V prvej polovici 20. storočia sa celé územie funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica vyvíja v súlade s celospoločenskými faktormi (prvá svetová vojna, hospodárska kríza atď.). Napriek tomu, že v druhej polovici 20. storočia sa na celom území Slovenska zaznamenal dynamický rast obyvateľstva, sú zmeny v sledovanom území v porovnaní s inými regiónmi Slovenska ešte výraznejšie. Prevažne poľnohospodársky región sa začína meniť na priemyselný, čo sa začalo prejavovať i na výraznej zmene podielu mestského obyvateľstva.
Zo sčítania ľudu v r. 1950 vyplýva, že zatiaľ čo počet obyvateľov miest vzrástol oproti predchádzajúcemu cenzu takmer dvojnásobne, počet obyvateľov vidieka poklesol. Obyvateľstvo v produktívnom veku sa začína v tomto období sťahovať najmä z odľahlejších obcí do priemyselnej Dubnice nad Váhom. Zaujímavý je i fakt, že počet vidieckeho obyvateľstva bol pri sčítaniach v r. 1930 a 2001 takmer rovnaký. Vyľudňovanie vidieka najviac postihlo okrajové obce regiónu, najmä Zliechov a Vršatské Podhradie. Vplyv výraznejšej industrializácie (oproti iným územiam SR) na vývoj počtu obyvateľov si možno všimnúť i na vekovej pyramíde, kde práve 40 – 54 ročná veková kategória svojím podielom predstihuje rovnaké kategórie v Trenčianskom kraji i SR).
V poslednom desaťročí už nenastali žiadne výrazné zmeny vo vývoji počtu obyvateľov FMR Dubnica oproti celoslovenskému trendu. No rovnako ako v celom Trenčianskom kraji bol zaznamenaný jeho mierny úbytok.
Relatívne pozitívny je výsledok hrubej miery prirodzeného prírastku, ktorá v roku 2006 po prvý krát za posledných päť rokov nadobudla pozitívnu hodnotu (0,15 ‰), čím mierne predstihla i celoslovenský priemer. No kvôli výraznejšiemu vysťahovalectvu mimo územia regiónu, avšak prevažne len v rámci Slovenska, pretrvávajú v posledných piatich rokoch záporné hodnoty hrubej miery celkového prírastku. Vzhľadom na kolísavý priebeh migračného salda nemožno predpokladať teda ani určitý priebeh celkového pohybu obyvateľstva. Domnievame sa však, že v poslednom období sa pretrvávajúce vysťahovalectvo zníži so zlepšením životných podmienok, najmä ak sa zlepší riešenie bytovej otázky.
Napriek tomu, že sme sa hlbšie nezaoberali dennou dochádzkou za prácou a do škôl, jej vysoká miera implicitne vyplýva aj z iných demografických štruktúr. Značnej dochádzke za prácou napríklad nasvedčuje i veková štruktúra obce, ktorá má pomerne vysoké zastúpenie produktívneho obyvateľstva avšak nedisponuje vlastnou ekonomickou základňou (napr. Horná Poruba). V dochádzke za prácou i do škôl akiste dominuje Dubnica nad Váhom, nakoľko intenzita týchto migračných tokov bola rozhodujúcim kritériom pri vyčleňovaní hraníc samotného FMR Dubnica. Mimo územie regiónu sú najvýznamnejšie denné migračné toky do Trenčína.
Relatívne pozitívnym trendom v sledovanom území je vývoj podielu živonarodených detí mimo manželstva. Za posledné tri roky sa hodnota tohto ukazovateľa drží stále pod hranicou 19 %, zatiaľ čo v Trenčianskom kraji i na Slovensku má stúpajúcu tendenciu (i keď len relatívnu) s pomerne vyššími hodnotami. Pozitívny je tiež výraznejší pokles indexu potratovosti v našom území, čo možno dať do súvisu i so zvyšovaním životnej úrovne v poslednom období.
Na rast populácie nepriamo vplýva i vývoj sobášnosti a rozvodovosti. Práve sobášnosť sa v poslednom období na našom území mierne zvyšuje a až na posledný rok možno o pozitívnom trende hovoriť i pri vývoji indexu rozvodovosti. FMR Dubnica patrí k regiónom, v ktorých je nárast úhrnnej sobášnosti v rokoch 2002-2004 pripisovaný najmä odloženým sobášom generáciám narodených v 70. rokoch, ktorý sa priblížili k psychologickej vekovej hranici 30-tych rokov. Pozitívne je tiež hodnotenie priemernej dĺžky trvania manželstva pri rozvode, ktorá je počas posledných štyroch rokov vo FMR Dubnica vyššia ako je slovenský priemer a s výnimkou roka 2005 je hodnota tohto ukazovateľa vyššia i oproti Trenčianskemu kraju.
