnych štruktúr morfotektonických nediferencov s nepatrným uplatnením litológie. Centrálna časť katastra je typická akumulačno-eróznym reliéfom, presnejšie fluviálno-eolickou zvlnenou rovinou, SZ akumulačným, prevažne eolickým reliéfom v podobe dunovej zvlnenej roviny. Z a JZ je taktiež akumulačný, avšak fluviálno-mokraďový reliéf s fluviálnymi mokraďami a slatinnými rovinami. Východ katastra je charakteristický akumulačným proluviálnym reliéfom s proluviálnou zvlnenou rovinou.
Kataster obce Láb patrí k negatívnym morfoštruktúram Panónskej panvy, ide o mladé poklesávajúce morfoštruktúry s agradáciou.
Centrálna oblasť katastra má reliéf rovín a nív so strednými riečnymi terasami. SZ a V katastra je pokrytý pieskovými presypmi a dunami, jedná sa o reliéf zvlnených rovín. Z a JZ je typický riečnym a nivným reliéfom s mokraďovými úpätnými a medzivalovými depresiami.
Podľa morfologicko-morfometrických typov reliéfu kataster obce patrí k typu rovín. Pozdĺž rieky Maliny ide o rovinné depresie, v ostatnom území ide o roviny horizontálne a vertikálne rozčlenené.
Z hľadiska energie reliéfu patrí oblasť obce Láb k rovinnému až nepatrne zvlnenému reliéfu a sklonitosť územia sa pohybuje v rozpätí 0 – 2°.
Čo sa potenciálnych zosuvných území týka, jedná sa o oblasť štvrtého rádu, teda nestabilné tvary sa tu nevyskytujú, sú to najmä stabilné tvary rovín.
Aj v súčasnosti prebiehajú v oblasti obce Láb reliéfotvorné procesy. Prevažná časť katastra je ovplyvňovaná fluviálnymi a stráňovými procesmi, najmä fluviálny akumulačno-erózny proces. Len na východná časť katastra je pod vplyvom iných, konkrétne eolických procesov s tvorbou dún a pokrovov. Jedná sa o oblasť vplyvu eolických procesov.
Geológia obce Láb
Geológia obce Láb je svojím charakterom podobná väčšine obcí na Záhorí. Celá oblasť je charakteristická neogénnymi a kvartérnymi sedimentami. Centrálna časť katastra obce Láb sa rozprestiera na holocénnych sedimentoch. Jedná sa predovšetkým o nivné sedimenty a splachy. Severozápadný a východný okraj katastra je typický viatymi pieskami a pieskovými dunami z obdoba pleistocénu.
V katastrálnom území obce sa nachádzajú tri kvartérne útvary. Na východnom okraji katastra a na severovýchode sa nachádzajú viate piesky z würmu až holocénu. (Piesky na Záhorí sú nevápnité a najväčšiu súvislú plochu pokrývajú medzi Kútmi, Malackami, Senicou a Holíčom). Juhozápadná časť je pokrytá fluviálno-mokraďovými sedimentami s organickou prímesou taktiež z obdobia holocénu. Zvyšok katastra je typický fluviálnymi sedimentami stredných terás z obdobia riss.
Lokalita Lábu je typická a významná aj z celoslovenského hľadiska ložiskom zemného plynu, ktoré je zaradené do evidencie chránených ložiskových území. Firmou zastrešujúcou ťažbu nielen zemného plynu, ropy ale aj gazolínu v tejto lokalite je známa NAFTA a.s. Gbely.
Láb však nie je len náleziskom zemného plynu. V posledných rokoch sa stal aj jeho úložiskom. Skladovanie zemného plynu v podzemnom zásobníku zemného plynu (PZZP) Láb spoločnosti Nafta a.s. sa z viacerých hľadísk ukázalo ako veľmi výhodné. Tento najzápadnejší región Slovenska má mnohé predpoklady, ktoré boli využité k vytvoreniu komplexu podzemného zásobníka plynu. Výhodné spojenie priaznivých geologických podmienok Viedenskej panvy a vhodnej geografickej polohy v blízkosti vetvenia tranzitnej sústavy na západnú a južnú vetvu predstavuje jeden z významných uzlov plynárenskej Európy. Podzemný zásobník je komplexom spájajúcim ložiská a podzemné i nadzemné zariadenia, určené pre uskladňovanie zemného plynu. Skladovací komplex bol vytvorený konverziou plynových ložísk na štruktúrach Láb, Suchohrad – Gajary, Jakubov a Malacky. Akumulácie uhľovodíkov využívané pre skladovanie sa nachádzajú v neogénnych sedimentoch v hĺbkach od 360 m do 1290 m. Ložiskové pasce, ktoré sú jednou zo základných podmienok existencie ložísk, sú štruktúrne, viazané na zlomové pásma a antiklinály, alebo neštruktúrne vizané na oblasti s litologickými a statigrafickými zmenami.
Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizície, oblasť obce Láb, rovnako ako oblasť celého Záhoria patrí do regiónu tektonických depresíí, konkrétne do oblasti vnútrokarpatských nížin. Detailnejšie možno kataster obce charakterizovať ako región údolných riečnych náplavov. Časť katastra na severe patrí do rajónu eolických pieskov na údolných riečnych náplavoch a na východe do rajónu náplavov terasových stupňov.
Hydrogeologické pomery v katastri ukazujú, že sa jedná o územie s vrtmi zistenom výskyte horúcich vôd. Rozšírené sú tu piesky a štrky nivných území s pórovou priepustnosťou dobrou až veľmi slabou. Nachádzajú sa tu aj pokryvy viatych pieskov a duny s pórovou priepustnosťou dobrou až slabou.
Aktivity a potenciál obce Láb
Vstupom Slovenskej republiky do EÚ sa obciam a mestám otvorili možnosti na čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ. Aj obec Láb sa intenzívne zapája do programov, čím sa jej za posledné tri roky podarilo získať viac ako 37 miliónov Sk, čo predstavuje sumu 26 tisíc korún na jedného obyvateľa. (Podľa zdroja www.obeclab.sk je obec jednou z najúspešnejších v získavaní financií z eurofondov).
V poslednom období je pre obec charakteristický čulý stavebný ruch, čo je dôsledkom realizácie dvoch objemovo najväčších stavebných projektov. Kanalizácia sa budovala v rámci projektu ,,Slovensko-rakúska spolupráca pri realizácii investičnej aktivity a odkanalizovania a technológie čističky odpadových vôd v obci Láb“, ktorý bol financovaný z fondu PHARE. Celková suma projektu je 19 mil. Sk a partnerskou obcou v projekte je rakúska obec Weikendorf. Podľa projektu má byť odkanalizovaná ¼ obce a práce sa ukončili v septembri roku 2006 a spolu s čističkou odpadových vôd boli spustené do prevádzky. ČOV bola vybudovaná ešte v roku 1997 z nenávratného finančného príspevku Ministerstva pôdohospodárstva SR vo výške 10 mil. Sk.
Druhým veľkým projektom je ,,Revitalizácia verejných priestranstiev s multifunkčným využitím v obci Láb“, financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Celková suma projektu predstavuje 10,7 mil. Sk a ukončenie bolo plánované na december 2006. Projekt rieši tri časti dediny, pričom obec vyčlenila finančné prostriedky aj zo svojho rozpočtu na vybudovanie kanalizácie v časti Chríb (čo nebolo možné zahrnúť do pôvodného projektu). Vďaka projektu sa vybudovali chodníky, parkovacie plochy a retardér pri cintoríne, taktiež sa vysadila zeleň, zmodernizovalo osvetlenie a pod. Novinkou bolo vytvorenie priestoru pre verejné trhovisko s viacúčelovým využitím pre spoločenské podujatia a taktiež informačný prístrešok v parku.
Ďalšou aktivitou obce je realizácia projektu ,,Propagačný materiál obce Láb zameraný na prilákanie turistov a návštevníkov“ financovaný z ERDF. Celková suma predstavuje 717 tis. Sk a projekt bol ukončený len nedávno – v marci roku 2007. Propagačný materiál, ktorým sa bude obec prezentovať na výstavách v zahraničí pozostáva z viacerých predmetov, ako napríklad DVD o obci, informačné letáky, upomienkové premety a pod.
Prebieha tiež tvorba ,,Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) obce Láb“, ktorý je financovaný z ERDF a celková suma predstavuje 410 tis. Sk.
Koncom júla 2006 bol za úspešný vyhlásený aj projekt Štúdia komplexného využitia technických odrôd repky olejnej na energetické účely s overení alternatívnych technológií (EKOLEN), podporený z fondu ERDF cez program INTERREG III Rakúsko-Slovenská republika. Celková suma projektu je 6,9 mil. Sk. Rakúskym partnerom bude CERE – Centrum výnimočnosti pre obnoviteľné zdroje, energetickú účinnosť a životné prostredie a domácim partnerom je Regionálne poradenské a informačné centrum (RPIC) Malacky. Projekt nie len, že prispeje k ochrane životného prostredia, ale tiež k vytvoreniu pracovných príležitostí v obci.
Zo všetkých podaných projektov bol obci zamietnutý iba jeden a to ,,Vypracovanie projektovej dokumentácie pre Kultúrny dom Láb“.
