Globalizácia ako proces, môže byť chápaná, ako postupné prepájanie a zbližovanie sa spoločnosti na vyššej geografickej úrovni, než tomu bolo v predchádzajúcich etapách vývoja spoločnosti. Tento proces je prirodzený, nevyhnutný a do istej miery prirodzený. Už od nepamäti dochádza k postupnému posunu z miestnej úrovne na regionálnu, z regionálnej úrovne na národnú a v poslednej dobe z národnej na medzinárodnú alebo nadnárodnú úroveň.
Hlavným hnacím motorom sa stala globalizácia ekonomických aktivít, ktorá podporuje výrobu a trhy rôznych krajín prostredníctvom obchodu s tovarmi a službami, pohybom kapitálu a informácií. Termín globalizácia vyjadruje trend posunu v geografickom merítku ekonomickej integrácie ku ktorému dochádza predovšetkým v posledných tridsiatich rokoch. Tento proces však nie je zďaleka ukončený, ale neustále sa mení a vyvíja.
Vznik alebo skôr rozmach globalizácie môžeme umiestniť do obdobia po druhej svetovej vojne, kedy sa jednotlivé krajiny hospodársky vyčerpané, rozhodli využiť všetky dostupné prostriedky a možnosti na zefektívnenie výroby a služieb a na znižovanie surovinovej základne v procese výroby a obnovy národného hospodárstva. Do tej doby bola vačšina výroby a služieb organizovaná vo vnútri štátu.
Hlavnými aktérmi globalizácie sa stali nadnárodné spoločnosti, ktoré využívajú výhody umiestnenia jednotlivých častí firmy v rôznych častiach sveta a produkcia tovarov a služieb je organizovaná na nadnárodnej úrovni. Ich hlavným cieľom je maximalizácia zisku a hromadenie kapitálu. Hlavným prostriedkom na zaistenie zisku je budovanie pevnej pozície firmy na trhu a jej stále rozširovanie, ktorá slúži k získavaniu väčšieho podielu na trhu a k zvyšovaniu príjmov.
Globalizáciu produkcie tovarov rýchle následovala globalizácia distribúcie tovarov a to prostredníctvom aktivít nadnárodných spoločností. Hypermarkety a supermarkety nadnárodných maloobchodných reťazcov ponúkajú tovary a služby výrobných nadnárodných spoločností a prepojujú globalizáciu výroby s globalizáciou spotreby. Množstvo ľudí práve tento aspekt vníma ako najviditeľnejšiu stránku globalizácie. Pre rozvoj a chod globálnej ekonomiky sú postatnejšie výrobné služby ako napr. finančníctvo alebo poradenské a právnické firmy, ktoré slúžia na rýchly presun peňazí a informácií medzi jednotlivými regiónami sveta na uľahčenie expanzie nadnárodných spoločností do nových oblastí.
Vytváranie a fungovanie nadnárodných spoločností, vznik a rozvoj svetových finančných trhov a ekonomická globalizácia boli umožnené dvomi výzmnamnými skutočnosťami. Jednou bol pokrok v oblasti informačných technológií a druhou deregulácia svetového a národných trhov s tovarom a peniazmi. Globalizácia bola umožnená technologickou informačnou revolúciou, ktorá zabezpečila základnú technickú infraštruktúru pre chod svetovej ekonomiky.
Informačné technológie sa stávajú kľúčovým faktorom produktivity a konkurencieschopnosti firmy. Prostredníctvom firiem sa následne premietajú do úspešnosti miest, regiónov a štátov a do ich pozície v rámci medzinárodnej deľby práce. Nové informačné technológie, najmä telekomunikácie a svetová počítačová sieť, ovplyvnili rozvoj globalizácie v troch základných oblastiach, ktorými sú obchod s tovarom a kapitálom, riadenie nadnárodných spoločností a sprostredkovanie informačných, poradenských a finančných služieb.
V období internacionalizácie a medzinárodnej výmeny zohrali dôležitú úlohu dopravné technológie v nákladnej doprave, umožňujúce rozsiahle presuny tovarov medzi štátmi sveta. Na význame však získavajú najmä informačné technológie, ktoré slúžia k rýchlej komunikácií medzi jednotlivými obchodnými stranami a umožňujú rýchle dohody medzi spoločnosťami z rôznych krajín sveta. V svetovom obchode sa lepšie presadia firmy, ktoré sú schopné na meniaci sa dopyt v rôznych svetových regiónoch pružne reagovať.
Nové informačné technológie umožňujú flexibilné riadenie jednotlivých častí nadnárodných spoločností rozmiestnených v rôznych častiach sveta, pretože sú schopné sprostredkovať rýchlu obojstrannú výmenu informácií medzi centrálou a pobočkami. Predovšetkým rozvoj pružných systémov dodávok , ktorých cieľom je obmedziť skladovaciu dobu na minimum a zladiť prísun dodávok s fázami výroby v rámci podniku, vyžaduje presnú koordináciu, ktorá je len veľmi ťažko predstaviteľná bez informačných tecnológií.
V súvislosti s informačnou technologickou revolúciou sa hovorí o vytváraní informačnej spoločnosti. Narastá totž úloha poznatkov a informácií pre vytváranie zisku a zabezpečenie konkurencieschopnosti. Internacionalizácia výroby, distribúcie a predaja tovarov vyžaduje vysoko odborné znalosti a profesionálny prístup k trhu v rôznychj častia sveta.