Počet kohabitácií sa v medzicenzovom období 1991 – 2001 mierne zvýšil, no i tak nedosiahol slovenského priemeru, keďže počet kohabitantov na 10 000 vydatých žien je nižší ako 450.
Rozmiestnenie obyvateľstva
Koncentrácia obyvateľstva do oblasti Ilavskej kotliny bola výsledkom prirodzených predpokladov tejto časti regiónu. V minulosti to boli teda úrodné pôdy, bezpečná blízkosť výdatnej rieky, vhodná mikroklíma atď. Neskôr vystúpili do popredia skôr faktory dopravnej polohy, možnosti zamestnania a ponuka služieb. V súčasnosti je obyvateľstvo FMR Dubnica výrazne skoncentrované okolo hospodárskej osi regiónu. Táto os prechádza všetkými troma mestami situovanými v bezprostrednej blízkosti diaľnice, ktorá paralelne kopíruje i železničnú trať a rieku Váh. Okrem miest sa tu nachádzajú i najväčšie vidiecke obce.
Na grafe vývoja migračného salda si možno všimnúť, že v posledných troch rokoch sa takmer priamo úmerne vyrovnáva vysťahovalectvo z miest prisťahovalectvom na vidiek. Tento fakt nasvedčuje čiastočne i prejavom suburbanizácie. Posledné stavy migračnej bilancie Dubnice nad Váhom a Novej Dubnice súvisia s celoslovenským radikálnym obratom v čistej migrácii veľkých a stredných miest, ktorý sa začal po roku 1990. Za hlavnú bariéru rozvoja migračnej mobility je považovaná podľa Mládka nepriaznivá situácia na trhu s bytmi. Naopak stabilné prírastky obyvateľstva v poslednom období vyvolané imigráciou má najmä obec Košeca, ktorá čerpá hlavne zo svojej vynikajúcej dopravnej polohy v zázemí okresného mesta a súčasne disponuje i výhodami vidieckeho prostredia. Podobne si počínajú i Ladce a niektoré „pravobrežné“ obce, najmä Bohunice, Bolešov a v poslednom roku i Slavnica. Stratou obyvateľstva v dôsledku vysťahovalectva trpia najmä odľahlejšie obce Krivoklát a Horná Poruba. Nemožno však odľahlosť považovať za rozhodujúci faktor vysťahovalectva, nakoľko v dvoch obciach, ktoré sú najviac vzdialené od hospodárskej osi regiónu (Vršatské Podhradie a Zliechov) je suma hrubých mier migračného salda za posledných päť rokov takmer nulová.
Štruktúra obyvateľov podľa veku
Obyvateľstvo FMR Dubnica starne rýchlejšie ako ostatné územie Slovenska. O starnutí obyvateľstva svedčí i (prevažne) narastajúca hodnota hrubej miery úmrtnosti v poslednom desaťročí. Pri porovnávaní vekového zloženia v mestách a na vidieku je pozoruhodné, že na vidieku neklesla detská zložka počas posledných piatich rokov až tak dramaticky ako tomu bolo v mestách (pokles o 4,3 %). Napriek tomu je však situácia vzhľadom na vekovú štruktúru obyvateľstva na vidieku nepriaznivá, keďže podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku presahuje 22 %.
Pri podrobnejšej analýze vybraných ukazovateľov starnutia obyvateľstva v jednotlivých obciach si však možno všimnúť, že sa nedá jednoznačne charakterizovať situácia na vidieku a v mestách. Dokonca nemožno nájsť ani podobné črty vývoja vekovej štruktúry v obciach rovnakých veľkostných kategórií. Ako príklad rozdielov medzi mestami uvádzame markantné odlišnosti v indexe starnutia i priemerného veku v Dubnici nad Váhom a Novej Dubnice. Veľké rozdiely medzi vidieckymi obcami sú čiastočne dôsledkom štatistického problému malých čísel, no i napriek tomu nemožno povedať, že by situácia na vidieku bola vo všetkých obciach rovnaká. Významné je zastúpenie obyvateľstva produktívneho veku a to v mestách i na vidieku. Pomerne vysoké zastúpenie tejto skupiny obyvateľstva aj vo vidieckych sídlach nepriamo nasvedčuje ich skutočne výhodnej dopravnej polohe v zázemí priemyselných centier, ktorá vytvára výhodné podmienky pre pracujúce skupiny obyvateľov.