V dňoch 6. - 10. novembra 2006 prebiehala v telocvični Základnej školy v Lábe výstava pod názvom ,,Enviromentálna komunikácia v školách a obciach dolného Pomoravia“ . Výstava bola vyvrcholením enviromentálneho projektu, do ktorého sa spoločne s ďalšími deviatimi školami zapojila i lábska škola v máji 2005 prieskumom školy, školského areálu, obce a jej okolia. Projekt sa realizoval v spolupráci Inštitútu pre biodiverzitu a DAPHNE – Inštitútu pre aplikovanú ekológiu, Bratislava. Výsledky prieskumu boli spracovávané v podobe plagátov a použité pri tvorbe vízie a stavu životného prostredia ZŠ v Lábe aj celej obce. Po prezentácii výsledkov prieskumu a vízie v marci 2006 sa pustili v rámci tzv. malého projektu, na ktorý poskytla finančný príspevok 10 000 Sk, DBU – Nemecká spolková nadácia pre životné prostredie. Malý enviromentálny projekt bol zameraný na konkrétne zlepšenie životného prostredia školy v Lábe.
Obec sa zapojila aj do ďalšieho „enviroprojektu“ pod názvom Klimatická aliancia bez hraníc. 29. januára 2005 sa v obci Lassee v Rakúsku uskutočnilo pilotné podujatie Klimatickej aliancie pod názvom: Ťažisko ochrany klímy v mikroregióne Marchfeld a obciach v okolí Stupavy. Cieľom tejto aliancie, ktorej členmi je 5 obcí zo Záhoria (Láb, Zohor, Lozorno, Záhorská Bystrica a Marianka) a mesto Stupava a 8 obcí z rakúskej oblasti Wienviertel, j udržateľný rozvoj, ochrana životného prostredia, znižovanie emisií, koncepcia triedenia odpadu, ekologicky šetrné poľnohospodárstvo a pod.
Obec sa od roku 2005 veľmi intenzívne zapája do separovaného odpadu, kým však bude situácia v našich obciach taká, ako v rakúskych, uplynie ešte veľa času. Pozitívom však je, že myšlienka separovaného odpadu tu je a vzbudila záujem u občanov, čo treba jednoznačne vyzdvihnúť.
Obec poskytuje mnoho aktivít ako pre deti, tak i pre dospelých. Známe sú každoročné oslavy dňa detí, prípadne aktivity na farnosti, záujmové krúžky či iné aktívne trávenie voľného času. U detí , ako aj u dospelých sú obľúbené fašiangové slávnosti, hody, závody dobrovoľného hasičského zboru, futbalové zápasy ,či pre Láb typický „Deň dziní“.
Aktivita občanov obce je dobrým predpokladom pre ďalší rozvoj obce. Potenciál obce z hľadiska prírodných podmienok je významný v priemysle. Ťažba a zásobníky zemného plynu nemajú len regionálny, ale celoslovenský význam. Ďalšou silnou stránkou obce je jej výborná poloha neďaleko okresného mesta a Bratislavy. Vybudovaním verejnej kanalizácie a modernizáciou centrálnej časti obce sa jednoznačne zvýšila jej atraktivita a do budúcnosti vidím potenciál najmä iniciatívnom vedení obce, pričom významným pozitívom je tiež vysoká úspešnosť pri získavaní finančných prostriedkov z fondov EÚ.
Obec a jej budúci vývoj nemožno posudzovať izolovane, preto považujem za významné impluzy pre rozvoj jej samotnej aj aktivity okolitých obcí. V obci Plavecký Štvrtok je zámer vybudovať balneologické a rekreačné centrum, čo môže pozitívne ovplyvniť cestovný ruch aj v Lábe, taktiež susedstvo s rozvíjajúcim sa Zohorom a Vysokou pri Morave orientujúcou sa do budúcnosti v agroturistike a cestovnom ruchu môže byť pre Láb prínosom.
Prírodné podmienky obec Láb vyslovene nepredurčujú k rozvoju cestového ruchu, avšak aj napriek tomu sa domnievam, že potenciál pre jeho rozvoj obec jednoznačne má. Nachádza sa tu sieť cyklotrás, rybárske revíry, neďaleké kultúrne i prírodné atraktivity, tiché prostredie ideálne pre víkendový cestovný ruch a pod. Pozitívom pre rozvoj sú aj spomínané susedné obce a výborná poloha v širšom zázemí hlavného mesta. Obec by mala jednoznačne vytvoriť ubytovacie kapacity, ktoré tu doposiaľ úplne absentujú, čím by zabezpečila podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.
Podobne aj rozvoj priemyselného parku, či iných priemyselných prevádzok v okolitých obciach v posledných rokoch, je pozitívnym znakom a perspektívou do budúcnosti aj pre obec Láb.
Na záver je na mieste vyzdvihnúť fakt, že obec vďaka svojim iniciatívnym krokom na poli cezhraničnej spolupráce, ako aj získavaniu finančných prostriedkov z eurofondov napreduje. Jej aktivity vychádzajú zo záujmu nie len vedenia obce, ale aj samotných obyvateľov, čo je jednoznačne pozitívnym znakom.