Urýchlenie globalizácie bolo od začiatku 70-tych rokov podporované zmenami v medzinárodných i národných reguláciach výmeny tovarov a služieb a najmä zmenami regulácií finančných tokov. V tomto období globalizáciu najviac ovplyvnili deregulácia obchodu s tovarom a peniazmi po rozpade bretton-woodskeho systému, deregulácia národných trhov v rámci prechodu od sociálneho štátu k librálne orientovanej politike uprednostňujúcej voľný trh a vytváranie podmienok k prilákaniu investícii nadnárodných spoločností.
Deregulácia svetových obchodných a finančných trhov, uvoľnenie kontroly nad finančnými presunmi umožnily nadnárodným spoločnostiam využívať výhod v daňových rajoch, akými sú Bahamy, Bermudy, Lichtenštajnsko a pod.
Globalizácia bola zároveň podporována zmenou politických priorít národných vlád, ktorú môžeme charakterizovať ako prechod od sociálneho štátu k liberálne orientovanej politike. Obdobie, ktoré trvalo až do konca 60-tych rokov sa nazýva zlatým vekom kapitalizmu a bolo charaktrizované plynulým ekonomickým rastom, plnou zamestnanosťou a zaistením sociálnych služieb obyvateľstvu. Povojnový systém sa vyznačoval fordistickým režimom akumulácie - masová produkcia a masová spotreba, keynesiánskym prístupom k ekonomickej regulácii - politika stimulácie dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov a sociálne orientovaným systémomspoločenskej regulácie - verejný sektor zaisťujúci celospoločenskú účasť na rozdelovaní vytváraného bohatstva prostredníctvom vyjednávania v tripartite štát, zamestnávatelia a odbory. Sociálny štát spolu s keynesiánskou politikou zaisťoval plnú zamestnanosť a dalej zabezpečoval sociálne služby, zdravotníctvo, vzdelanie a podporoval bytovú výstavbu.
Od konca sedemdesiatych rokov dochádza k prechodu od sociálneho štátu ku štátu, ktorý podporuje voľný trh. Prevládal názor, že verejný sektor je príliš rozsiahly a nákladný a príliš intervenuje do ekonomiky a života občanov, trh je oveľa citlivejší a efektívnejší alokačný mechanizmus, než akékoľvek plánovanie verejného sektoru, a že súkromné ekonomické subjekty sú skoro vo všetkých sférach ekonmiky efektívnejšie ako štátne podniky.
Globalizácia ako už vyplýva z termínu je jav svetový, čiže ovplyvňuje viac či menej všetky časti našej planéty. To však neznamená, že všetky časti sú tvorcami vývoja globalizácie, alebo že sú schopné tento vývoj akokoľvek ovplyvniť. Preto možeme rozlíšiť dva typy štátov a to tých, ktorý sú ovplyvňovaný globálnym trendom vývoja a tými, ktoré tento trend určujú. Hlavnými vodcami globalizácie sú ekonomicky vyspelé štáty, alebo skôr spoločnosti v týchto štátoch, ktoré disponujú obrovským kapitálom a majú snahu tento kapitál realizovať najefektívnejším možným spôsobom. Ich prioritou je maximalizácia zisku, ktorú sa snažia zabezbečiť najmä znižovaním nákladov na výrobu, hľadaním a využívaním lacných alebo lacnejších výrobných faktorov, aké sú schopné zabezpečiť do výrobného procesu v domovskej krajine a tak prichádza k expanzii do nových miest a regiónov.
Tieto či už štáty alebo oblasti zväčša disponujú volnými zdrojmi no chýba im dostatočný kapitál, informácie a kvalifikovanosť, ktoré nie sú schopné sami zabezpečiť. Túto produkciu sa následne snažia umiestniť na trhoch či už domácich, alebo po nasýtení týchto trhov hľadajú odbytištia inde vo svete. Vďaka globálnej distribučnej sieti a rýchlemu presunu informácií sú schopné umiestniť svoju produkciu až ku konečnému spotrebiteľovi. Teda ak sa pýtame čo prináša globalizácia svetu odpoveďou môže byť lepšie využívanie výrobných faktorov a lepší prístup k tovarom a službám na jednej strane a prehlbovanie sociálnych rozdielov na druhej strane, alebo ináč povedané peniaze bohatým a chudobu chudobným.
Najväčšie hospodárske nedostatky cesty vývoja Slovenska
Ak by som mal za úlohu zhrnúť hospodárske nedostatky cesty vývoja Slovenska tak to bude v prvom rade rýchla prestavba a reštrukturalizacia v rôznych sektoroch za každu cenu bez ohľadu na nadmerné zvyšovanie finančného zaťaženia občanov. Znižovanie životnej úrovne obyvateľstva, a prehlbovanie sociálnych rozdielov medzi jednotlivými regiómi Slovenska. Nevytvaranie prijateľného prostredia pre malých a stredných podnikateľov a zriekanie sa zodpovednosti štátu v otázkach financovania verejného sektoru. Nadmerné daňové zaťaženie ako jediný príjem do Štátneho rozpočtu (90%) a nízka efektívnosť pri umiestňovaní týchto zdrojov.