Všetko teda nasvedčuje veľkému množstvu faktorov ovplyvňujúcich vekovú štruktúru obyvateľstva jednotlivých sídel nášho regiónu. Považujeme však za nevyhnutné posudzovať príčiny starnutia obyvateľstva v jednotlivých obciach vždy individuálne a komplexne. Nie v každom prípade je však nevyhnutné prijímať násilné kroky k zmierňovaniu daného stavu. Za dôležité považujeme vždy rešpektovať prirodzené danosti územia, tieto zveľaďovať a vytvárať tak priaznivé predpoklady pre usadzovanie sa toho-ktorého obyvateľstva.
Štruktúra obyvateľov podľa národnosti a vierovyznania
Obyvateľstvo FMR Dubnica je takmer výlučne slovenskej národnosti a pomerne homogénna je i jeho rímsko-katolícka náboženská príslušnosť. Tento stav je výsledkom historického procesu vývoja regiónu, ktorý súvisí na jednej strane s jeho geografickou polohou a na druhej strane s postavením významných katolíckych kňazov ako zástupcom obecnej inteligencie v spoločnosti prostých ľudí.
Na úrovni obcí sa podiel slovenskej národnosti pohybuje v rozmedzí 95 – 100 %. Najvýznamnejšie a jediné výraznejšie zastúpenie z neslovenských národností (Graf 5) majú obyvatelia českej národnosti. Ich najväčšie podiely sú v obciach nachádzajúcich sa na pravom brehu Váhu. Teda v blízkosti etnickej hranice a hraničného prechodu Červený Kameň.
Z výsledkov Sociografického mapovania rómskych komunít na Slovensku vyplýva, že podiel Rómov žijúcich na území FMR Dubnica je vyšší, než udávajú oficiálne štatistické dáta. Len na území mesta Dubnica nad Váhom je to viac ako 300 obyvateľov tohto etnika, čo je približne 6-násobný počet oficiálnych údajov. Rómovia žijú na území regiónu integrovane v rozptyle medzi majoritnou populáciou.
Na margo národnostnej štruktúry regiónu možno ešte dodať, že sa tu prejavujú aj nacionalistické a netolerantné prejavy k ďalším etnikám žijúcim v iných regiónoch Slovenska, najmä proti Maďarom.
Vysoký podiel obyvateľov rímsko-katolíckeho vyznania (81,2 %) je približne o 10 % vyšší oproti priemeru Trenčianskeho kraja. Len v mestách a väčších vidieckych obciach sa na náboženskej štruktúre výraznejšie podieľajú i evanjelici.
Vzdelanostná štruktúra
Vzdelanostná štruktúra Ako vyplýva z Grafu 6, obyvateľstvo sledovaného územia dosahuje vzhľadom na krajské i celoslovenské pomery výbornú vzdelanostnú úroveň. Tento stav je zapríčinený dvoma faktormi. Tým prvým je vysoká miera urbanizácie regiónu, resp. pomerne nízky počet obyvateľov žijúcich v malých obciach do 2000 obyvateľov. Podľa Mládka totiž dosahuje v tejto veľkostnej kategórií obcí viac ako tretina obyvateľov nad 15 rokov najvyššie vzdelanie základné a naopak nízky je v nich podiel vysokoškolsky vzdelaných.
Druhým faktorom vplývajúcim na dobrú vzdelanostnú úroveň FMR Dubnica množstvo škôl lokalizovaných v mestách regiónu. Sú to prevažne stredné odborné školy a učilištia, ktoré tu začali vznikať najmä v období socialistickej industrializácie. Obyvatelia nadobúdali v minulosti teda prevažne technické vzdelanie, no v poslednom období sa možnosti vzdelávania v samotnom území FMR Dubnica rozšírili i v prospech všeobecného a ekonomického vzdelávania.
Pri porovnávaní úrovne dosiahnutého vzdelania podľa pohlavia dosahujú vyššiu úroveň vzdelania, podobne ako v celoslovenskom priemere, muži. Rozdiel medzi mužmi a ženami nad 15 rokov s dosiahnutým len základným vzdelaním činí v oboch prípadoch 12 % avšak podiel žien len s týmto stupňom vzdelania nie je až taký vysoký ako v prípade ostatného Slovenska i priemeru Trenčianskeho kraja. Naopak pomerne vysoký je rozdiel medzi mužmi a ženami spomínanej vekovej kategórie s vysokoškolským vzdelaním, keď tento je u mužov vyšší o 3,2 percentuálneho bodu.
