Objektom výskumu biogeografie ako fyzickogeografickej disciplíny je krajina, vzťahy organizmov k ostatným krajinným zložkám. To je pilier biogeografie. Biogeografia sa tiež snaží prispieť k zvýšeniu environmnetálneho uvedomenia najširších vrstiev obyvateľstva a k snahe o tvorbu optimálneho životného prostredia. Úloha biogeografie je v tomto výchovnom procese nezastupiteľná.
Význam biogeografie pri tvorbe životného prostredia
Biogeografia ako veda, ktorá skúma vzťahy organizmov ku krajinným zložkám, sa stáva základnou vednou disciplínou environmentálnych vied. Patrí do jadra krajinnej ekológie. Poskytuje obraz najmä o globálnych vzťahoch organizmov ku krajinným zložkám, o rozložení spoločenstiev ako aj rastlinných a živočíšnych druhov a ich vzťahu k pôde a vode v krajine, o vplyve ich orientácie k slnku a vlahonosným či bežným vetrom, o vplyve oceanity a kontinentality, o vzťahoch k nadmorskej výške atd'., čím upresňuje zameranie príslušných disciplín biologických vied, skúmajúcich ekologické vzťahy v detailoch, ako napríklad ekologické nároky taxónov.
Táto koordinácia geografických a biologických vied vo vyššie uvedenej koncepcii je bezpodmienečne potrebná pri racionálnej tvorbe krajiny, kde biogeografia má koordinačné postavenie. Nerozumné, často až nezodpovedné zásahy do krajiny bez dostatočného krajinného výskumu krajinných zložiek a ekologických vzťahov spoločenstiev k nim, môžu vyústiť až ku katastrofálnym následkom. Zásah do krajiny vyvoláva novú situáciu. Spúšťa celý reťazec zmien v krajine. Každý zásah do krajiny musí predvídať svoj konečný výsledok. Tvorba krajiny, nezaložená na dôkladnom krajinnom výskume, poznaní zákonitých vzťahov jej zložiek, je nežiadúca a v jej dôsledku neraz vznikajú nenapraviteľné škody v krajine.
Pri racionálnej, optimálnej tvorbe krajiny ako životného prostredia človeka je potrebné poznať krajinné zákonitosti, ktoré sa postupne odvíjajú od globálnej štruktúry biosféry. Z toho vyplýva, že je treba stanoviť hranice vegetačných zón a výškových vegetačných útvarov. A tu má mať biogeograf hlavné slovo.
Každá vegetačná zóna má svoje zákonitosti diferenciácie organických ako aj anorganických krajinných zložiek. Je nemysliteľné ich nerešpektovať v rámci danej zóny. Každá vegetačná zóna musí byť vymedzená podľa konkrétnych merateľných kritérií, vychádzajúc zo štruktúry biosféry. Tu by mali biogeografi podstatne prispieť k riešeniu detailnej delimitácie vegetačných zón.
Biogeografia ako veda o krajine umožňuje zistiť krajinnú štruktúru a prispieť k regionalizácii územia ako základného podkladu pre plánovanú činnosť človeka z hľadiska optimálnej tvorby krajiny. Štúdium vzťahov organickej zložky krajiny k ostatným krajinným elementom, teda štúdiom ekologických vzťahov od globálnych rozmerov až k detailným v jednotlivých typoch krajín biogeografia sa stáva aj základnou zložkou environmentálnych vied. To by sa logicky malo odraziť aj v organizácii štúdia krajinnej ekológie a v jeho učebných plánoch. Úloha biogeografie je tu nenahraditeľná.