Vesmírny program krajín sa zaoberá výskumom vesmírneho priestoru, jeho vplyvom na Zem a využitím. Od začatia výskumu vesmíru, od vzniku prvých organizácií existuje súťaženie medzi USA (NASA – 1958 - National Aeronautics and Space Administration) a ostatnou časťou sveta (ESA – 1973 – European space agency), veľkým konkurentom v posledných rokoch sa stávajú vesmírne ázijské organizácie. Okrem Ruska sa v Ázii rozvíja vesmírny program hlavne v Japonsku a Číne.
Astronómia sa teoreticky dá rozdeliť na infračervenú astronómiu, rádioastronómiu, ultrafialovú astronómiu, röntgenovú a gama astronómiu.
Japonsko
Medzi najvýkonnejšie ďalekohľady sveta (zrkadlové) patrí Subaru – japonský ďalekohľad umiestnený na Havaji. Japonsko má tiež aj rádioteleskop Nobeyama (45m), röntgenovú družicu Ginga (činnosť ukončila 1991) a robia výskum neutrín (Super – Kamiokande, je pod zemou). Japonská kozmická agentúra ( JAXA) v budúcnosti plánuje vesmírne lety s ľudskou posádkou a zriadenie vlastnej obývanej vedeckej základne na Mesiaci. Do roku 2025 plánujú vyvinúť kozmickú loď podobnú americkým raketoplánom, vtedy chce začať s budovaním základne. V súčasnosti musí riešiť základný problém – znížiť náklady na štart japonských rakiet.
Okrem pozemskej astronómie do vesmírneho programu patrí aj výskum vesmíru v kozme.
Na transport družíc, satelitov, kozmických lodí a sond do medziplanetárneho priestoru sa využívajú nosiče. Pýchou japonského vesmírneho programu sú nosiče H – II, ktoré slúžia na prepravu kozmoplánu so zásobami na ISS – International space station ( je tu spolupráca USA, Ruska, ESA, Kanady, Japonska).
Vo vesmíre sú tiež medzinárodné laboratóriá mikrogravitácie, najznámejšie Spacelab, kde sa uskutočňovali vedecké pokusy, na ktorých sa okrem iných veľkou mierou podieľali Japonci. Spacelab svoju činnosť ukončí v týchto rokoch.
Čína
Čína sa v súčasnosti snaží predať svoje rakety do zahraničia. Najznámejšie čínske rakety sú Long – March, ktoré prepravovali na obežné dráhy malé družice (napr. Ázijsko – Pacifický pohyblivý telekomunikačný systém). V posledných mesiacoch vyvinuli výskumný a mapovací satelit na monitorovanie zemského magnetického poľa a sledovanie vplyvu Slnka.
Štartovacie základne sa začali po 40. rokoch budovať čo najďalej od obývaných oblastí, po mnohých haváriách. Tieto lokality musia byť prístupné pre ťažké zariadenia a mechanizmy potrebné pre štart. Základne sa stavajú na pobrežiach a rakety sa vypúšťajú ponad oceány. Uprednostňuje sa blízkosť rovníka, kde je rotácia najrýchlejšia a vypúšťanie rakiet v smere na východ, pretože sa získa príspevok z rotácie Zeme.
Najvýznamnejšie ázijské základne sú: Čína: Jin Chuan, Si Čchang. India: Šríharikota. Japonsko: Kagošima, Tanegašima.
Družice
Družice majú rôzne typy dráhy - nízka ( určená na mobilovú komunikáciu), geostacionárna (meteorológia, spoje, navigácia), polárna (meteorológia, navigácia), veľmi eliptická ( spoje v severných zemepisných šírkach).
Tiež sa vyrábajú navigačné družice (najvýznamnejšie GPS – global position system – bol pôvodne určený na vojenské účely, teraz sa využíva na komerčné účely).
Pomocou družíc sa hľadajú prírodné zdroje Zeme, slúžia na meteorologické účely, zaznamenáva pohyb. Vojenské družice majú bohaté využitie: z bezpečnej vzdialenosti získavajú informácie o bojiskách, robia detailné fotografie, dokážu lokalizovať stratené vojsko a poskytnúť bezpečné spojenie. Niektoré sledujú celú zemeguľu, aby zachytili náznaky použitia jadrových striel alebo jadrové pokusy, včasné varovanie pred balistickými strelami ( DPS – defense support program).
S vesmírnym programom úzko súvisí zbrojenie, pretože satelity a družice môžu byť využívané pre mapovanie terénu a špionáž. Veľký význam takéto prieskumy zaznamenali počas hľadania zbraní v Iraku....
S vývojom nových družíc a satelitov úzko súvisí snaha kontrolovať nepriateľské územie, snaha zvyšovať vojenskú silu a zbrojiť, neskôr pokusy o odzbrojovanie.