V priestorovom rozšírení obyvateľstva podľa vzdelanostnej štruktúry bol v roku 2001 podľa Atlasu obyvateľstva Slovenska najvyšší podiel obyvateľov s len základným vzdelaním, učňovským a stredným vzdelaním bez maturity v okrajových častiach regiónu. S približovaním sa obcí k hospodárskej osi FMR Dubnica stúpa i úroveň vzdelanosti. Podiel obyvateľov so stredným vzdelaním s maturitou a podiel vysokoškolsky vzdelaných je najvyšší v mestách a obciach situovaných v ich bezprostrednom zázemí.
Štruktúra obyvateľov podľa ekonomickej aktivity
Sledované územie patrí v rámci Slovenska k regiónom s najvyšším podielom ekonomicky aktívneho (EA) obyvateľstva. Podiel EA z celkového počtu obyvateľov tvoril v roku 2001 52,4%, čo prevyšuje i priemery Trenčianskeho kraja a SR. V roku 2006 tvoril podiel EA v regióne už 49,6 %, teda za päť rokov poklesol o 2,8 %. FMR Dubnica za zaraďuje v súčasnosti k najpriemyselnejším regiónom Slovenska. Tejto pozícii samozrejme odpovedá i ekonomická štruktúra obyvateľov, v ktorej malo v roku 2001 významné zastúpenie EA obyvateľstvo pracujúce v priemysle (35,6 %), čo o 15 % predstihuje celoslovenský priemer.
Rozdiel v ekonomickej štruktúre obyvateľov v porovnaní so spomínanými územnými jednotkami sa prejavuje i na úrovni sektorov, keď v našom regióne je najväčší podiel EA zamestnaných práve v sekundárnom sektore. Na úrovni obcí sú rozdiely evidentné vzhľadom na veľkosť ich populácie, keďže v menších obciach vzrastá zamestnanosť v primárnom sektore.
Nezamestnanosť
Trenčiansky kraj je v súčasnosti druhým krajom s najnižšou mierou evidovanej nezamestnanosti. V rámci neho patrí FMR Dubnica k regiónom s najnižšou hodnotou tohto ukazovateľa. Nezamestnanosť v našom región klesla v roku 2006 o viac ako polovicu oproti jej úrovni v roku 2001, čím dosiahla jednu z najnižších hodnôt v rámci celého územia Slovenska.
S klesajúcou nezamestnanosťou súčasne rástla priemerná mesačná mzda. Jej index rastu dosiahol v posledných dvoch rokoch najvyššiu hodnotu v rámci celého Trenčianskeho kraja: 2005 (110,1) a 2006 (111,8). Táto pozitívna zmena je výsledkom riešenia problémov nezamestnanosti formou vytvárania výhodných podmienok pre prísun zahraničných investícii. Treba však dodať, že ešte v roku 2005 patrila výška mesačnej mzdy v našom regióne k najnižším a nedosahovala ani krajský priemer.
Najvyššia priemerná nominálna mesačná mzda bola zaznamenaná vo verejnej správe a v priemysle (najviac v strojárstve). Naopak najmenej zarábali zamestnaní v odvetví rekreácií, kultúrnych a športových činností a v zdravotníctve. Podľa OKEČ bol priemerný evidenčný počet zamestnancov na sledovanom území v roku 2006 o 17 % nižší oproti stavu v roku 2000. Tento vývoj súvisí na jednej strane s ešte stále prebiehajúcimi transformačnými zmenami v podnikoch a teda zvyšovaním efektivity na úkor zamestnanosti. Na druhej strane k tomuto vývoju prispela i zahraničná pracovná emigrácia.
