Obec Hrušov sa nachádza na juhu stredného Slovenska, v okrese Veľký Krtíš. Na západe hraničí so susedným okresom Levice, konkrétne s vidieckou obcou Pláštevce. Na severe a západe má katastrálne hranice s obcou Čelovce, na juhu s obcami Vinica a Kleňany. Od okresného mesta Veľký Krtíš je vzdialená 27 km, od mesta Šahy 25 km, od od Banskej Bystrice 113 km, od Bratislavy 192 km.
Najbližšou vidieckou obcou je Vinica na juhu (5 km), ktorá je najväčšou vidieckou obcou v okrese Veľký Krtíš a pre obec Hrušov plní aj funkciu akejsi dopravnej križovatky, pretože tu stojí množstvo diaľkových spojov nielen z Bratislavy. Z dopravného hľadiska obec leží medzi cestou č. 75 vedúcou z Dudiniec do Veľkého Kríša (6,5 km) a cestou č. 527 vedúcou zo Šiah cez slovenské Ďarmoty do Veľkého Krtíša (10,5 km). Najbližšie relevantné vlakové spojenie pre obyvateľov Hrušova sa nachádza v Šahách. Najbližšie medzinárodné letisko z obce je v Budapešti. Z hľadiska makropolohy je teda poloha obce pomerne odľahlá až marginálna.
Z hľadiska mikropolohy je zaujímavá lokalizácia obce na nevysokej náhornej plošine uprostred Krupinskej planiny. Celé územie patrí do geomorfolickej jednotky Krupinská planina. Južná časť územia katastra spadá pod podcelok Modrokamenské úbočie, ktoré susedí s Juhoslovenskou kotlinou. Severná časť katastra patrí do podcelku Dačolomanská planina. Aj vďaka svojej mikropolohe býva obec často považovaná za pitoresknú.
Okrem samotnej jadrovej dediny sa totiž na okolitých vyvýšeninách nachádza množstvo lazov, pričom sa tu striedajú lesy s lúkami a pasienkami. Čistej ornej pôdy je veľmi málo. Výškovou dominantou katastra obce je vrch Bukovina (525 m n.m.), ktorý sa vypína južne priamo nad obcou. Stred obce leží vo výške 370 m n.m. Najnižší bod katastra leží na južnej hranici katastra pri výtoku Veľkého potoka (225 m n.m.). Rozloha katastra obce je 23 km².
Cestovný ruch a turizmus v obci Hrušov
Obec Hrušov má veľký potenciál pre turistický ruch. Najmä možnosti agroturistiky sú tu mimoriadne. Každoročne sa tu koncom augusta poriada festival ľudovej kultúry a remesiel Hontianska paráda.
Hontianska paráda
Hontianska paráda je netradičné podujatie, ktoré predstavuje tradičnú kultúru hontianskeho regiónu. Obyvatelia Hrušova sa v južnej časti stredného Slovenska v minulosti živili predovšetkým poľnohospodárstvom a spracovaním dreva. Tieto dve témy dominujú aj na podujatí Hontianska paráda.
Jeho návštevníci majú každoročne možnosť vidieť časti tradičnej žatvy od kosenia obilia, viazania do snopov, skladania, zvážania, cez ručné mlátenie i mlátenie na starej mláťačke, až po pečenie chleba v kamenných peciach, ktoré v minulosti boli takmer v každej domácnosti. Súčasťou je výstava roľníckej, najmä traktorovej techniky.
Druhou témou je spracovanie dreva, kde obyvatelia obce predvádzajú tradičné pálenie dreveného uhlia, spúšťanie stromov, štiepanie, kresanie, pílenie a rúbanie dreva. Podujatie vytvára priestor na aktívne zapojenie návštevníkov a títo si môžu vyskúšať kosenie a mlátenie obilia i pílenie a rúbanie dreva.
Ďalším zámerom usporiadateľov je každoročne predstavovať kvalitné scénické programy. V Hrušove je nový amfiteáter, ktorého scéna je voľnou napodobeninou hradného múra. V ňom sa predstavujú folklórne súbory a skupiny z Hrušova a z ďalších obcí Hontu, ale aj súbory z iných regiónov Slovenska.
