Jediným prameňom pre získanie údajov o vzdelanosti obyvateľov SR je sčítanie obyvateľstva. Tieto údaje zahŕňajú obyvateľstvo staršie ako 15 rokov. Vzdelanostnú úroveň charakterizujeme pomocou 5 rôznych stupňov dosiahnutého vzdelania:
- základné vzdelanie – do tohto typu vzdelania zahrňujeme takých obyvateľov, ktorí ukončili ZŠ a ďalej nepokračovali v štúdiu na žiadnej inej škole.
- stredné vzdelanie bez maturity - do tohto typu vzdelania zahrňujeme takých obyvateľov, ktorí majú ukončené učilište, stredné odborné učilište bez maturity, odbornú školu bez maturity.
- stredné vzdelanie s maturitou - do tohto typu vzdelania zahrňujeme takých obyvateľov, ktorí majú ukončené stredné odborné a učňovské vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie a vyššie vzdelanie.
- vysokoškolské vzdelanie – tento typ vzdelania získajú absolventi VŠ denného štúdia alebo štúdia popri zamestnaní. Ukončuje sa štátnou záverečnou skúškou a absolventovi je udelený vedecko-akademický alebo umelecko – akademický titul.
- bez vzdelania, bez udania vzdelania - do tejto skupiny zahrňujeme takých obyvateľov, ktorí neukončili ani základnú povinnú školskú dochádzku alebo pri sčítaní neuviedli svoje vzdelanie.
Vzdelanostná úroveň obyvateľstva na Slovensku sa zvyšuje. Kým v roku 1970 bol podiel obyvateľstva nad 15 rokov so základným vzdelaním 60,7% do roku 2001 sa znížil na 27,4%. Naopak narastá podiel obyvateľstva so stredným a vysokoškolsky ukončeným vzdelaním. Vysokoškolské vzdelanie mali v roku 1970 len 3% obyvateľstva, do roku 2001 tento podiel narástol na hodnotu 10%. Podiel osôb bez vzdelania klesol z 0,9% na 0,4%.
Na úrovni krajov je situácia nasledovná, najviac vysokoškolsky vzdelaných je v Bratislavskom kraji až 20%, naopak najmenej v Trnavskom len 7,3%. Bratislavský kraj je zároveň ako jediný z hľadiska daného ukazovateľa nad republikovým priemerom, to je ale logické, nakoľko sú tu sústredené vzdelávacie inštitúcie a pracovné miesta vyžadujúce vyššie vzdelanie. Najmenej obyvateľstva so základným vzdelaním má Bratislavský iba 19,2%, naopak najviac má Nitriansky kraj 31,2%. Pod republikovým priemerom sú tri kraje - Bratislavský, Trenčiansky a Žilinský. Ostatné vykazujú hodnoty nad republikovým priemerom.
Na úrovni okresov majú najmenej obyvateľov s dosiahnutým základným vzdelaním okresy Bratislavy a Košíc, a celkovo okresy s väčšími okresnými mestami. Naopak, najviac obyvateľov so základným vzdelaním vykazujú okresy na východe a juhu Slovenska – Kežmarok, Námestovo, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Poltár, Gelnica, Košice - okolie, všetky 35% a viac. Rastie podiel obyvateľstva s úplným stredoškolským vzdelaním teda s maturitou, podiel obyvateľstva s neúplným stredoškolským vzdelaním podobne ako so základným neustále klesá.
Opačná priestorová diferenciácia je u okresov z hľadiska vysokoškolského vzdelania, kde pozorujeme najmenej obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním v okresoch Košice - okolie, Námestovo, Poltár, Bytča, Gelnica, Čadca, Sabinov, Veľký Krtíš (u všetkých menej ako 5%), ide teda prevažne o okresy s vysokým zastúpením obyvateľstva so základným vzdelaním. Naopak najviac obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním vykazujú okresy Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice, Zvolen, Prešov , Nitra a Žilina, t.j. centrá vysokých škôl - všetky viac ako 11%. V meste Bratislava žije až 24,3% obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním, v Košiciach 16,4%. Všeobecne platí, že na západe, strede a severovýchode SR je obyvateľstvo na vyššej vzdelanostnej úrovni ako obyvateľstvo na juhu a juhovýchode SR a v odľahlých regiónoch severného Slovenska.
