Hustota obyvateľstva je najčastejšie používaným ukazovateľom rozmiestnenia obyvateľstva. Najvyššou hustotou sa vyznačujú najľudnatejšie mestské sídla (Bratislava: viac jako 1000 obyv./km², Košice: 500- 1000 obyv./km², Prešov: 500 - 1000 obyv./km², Žilina). Vyššiu hustotou ako je celoslovenský priemer 110 obyv./km², majú mestá západného Slovenska a to Senica, Malacky, Trenčín, Nitra, Poprad.
Naopak najmenej zaľudnenými priestormi sú horské oblasti (Tatry: 0-25 obyv./km², Nízke Tatry: 25-50 obyv./km², Veľká Fatra: 10-30 obyv./km², Slovenské Stredohorie: 50-75 obyv./km² a okrajové časti republiky - severovýchodné Slovensko: 25-50 obyv./km²). Nízke hodnoty hustoty obyvateľstva Slovenska sú aj v Juhoslovenskej kotline aj napriek vhodným fyzickogeografickým podmienkam.
Zmeny hustoty obyvateľstva
Z pozorovania hustoty obyvateľstva z roku 1950 a 1998 možno sledovať najväčšie zvýšenie hustoty jako výsledok urbanizačného preocesu vo väčšine mestských sídel Slovenska.
Nárast počtu obyvateľov v okrese Bratislava, Žilina, Prešov, Spišská Nová Ves o viac ako 80 obyv./km². Pokles hustoty v Juhoslovenskej kotline a v okrajových častiach republiky zasa naznačuje, že tieto priestory v zobrazovacom období strácali svoje obyvateľstvo. Pokles o viac jako 4 obyv./km² v okrese Krupina, Banská Štiavnica, Sobrance a Medzilaborce.
Hustota obyvateľstva v geomorfologických celkoch
Rozmiestnenie sídel je silne ovplyvnené prírodnými podmeinkami. Geomorfologické celky tvoria geomorfologické jednotky s podobnými prírodnými pomermi. Najväčšiu hustotu obyvateľstva majú kotliny Slovenska 257 obyv./km², v ktorých žije 37% populácie v 798 obciach, pričom podiel na rozlohe štátu je len 16% (Košická, Žilinská, Rožňavská kotlina, Považské Podolie).
O polovicu nižšia hustota 154 obyv./km² obyvateľstva žije v nížinnách s 28% podielom na rozlohe štátu, pričom tu žije v 906 obciach takmer rovnaký počet obyvateľov jako v kotlinách 40%.
Najnižšia ľudnatosť je v pohoriach 46 obyv./km², ktorých podiel na rozlohe štátu ja najväčší 56%, celkovo tu žije v 1174 obciach 23% obyvateľov Slovenska (Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra….)
Priestorové rozdiely v hustote zaľudnenia
V roku 2001 mala SR 5 379 455 trvale bývajúcich obyvateľov. Pri rozlohe 49 036 km² je priemerná hustota zaľudnenia 110 obyvateľov na km². V rámci Európy patríme k štátom so strednou hustotou zaľudnenia, keď zo 42 štátov sme na 17. mieste. Podobnú hustotu zaľudnenia majú Albánsko (109 obyv. na km²), Portugalsko (109 obyv. na km²), Francúzsko (107 obyv, na km²) a pod.
Hustota zaľudnenia nie je rovnaká na celom území Slovenska ale značne sa líši . Závisí predovšetkým od rozloženia miest a dedín, od nadmorskej výšky a od reliéfu. V minulosti hustotu zaľudnenia u nás ovplyvňovali aj podmienky pre poľnohospodársku výrobu a neskôr rozmiestnenie priemyselných podnikov.
Najväčšiu hustotu má z krajov Bratislavský (292 obyv. / km²) a najmenej Banskobystrický (70 obyv./ km²). Oveľa väčšie rozdiely sú v rámci okresov. Najvyššiu hustotu majú okresy Bratislava I (4 480 obyv./ km²), Košice III (1 464 obyv. / km²), Kysucké Nové Mesto (194 obyv. / km²), Žilina (192 obyv./ km²).
Najmenšiu hustotu zaľudnenia menej ako 50 obyv./ km² majú okresy Medzilaborce (30 obyv./ km²), Krupina (39 obyv./ km²). Treba však upozorniť, že pri administratívnych jednotkách je hustota značne závislá od ich polohy.
Pri celkovom pohľade na Slovensko môžeme konštatovať, že západ republiky je viac zaľudnený ako stred a východ. Z hľadiska nadmorskej výšky sa obyvatelia koncentrujú najmä v nížinách. Do nadmorskej výšky 400 m žije takmer 90 % obyvateľov. Zaujímavé je rozloženie obyvateľstva podľa geomorfologických celkov. V rámci nich najhustejšie zaľudnenie 380- 780 obyv./ km² je v kotlinách. Husto zaľudnená 130 – 380 obyv./ km² je aj Podunajská nížina, Chvojnicka pahorkatina a ďalšie kotliny.
Najmenej zaľudnené menej ako 10 obyv./ km² sú pohoria Malá Fatra, Veľká Fatra, Tatry, Nízke Tatry, Poľana.