Turistický charakter nadobúda podujatie niekoľkými aktivitami. Jeho súčasťou býva stretnutie turistov, cykloturistov a značkárov. Jazda na koňoch a konských bričkách, vyhliadkové túry po značených náučných chodníkoch, celodenný pobyt na lazoch a poliach v blízkosti obce a prechádzky v samotnej obci sú predpokladom aktívneho oddychu v čistom dedinskom prostredí. Turistické možnosti predstavuje výstava o zaujímavostiach tohto regiónu.
Pohodu a priateľskú atmosféru vytvárajú hontianske dvory, v ktorých si návštevníci môžu pri speve a hudbách posedieť pri miestnych špecialitách. Orientáciu v jednotlivých dvorov navodzujú každoročne ich názvy - Poľovnícky, Rybársky, Furmanský, Gazdovský, Krčmársky, Páleničiarsky, Hrušovský a iné. Počas Hontianskej parády tichá, pokojná obec Hrušov otvára svoje brány, ulice, lazy a okolitú prírodu všetkým, ktorí o ne prejavia záujem. Tradícia, turistika a pohoda sú slová, ktorých obsah cítiť v každom kúte obce.
Okrem Hontianskej parády obec Hrušov návštevníkom ponúka možnosť turistiky po 6 km náučnom chodníku s ľudovými domami, kováčskou vyhňou, pálenice, tufopieskové pivnice a uhliarske míle. Pre záujemcov sa organizujú aj celo- a poldňové pobyty pre skupiny spojené s tradičnou kuchyňou, folklórom, hudbou, pitím hruškovice, predvádzaním roľníckych prác a remesiel v autentickom dedinskom alebo lazníckom prostredí podľa výberu (žatva, pečenie chleba v kamenných peciach, obliekanie do kroja a pod.).
Geológia v obci Hrušov
Celý kataster obce spadá do geomorfologického celku Krupinská planina, ktorá patrí medzi vulkanické pohoria Slovenska. Ako geologický podklad preto na prevažnej väčšine územia katastra nachádzame pyroxenické a amfibolicko-pyroxenické andezity z bádenu, konkrétne epiklastické vulkanické pieskovce.
Len na južných stráňach Krupinskej planiny, teda na južnom okraji katastra obce Hrušov, prevládajú pyroklastické a pyroklasticko-amfibolické andezity zo spodného bádenu, teda epiklastické vulkanické brekcie a konglomeráty.
Z hľadiska inžinierskej geológie územie katastra spadá pod rajón vulkanoklastických hornín, len severovýchodný výbežok tvorí rajón deluviálnych sedimentov.
Reliéf v obci Hrušov
Na spomínanú geologickú stavbu sa viažu nasledovné typy reliéfu. V severnej časti sa nachádzajú mierne členité pahorkatiny s výraznými inverznými plochami. V strednej časti katastra, teda v oblasti najintenzívnejšieho výskytu roztrateného osídlenia, to sú stredne členité pahorkatiny. Južné stráne Krupinskej planiny tvoria silne členité vrchoviny, kde nachádzame aj spomínaný najvyšší bod územia katastra, Bukovina (525 m n.m.)
Zjednodušene povedané, pomerne homogénne územie katastra obce Hrušov vypĺňa vrchovinový reliéf hrastí a diferencovaných blokov, striedajúci sa s reliéfom nekrasových planín. Miestne vodné toky tu vytvárajú pomerne hlboké doliny v tvare V bez nivy.
Pôdy v obci Hrušov
Na prevažnej väčšine územia katastra sa nachádzajú kambizeme modálne nasýtené až kyslé, lokálne kambizeme pseudoglejové, zo stredne ťažkých až ľahších skeletnatých zvetralín nekarbonátových hornín.
V severnej časti katastra sa okrem toho vyskytujú luvizeme modálne a kultizemné z tenkých prekryvov sprašových hlín (tzv. dvojsubstráty), sprievodne aj kambizeme nasýtené a lokálne pararendziny zo skeletnatých, prevažne terciárnych sedimentov.
Podnebie v obci Hrušov
Obec Hrušov sa vzhľadom na svoju nadmorskú výšku nachádza v teplom, mierne suchom okrsku s miernou zimou. Vzhľadom na absenciu meteorologických staníc v blízkom okolí beriem údaje za mesto Krupina, ktorá je vzdušnou čiarou od Hrušova vzdialená približne 20 km smerom na sever a leží v nadmorskej výške 270 m n.m.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,6°C. Najchladnejším mesiacom je január (-3,6°C), najteplejším júl (19,3°C). Podľa štatistík tu padne okolo 649 mm zrážok ročne. Najdaždivejším mesiacom je jún (77 mm), najmenej daždivým január (40 mm).