Vzdelanostný stupeň obyvateľstva je čiastočne prepojený s národnosťou. Je všeobecne známe, že regióny s vyššou koncentráciou rómskeho obyvateľstva, vykazujú nižšiu úroveň vzdelanosti (okresy Lučenec, Rimavská Sobota, Poltár, Revúca, Rožňava, Košice – okolie, Kežmarok).
Nielen národnosť ale i stupeň urbanizácie a veková štruktúra ovplyvňujú vzdelanostnú úroveň. Veľká časť obyvateľstva so základným alebo nezisteným vzdelaním pripadá na staršie obyvateľstvo, ktoré je silne zastúpené na vidieku. Čím je v oblasti vyššia koncentrácia mladšieho obyvateľstva, tým vyššia je aj jeho vzdelanostná úroveň. Ide väčšinou o regióny s vyššou koncentráciou pracovných miest, ktoré si vyžadujú vyššie vzdelanie. Zaujímavým ukazovateľom je stupeň dosiahnutého vzdelania u žien. Vo všeobecnosti platí, že vzdelanostná úroveň žien sa zvyšuje a zároveň sa znižuje rozdiel medzi vzdelanosťou mužov a žien (ženy so základným vzdelaním 32,9%, muži 21,5%, ženy s vysokoškolským vzdelaním 8,6%.
Vzdelanie a reprodukčné správanie obyvateľstva
Vzdelanie a sobášnosť
Sobášnosť → vznik rodiny ako hlavnej reprodukčnej základne populácie
Dlhšia školská dochádzka → vyššie vzdelanie → vyššia emancipácia žien → odkladanie sobáša do vyššieho veku (priemerný vek žien pri prvom sobáši v SR v r 2001 – 24,6rookv)
Sobášnosť podľa vzdelania (najvyššie hodnoty)
- Základné : 18 rokov
- Stredné bez maturity: 20 rokov
- Stredné s maturitou: 23 rokov
- Vysokoškolské: 24-26 rokov
Štruktúra sobášov podľa vzdelania snúbencov – 2 dlhodobé trendy:
- 1. najčastejšie uzatvárajú sobáš partneri na rovnakej vzdelanostnej úrovni (60%)
- 2. zvyšovanie podielu snúbencov s vyšším vzdelaním
- r. 1996: VŠ – VŠ: 5,4% r. 2002: VŠ – VŠ: 10%
- r. 1996: SŠ s M-SŠ s M: 25% r. 2002: SŠ s M – SŠ s M: 34%
Vzdelanie a pôrodnosť
V celej Európe nastal pokles pôrodnosti a vzrast veku matky pri prvom pôrode . Nízka a neskorá pôrodnosť je zapríčinená:
- Stúpajúca úroveň vzdelania žien
- Rastúca túžba žien byť ekonomicky aktívne
- Klesanie dôležitosti rodičovstva v porovnaní s inými činnosťami
- Ťažkosti pri kombinovaní rodičovstva a dobre platenej práce
- Túžba nestať sa rodičom, dokiaľ nie je potenciálna rodina dobre finančne zabezpečená
Úroveň vzdelania je jedným z najdôležitejších faktorov pri „časovaní“ prvého pôrodu. Vek najvyššej plodnosti taktiež významne súvisí od ukončenia procesu vzdelávania:
- Základné vzdelanie 20rokov
- Stredné vzdelanie s maturitou 25rokov
- Vysokoškolské vzdelanie 27-28rokov