Úrodnosť je hlavný kvalitatívny znak odlišujúci pôdu od horniny. Zahŕňa jej schopnosť poskytovať úrodu rastlín a úzko súvisí so schopnosťou pôdy vytvárať optimálne podmienky pre rast a vývoj rastlín počas vegetácie. Úrodu formuje komplex fyzikálnych, chemických, fyzikálno-chemických a biochemických procesov, ktoré sa uplatňujú aj pri tvorbe pôd.
Úrodnosť je tiež schopnosť pôdy podľa potreby privádzať ku koreňom rastlín živiny a vodu, udržiavať priaznivý obsah kyslíka a CO2 v pôdnom vzduchu, podporovať rozvoj pôdneho edafónu (najmä mikroflóry) a obmedzovať tvorbu i akumuláciu toxických látok. Bezprostredne ju ovplyvňujú: genetický pôdny typ, pôdny druh, hĺbka pôdy a ornice, pórovitosť a štruktúra pôdy, minerálna sila pôdy, sorpčný komplex pôdy, pôdna reakcia, množstvo a kvalita humusu, hladina podzemnej vody a ďalšie
Úrodnosť pôdy je jej schopnosť poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch v priebehu celého vegetačného obdobia a tak zaistiť ich úrodu.
- Stredne až veľmi úrodné pôdy – černozeme, čiernice, fluvizeme, hnedozeme a rendziny na kyprých horninách
- Málo až stredne úrodné pôdy – ilimerizované pôdy, ilimerizované a oglejené hnedozeme, zamokrené čiernice a fluvizeme, niektoré hlbšie hnedé pôdy a antropogénne pôdy
- Málo úrodné pôdy – slance, slaniská, glejové a močiarové pôdy, podzolové pôdy, plytké hnedé pôdy, rendziny na pevných horninách
Podľa zrnitosti sú najúrodnejšie hlinité pôdy s väčším obsahom prachových častíc.
Vybrané pôdne typy podľa úrodnosti
Kambizem
- 26,8 %
- výskyt: jadrové, flyšové, sopečné pohoria a kotliny, Slovenské Rudohorie
- hornina: nekarbonátové horniny, napr. žuly, kryštalické bridlice, andezity, pieskovce
- reliéf: nadm.výška od 200 m n m
- klíma: priemerná teplota 3 - 8,5 °C, zrážky 700-1100 mm/rok
- rastlinstvo: kvetnaté bukové a jedľové lesy, jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy
Fluvizem
- 15,3 %
- bez štrkov, rozličná zrnitosť
- úrodnosť: úrodnosť sa mení v závislosti od podložia (pestujú sa na nich obilniny, technické plodiny, okopaniny a krmoviny, lúky a pasienky)
- výskyt: pozdĺž riek v dosahu pravidelných záplav (Hron, Nitra, Morava, Hornád a sútoky riek na Východoslov. a Podun.nížine), Podunajská nížina, Východoslovenská rovina (ílovité plochy), Záhorská nížina, kotliny Považského podolia, Košická kotlina
- hornina: holocénne aluviálne sedimenty riek a väčších potokov
- reliéf: riečných nív
- klíma: záleží kadiaľ rieka tečie
- rastlinstvo: mäkké lužné lesy
Černozem
Černozem sa vytvorila na sprašiach, v oblasti s teplou a suchou klímou, pôd pôvodnou stepnou a lesostepnou vegetáciou. Černozeme sú prevažne hlinité, bez štrkov a zaraďujeme ich medzi paleopôdy. V suchých rokoch úrody na týchto pôdach trpia nedostatkom vody, lebo pod humusovým horizontom niet spravidla podzomnej vody, ktorá by v suchých obdobiach zavlažovala korene poľnohospodárskych plodín.