Vodstvo v obci Hrušov
Ak Slovensko je riečnou strechou Európy, potom podobnú paralelu môžeme použiť aj pre obec Hrušov vrámci jej okolia. Na území katastra totiž pramení 8-10 malých vodných tokov, ktoré však samotným územím Hrušova pretekajú len nepatrne. Najväčšie potoky sú Olvár a Galomia.
Vodné toky tečúce juhovýchodným smerom vtekjú do Veľkého potoka, ktorý pramení v susednom katastri obce Čelovce a priamo vteká do Ipľa. Vodné toky tečúce juhozápadným smerom vtekajú do spomínaného Olváru, ktorý priamo vteká do Ipľa tesne pred Šahami.
Priemerný ročný špecifický odtok sa pohybuje okolo 3-5 litrov za sekundu z km2, čo je typická hodnota pre pahorkatinné až vrchovinné územia. Obec patrí do hydrogeologického regiónu Krupinskej planiny, kde určujúcim typom priepustnosti je puklinová priepustnosť.
Príroda v obci Hrušov
Obec Hrušov, ako aj celé územie Krupinskej planiny, leží z hľadiska fytogeografického členenia v sopečnej oblasti horskej podzóny a dubovej zóny. Potenciálnou prirodzenou vegetáciou na prevažnej väčšine územia sú karpatské dubovo-hrabové lesy. Lokálne, najmä na juhu katastra to sú dubové a cerovo-dubové lesy. Zalesnenie katastra je pomerne vysoké, okolo 45 %. Veľkú časť rozlohy zaberajú aj lúky a pasienky, ornej pôdy je málo.
Z drevín prevláda dub letný, dub zimný a dub cerový. Ostatné dreviny ako buk lesný, jaseň štíhly, javor mliečny, javor horský, vŕba, osika, lipa malolistá, jelša lepkavá, topole a smrekovec opadavý zaberajú nepatrné plochy. Podrast lesných porastov a okrajový ochranný plášť tvoria kroviny zložené z trnky obyčajnej, ruže šípovej, vtáčieho zobu obyčajného, bršlenu európskeho, borievky obyčajnej a hlohu obyčajného. Veľké zastúpenie majú aj ovocné stromy v sadoch a záhradách. Popri slivkách a jabloniach vyniká veľké množstvo hrušiek, podľa ktorých obec dostala aj svoje meno.
V biotope listnatých lesov žijú jeleň obyčajný, daniel škvrnitý, srnec hôrny, sviňa divá, líška obyčajná. Ďalším dravcom je kuna hôrna, jazvec obyčajný. Z mačkovitých šeliem tu žije mačka divá a z ostatných cicavcov tu žije zajac poľný, králik divý, veverica obyčajná, jež obyčajný, krt obyčajný a iné. Z vtákov sú najčastejšími druhmi jastrab veľký, myšiak hôrny, sova dlhochvostá, krakľa belasá, ďateľ prostredný, holub hrivnák a iné.. Z obojživelníkov sú najčastejšie ropucha obyčajná, skokan štíhly, rosnička zelená. V biotope poľných hôrok žijú bažant obyčajný, strakoš veľký, drozd čvikotavý.
Obyvateľstvo obce Hrušov
V obci Hrušov žije 902 obyvateľov, z toho 353 dospelých mužov a 373 dospelých žien. Obyvateľstvo nad 15 rokov tvorí 80 % (726), zbytok sú neplnoletí. Priemerný vek v obci je 38 rokov. Najstarším obačnom v roku 2003 bola 94-ročná žena, anrodená roku 1909.
V obci žije 76 mužov a 148 žien poproduktívneho veku. Prevláda tu katolícke vierovyznanie. V porovnaní so zvyškom okresu je národnostná štruktúra obyvateľstva v obci pomerne homogénna. Ku slovenskej národnosti sa prihlásilo 90 % obyvateľov, kým za okres Veľký Krtíš to je len 67 %. Naopak, Maďari podľa štatistík tvoria len 1 % (8 ľudí), kým v okrese Veľký Krtíš to je až 30,7 %. Veľký podiel je rómskeho obyvateľstva, až 9 %. Jeden občan sa prihlásil k českej národnosti.