Je to najdostupnejšia a najčistejšia forma obnoviteľnej energie. Pri bezoblačnom počasí dopadá na zemský povrch slnečné žiarenie s intenzitou 1000 W/m². Množstvo energie slnečného žiarenia, ktoré dopadne za rok na vodorovnú plochu je u nás 950 - 1200 kWh na 1 m².
Slnečná energia sa využíva pomocou aktívnych a pasívnych solárnych systémov na výrobu tepla alebo elektriny. Získaná energia sa spotrebuje väčšinou priamo na mieste a nedopravuje sa.
Medzi aktívne solárne systémy patria ploché slnečné kolektory, koncentrické kolektory a slnečné (fotovoltické) články. Pasívne solárne systémy tvoria architektonické riešenia, ktoré zabezpečujú ohrev vnútorných priestorov budov pomocou slnečných lúčov. Sú to rôzne zimné záhrady, presklenné strechy, atď.
Na Slovensku bolo do roku 1997 inštalovaných asi 20.000 m² slnečných kolektorov, ktoré sa využívajú prevažne v rodinných domoch. Výnimkou nie sú však ani kolektory v priemyselných resp. poľnohospodárskych podnikoch. Medziročný prírastok novo-inštalovaných kolektorov je u nás veľmi malý a v roku 1994 bol len 0,25 m² na 1000 obyvateľov. Za zmieku stojí, že v Rakúsku je tento prírastok 15,4 m²/1000 obyvateľov, pričom medziročný nárast predstavuje 20-25%. V súčasnosti v tejto alpskej krajine pripadá 73 m² slnečných kolektorov na 1000 obyvateľov.
Na Slovensku je to takmer 20-krát menej - 3,6 m²/1000 obyvateľov. Je evidentné, že množstvo energie, ktorú je zo slnečných kolektorov možné získať, je v oboch krajinách zhruba rovnaké. Uvedené rozdiely vo využívaní sú však výsledkom cieleného úsilia, na ktorom sa v Rakúsku podieľa veľká časť obyvateľstva. Na Slovensku dnes existuje dostatočná materiálna základňa pre širšie uplatnenie týchto technológií - v Žiari nad Hronom sídli jedna z najväčších svetových firiem vyrábajúcich kolektory (zn. HELIOSOLAR) špičkovej kvality. Dnes však len 3% z produkcie Thermo/Solaru končí na našom trhu, čo je výsledkom nielen vysokej konkurencieschopnosti kolektorov na zahraničných trhoch, ale aj nepriaznivých podmienok na domácom trhu. Hlavné bariéry u nás predstavuje nízka cena energie, malá informovanosť verejnosti, dlhá doba návratnosti vložených investícií, nedostatok kapitálu, vysoké úroky a relatívne vysoké investície pre domácnosti.
Najperspektívnejšie je využitie solárnej energie na území bývalých okresov Galanta, Komárno, Dunajská Streda, Levice a Veľký Krtíš.