V štruktúre uchádzačov o zamestnanie prevládajú ženy, čo súvisí s lepšou ponukou pracovných príležitostí pre mužov a čiastočne i s nižšou úrovňou kvalifikácie žien. Podľa údajov krajského štatistického úradu je pomer uchádzačov o zamestnanie vzhľadom na pohlavie takmer vyrovnaný v dobe evidencie do 3 mesiacov. Výraznejšie rozdiely sú zrejmé v evidencii nad 4 mesiace, čo pravdepodobne súvisí s náročnejším (resp. dlhodobejším) hľadaním si nového zamestnania u žien. I tento údaj teda potvrdzuje vyššie uvedený úsudok. Zo spomínaného zdroja sa dozvedáme i to, že doba evidencie na úrade práce sa predlžuje i so zvyšujúcim sa vekom. Toto je pochopiteľné vzhľadom na zvyšujúcu efektivitu produkcie a sofistikovanejšiu výrobu, čomu sa je neľahké prispôsobiť ľuďom vo vyššom veku. Riešením tohto stavu by mohlo byť zvýhodňovanie firiem (napr. formou daňových uľav) zamestnávajúcich starších ľudí, lepšia ponuka rekvalifikačných kurzov, školení pre túto vekovú kategóriu atď.
Bytový fond
Najvýznamnejšia bytová výstavba na území FMR Dubnica sa uskutočnila medzi rokmi 1946 – 1990. Z tohto obdobia pochádza 17 833, teda bezmála 93 % z trvale obývaných bytov v bytových a rodinných domov v roku 2001. V rokoch 1946 – 1970 tvorili byty v rodinných domoch 41 % z celkového počtu bytov. Tento podiel sa v dôsledku výstavby veľkých bytových domov (ktorá začala už v predchádzajúcich etapách) postupne znižoval a v rokoch 1981 - 1990 predstavoval iba 25 %. V poslednom cenzovom desaťročí 1991 - 2001 sa podiel výstavby rodinných domov opäť zvýšil, keďže byty v rodinných domoch tvorili viac ako polovicu (55 %) z celkovej výstavby bytov. V roku 2001 tvorili dovtedy postavené byty v rodinných domoch teda 41 % z celkového počtu trvale obývaných bytov a býval v nich približne rovnaký podiel obyvateľov regiónu.
Z uvedeného vyplýva, že 60 % obyvateľov FMR Dubnica bývalo v roku 2001 v bytových domoch. Najvyššie podiely osôb bývajúcich v bytových domoch sú pochopiteľne v mestách. V Ilave je to 53 %, v Novej Dubnici 78 % a v Dubnici nad Váhom až 85 %. V roku 2006 pozorujeme nárast výstavby bytov. Počet bytov so začatou výstavbou sa tu oproti roku 2005 zvýšil o 43 %, pričom 88 (47 %) z nich tvorili byty v rodinných domoch.
Z SODB 2001 sa dozvedáme, že byty v bytových domoch na území FMR Dubnica sú prevažne vo vlastníctve bytového družstva a v súkromnom vlastníctve FO. Priemerná veľkosť obytnej plochy v m2 na jeden byt je v rodinných domoch 62,1 a v bytových domoch 42,8. Na jednu osobu pripadá v rodinných domoch priemerne 18,6 a v bytových domoch 13,9 m2 obytnej plochy. Z celkového počtu trvale obývaných bytov je 85 % napojených na plynovú sieť. Necelých 70 % bytov je napojených na kanalizačnú sieť a približne 25 % na septik..
Bytová výstavba v mestách prebieha v súčasnosti v Ilave, v lokalitách Za sv. Jánom a Za Medňanskou, kde sa do roku 2015 uvažuje s výstavbou cca 450 bytov, prevažne v bytových domoch. V Dubnici nad Váhom prebieha individuálna bytová výstavba v obytnej zóne Háje, ktorá je rozčlenená na 4 kvadranty, pričom príprava a realizácia výstavby sú v rôznych štádiách. Ide o výstavbu najmä rodinných domov. Celkové množstvo bytov nie je známe, no v PHSR Dubnice nad Váhom 2007 sa uvádza, že 24 rodinných domov bolo skolaudovaných a 46 získalo stavebné povolenie. S individuálnou i hromadnou bytovou výstavbou sa počíta i v Novej Dubnici.
Táto výstavba sa má uskutočniť v zázemí plánovaného priemyselného parku, kde sa nachádzajú mestské pozemky. Realizáciu priemyselného parku i bytovú výstavbu však čiastočne sťažuje umiestnené elektrické stĺpové vedenie. Výstavba bytov vo vidieckych obciach vo väčšine prípadov nie je možná pre nedostatok voľných stavebných pozemkov. Výraznou výnimkou je obec Pruské, ktoré pripravuje výstavbu troch bytových domov s celkovým počtom 57 bytov. Dve tretiny z nich budú tvoriť byty na prenájom. Jedná sa o byty nižšieho štandardu, ktoré budú prideľované podľa poradovníka. Obec sa i takto snaží riešiť zhoršujúcu sa demografickú situáciu.