Migranti z Latinskej Ameriky a Karibiku odoslali v roku 2005 svojim rodinám 53,6 miliardy dolárov. Je to o 17% viac v porovnaní s rokom 2004. Tento nárast, prezentovaný Americkou rozvojovou bankou, stavia Latinskú Ameriku ako príjemcu finančných prostriedkov od krajanov v zahraničí na prvé miesto na svete. Peniaze emigrantov poslaných v období 2003 až 2005 ďaleko prevýšili súčet všetkých zahraničných investícií a zahraničnej pomoci v regióne.
Nárast transferu peňazí od emigrantov je dôkazom silnejúceho nárastu ekonomickej migrácie. Tento trend tlačí americký senát k imigračným reformám a jednou z nich by malo byť aj udeľovanie pracovných víz až pre 400 000 ilegálnych migrantov ročne. Odhaduje sa, že 25 až 27 miliónov Latinoameričanov pracuje v zahraničí, z toho 22 miliónov v USA, Európe a Japonsku. Napríklad v Madride predstavujú viac ako 20% pracovnej sily hlavného mesta Španielska a v USA spolu s emigrantmi z Karibiku až 12% pracovnej sily.
Skvalitnenie monitoringu toku peňazí zo zahraničia do materských krajín mohlo viesť k nárastu financií zaslaných migrantmi v roku 2005. Mnohí z nich však využívajú neoficiálne kanály, takže udávaná oficiálna suma 53,6 miliardy dolárov mohla dosiahnuť až 59 miliárd. Obyvatelia Latinskej Ameriky tak výrazne posilnili ekonomiku materských krajín. Prehľad finančných prostriedkov zaslaných z USA svojim príbuzným zobrazuje.
Z transferu peňazí od zahraničných pracovníkov profitujú aj banky. Španielska banka BBVA, ktorá prevádza až 40% peňazí zasielaných do Mexika, podpísala dohodu s privátnou bankou v Indii o prevode 23 miliárd USD v roku 2005. Len v USA a Kanade pracuje 9 miliónov Indov.
Zmeny v medzinárodnom obchode, toku investícií a v komunikácii núti svetový politický systém prijať nové pravidlá a mechanizmy, zodpovedajúce súčasnej realite. Platí to aj pre legislatívu regulujúcu súčasné problémy migrujúcich pracovníkov, ktorí sú integrálnou súčasťou svetového trhu práce.