- 14,1 %
- úrodnosť: vysoká úrodnosť – naše najúrodnejšie pôdy
- výskyt: sprašové tabule Podunajskej nížiny, sev. časť Záhorskej nížiny, Východoslov.nížina, Košická kotlina, Rimavská kotlina
- hornina: predovšetkým spraš, staré aluviálne sedimenty
- reliéf: nížiny, v nadm.výške 100-300 m n m
- klíma: priemerná teplota 8-10 °C, zrážky 500-600 mm/rok
Hnedozem
Hnedozeme sú vhodné na pestovanie bežných poľnohosp.plodín akými sú pšenica, kukurica, tabak. Vznikli zo spraše (hlinité), sprašových hlín (ílovito-hlinité), v o niečo chladnejších a vlhších klimatických podmienkach. Hnedozeme nadväzujú v predhorskej zonálnosti na černozeme smerom k pohoriam, kde je o niečo viac zrážok.
- 12,9 %
- úrodnosť: menej úrodné ako černozeme, no v suchých rokoch ich úrodnosť prevyšujú
- výskyt: Podunajská pahorkatina severne od černozemí, S Záhorskej nížiny, Východoslov.nížina, Juhoslov., Košická, Trenčian.kotlina
- hornina: spraš, sprašové hliny, rôzne svahové hliny
- reliéf: nadm.výška 150-400 m n m
- klíma: priemerná teplota 7,5-9 °C, zrážky 550-650 mm/rok
- rastlinstvo: dúbravy a dubohrabiny
Čiernica
Vznik čiernic je podmienený podzemnou vodou. Vyskytujú sa aj na miestach močiarov po odvodnení. V suchých rokoch sú dokonca úrodnejšie ako černozeme.
- 8,4 %
- výskyt: Podunajská nížina, Záhorská nížina, Východoslov. nížina, Turčianska kotlina
- hornina: spraš, sprašové hliny, rôzne svahové hliny
- reliéf: širšie nivy v miestach, ktoré neboli rušené záplavami a kde podz.voda nemá veľké výkyvy (cca 1-3 m pod povrchom)
- klíma: rovnako záleží od miesta výskytu rieky či močiaru
- rastlinstvo: tvrdý lužný les
Pseudoglej
- 7,6 %
- úrodnosť: Pseudogleje obsahujú dosť vlahy, ílu. Aby boli dobre obrábateľné prípadne úrodné musia byť tieto dva faktory v optime
- výskyt: stredne a vysoko položené kotliny + lemy nízko položených kotlín a úpätia pohorí. Výskyt týchto pôd je čiastočne podmienený azonálnym činiteľom - nepriepustným podkladom
- klíma: charakteristika ako pre luvizeme, prípadne humídnejšie podmienky
- rastlinstvo: dubovo-hrabový a bukový les
Rendzina
- 4,7 %
- úrodnosť: pomerne úrodné, vhodné pre ekologické hospodárstvo (viažu nežiaduce látky), bývajú však skeletnaté (prekážka v úrodnosti)
- výskyt: Slov.kras, Slov.raj, Muránska planina, Strážovské a Chočské vrchy, NT,MF,VF, MK, Považský Inovec + ostrovčeky aj v bradlovom pásme
- hornina: substrát s vysokým obsahom karbonátov
- reliéf: rôzne nadm.výšky
- klíma: rôzne klim.podmienky
Regozem
- 2,56 %
- úrodnosť: slabo produkčná, menej úrodná pôda, vhodná na pestovanie raže a menej náročných kŕmnych plodín
- výskyt: viate piesky Záhorskej, Podunajskej a Východoslov.nížiny
- hornina: nespevnené silikátové až karbonátové sedimenty (najmä piesky, sprašové a polygenetické hliny) s výnimkou recentných alúvií
Luvizem
Luvizem sa nachádza v predhorskom rade za hnedozemami. Pri vhodnom vápnení a hnojení môže dosahovať strednú až dobrú úrodnosť. Luvizem je vhodná na pestovanie raže, repky olejnej, konope, zemiakov, ďateliny.
- 2,2 %
- úrodnosť: stredná hodnota úrodnosti
- výskyt: najvlhšie okrajové časti nížin, S okraj Podunajskej, Východoslov., Záhorskej a Myjav.pahorkatiny + výskyt aj vo všetkých slov.kotlinách + plošiny Krupinskej planiny a Nízkych Beskýd + Malé Karpaty a Cerová vrchovina
- hornina: sprašové a rôzne svahové hliny, s hlbokými sypkými sedimentmi v podloží
- reliéf: sklonené svahy, nadm.výška 300-700 m n m
- klíma: priemerná teplota 5-8 °C, zrážky 650-800 mm/rok
- rastlinstvo: dubovo-hrabové a bukové lesy
Solončak (slaniská, slance)
Solončaky vznikajú v oblastiach s vysokým výparom – nedostatok vlahy je nahradený kapilárnym vzlínaním – táto voda transportuje aj rozpustené soli a tie hromadí pri povrchu.
- 0,2 %
- úrodnosť: silne zásadité a málo úrodné
- výskyt: J Podunajskej nížiny (Jatov – Meder – Štúrovo), Východoslov.rovina
- hornina: spraš, sprašové hliny, rôzne svahové hliny
- reliéf: nadm.výška 150-400 m n m
- klíma: zrážky 550-600 mm/rok, výparný režim
- rastlinstvo: astra soľnomilná, palina prímorská, skorocel prímorský
Podzol
Nachádza sa na vulkanických horninách a ryolitoch.
- 0,12 %
- úrodnosť: pre poľnohospodárstvo neúrodné pôdy, nedostatok vápnika a ostatných živín
- výskyt: naše najvyššie pohoria – Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Oravské Beskydy + Levočské vrchy a Borská nížina
- hornina: mierne chudobné až stredne bohaté substráty
- reliéf: nadm.výška 1500-1800 m n m
- klíma: priemerná ročná teplota -1 až +5 °C, zrážky 1000-1600 mm/rok
- rastlinstvo: smrekový les, kosodrevina
Ranker
Vyskytuje sa v sutinových a ochranných lesoch. Je to extrémne skeletnatá pôda s nepriaznivými vlastnosťami.
- 0,06 %
- úrodnosť: z poľnohospodárskeho hľadiska sú vhodné len pre trvalé trávne porasty
- výskyt: v najvyšších pohoriach (Vysoké Tatry, Nízke Tatry)
- hornina: prevažne silikátové horniny
- reliéf: nadm.výška nad 1800 m n m na strmých skalných svahoch
- klíma: priemerná ročná teplota 0 až -3 °C, zrážky 1400-2000 mm/rok
- rastlinstvo: alpínske lúky
Glej
- úrodnosť: nie sú bez odvodnenia vhodné na obrábanie
- výskyt: pozdĺž Ipľa, Záhorská a Východoslovenská nížina
- reliéf: terénne depresie nív a oblasti pramenísk; nivy neregulovaných riek
- klíma: hladina podz.vody je trvale vyššia ako 100-80 cm pod povrchom
Litozem
- úrodnosť: plytký humusový horizont, menej úrodná pôda, vhodná na pestovanie raže a menej náročných kŕmnych plodín
- výskyt: Vysoké Tatry, Nízke Tatry
- hornina: pevné silikátové až karbonátové substráty
- reliéf: rôzne nadm.výšky
Organozem (rašelinová pôda)
Organozem vzniká hromadením rašeliny vo vlhkom prostredí.
- úrodnosť: nie je vhodná na obrábanie v poľnohosp.
- výskyt: Orava, Podunajská a Záhorská nížina
Pararendzina
- úrodnosť: úrodnejšie ako rendziny (väčšia minerálna bohatosť, menšia skeletnatosť)
- výskyt: vo flyšovom a bradlovom pásme, neogénne sedimenty kotlín (výnimočne) - Juhoslov. a Košická kotlina
- hornina: na zmiešaných karbonátovo-silikátových horninách (vápence, vápnité piesky, bridlice)
- reliéf: rôzne nad.výšky, na strmších svahoch kotlín
- rastlinstvo: dubovo-hrabové lesy
Narúšajúce vstupy človeka do prírodných geosystémov:
- odvodňovanie zamokrených pôd
- odlesnením sa zvyšuje erózia pôdy
- zmeny klímy – zmeny pôd (čo sa týka predhorskej zonálnosti)
- úprava korýt riek (fluvizem sa mení na černicu a tá na černozem)
- atď :-)