Za východzí bod v katastrálnom území Devínskej Novej Vsi sme si zvolili pieskový vrch Sandberg. Jeho zemepisná šírka je φ = 48˚ 11́́́́́' 55'' , zemepisná dĺžka ́́́λ = 16˚ 58́́́́́' 35'' a nachádza sa v nadmorskej výške 256 m n. m. Leží v Malých Karpatoch, v podcelku Devínske Karpaty a v časti Devínska Kobyla.
Administratívne členenie územia
Sandberg sa nachádza v katastrálnom území Devínskej Novej Vsi, ktorá je súčasťou Bratislavy IV.
Geologický podklad
Územie Devínskej Novej Vsi sa rozprestiera na dvoch geologických celkoch – Borská nížina a Malé Karpaty. Z Borskej nížiny do katastrálneho územia Devínskej Novej Vsi zasahujú podcelky: Dolnomoravská niva, Podmalokarpatská zníženina a Novoveská plošina. Z Malých Karpát je to podcelok Devínske Karpaty, ktoré na území Devínskej Novej Vsi prestavuje časť Devínska Kobyla.
Malé Karpaty sú pohorím jadrového pôvodu so špecifickým vývojom kryštalinika. Patrí do kryštalicko-druhohorného pásma. Na území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí.
Devínska Kobyla je Národná prírodná rezervácia. Jej geologický podklad je veľmi pestrý – vyskytujú sa tu horniny od paleozoika po kvartér. Pri Devínskej Novej Vsi sa na terasovom stupni vo vrstvách zlepencov, pieskov a vápencov nachádzajú mladotreťohorné skameneliny. Táto lokalita je svetoznámym náleziskom fosílneho materiálu. V masíve Devínskej Kobyly sú najstaršími horninami kryštalické bridlice, ktoré vznikli regionálnou metamorfózou vyvretých zásaditých a sedimentárnych hornín. Metamorfity sú reprezentované biotickými pararulami, svormi, fylitmi, amfibolitmi a chloriticko-aktinolitickými bridlicami.
Reliéf
Malé Karpaty sú geomorfologický celok, ktorým sa začína veľký stredoeurópsky oblúk. Pohorie sa tiahne v dĺžke asi 100 kilometrov, od Hainburgu v Rakúsku až po Nové Mesto nad Váhom. Na našom území sa začínajú Devínskou hradnou bránou. Tiahnu sa SSV smerom a oddeľujú Záhorskú nížinu od Podunajskej. Neogénnou depresiou sú rozdelené na dve časti: juhozápadnú a severovýchodnú. Pohorie patrí k Alpsko-himalájskej sústave.
Malé Karpaty sa medzi Podunajskou nížinou a Záhorskou nížinou dvíhajú morfologicky veľmi výrazne a od úpätia pohoria vystupujú o 450 – 550m. Najvyššiu výšku dosahuje pohorie v centrálnej časti vrchom Záruby (768 m). V podcelku Devínske Karpaty je najvýraznejší masív Devínskej Kobyly (514 m), ktorý je budovaný karbonátovými horninami. V západnej časti sú prikryté morskými sedimentmi. V okrajovej časti Devínskej Kobyly sa zachovali stopy po abráznej činnosti mora. Na karbonátových horninách sa vytvoril malý ostrov krasu Devínskej Kobyly s drobnými krasovými formami. Svahy vrchu klesajú k Záhorskej nížine. Západné svahy klesajú priamo do rieky Moravy, ktorá tu tečie vo výške 135 m n.m. Svahy Devínskej Kobyly sú vysoké, strmé, iba slabo rozčlenené krátkymi dolinami. Sú to zlomové svahy. Vznikli na zlomoch, pozdĺž ktorých sa vyzdvihli Malé Karpaty v podobe úzkeho, dlhého pohoria – hrásti ktorá oddeľuje Podunajskú nížinu od Záhorskej. Tektonický zdvih bol však priestorovo diferencovaný. Táto diferenciácia je zvlášť výrazná na území Devínskej Novej Vsi. Práve tu vznikli tektonické depresie (priekopové prepadliny) idúce naprieč pohorím. Sú to Devínska a Lamačská brána. Medzi nimi v podobe masívnej kryhy bola vyzdvihnutá Devínska Kobyla. Vyzdvihnutý bol pomerne pestrý a zložitý komplex hornín.
Borská nížina je z hľadiska geologického vývoja súčasťou Záhorskej nížiny. Centrálnu časť Borskej nížiny tvorí Bor. Je to súvislá oblasť viatych pieskov, ktoré tvoria nízkopahorkatinný reliéf s uzavretými bezodtokovými zníženinami. Vyskytujú sa tu pieskové presypy, ktoré niekedy vytvárajú nepravidelné, jednostranne pretiahnuté pahorky. Orientácia presypov poukazuje na prenos piesku západnými a severozápadnými vetrami v ľadových dobách.
Klimatické pomery
Klíma Devínskej Kobyly patrí k typu horskej mierne teplej klímy. Charakterizuje ju malá inverzia teplôt. Teplota v januári kolíše v rozpätí 3,5-6˚ C, v júli 17-17,5 ˚C. Za rok padne 650-850 mm zrážok. Rozdiely sú najmä medzi tienistými severnými svahmi a slnečnými západnými a južnými svahmi.
Hydrologické pomery
Pohorie Malých Karpát patrí k povodiu Moravy a Dunaja. Severozápadné stráne pohoria, Záhorská nížina a západná časť Myjavskej pahorkatiny západne od Brezovského potoka patria k povodiu Moravy.
Potenciálna prírodná vegetácia
Sledované územie Devínskej Kobyly predstavuje výbežok teplo-a suchomilnej vegetácie panónskej oblasti. Osobitné postavenie územia vyplýva aj z fytogeografického začlenenia. Pôvodnú vegetáciu záujmového územia tvorili dubovo-hrabové lesy, na strmších svahoch s vápencovým podkladom xerotermné dúbravy s dubom plstnatým a floristicky bohatými trávnatými a skalnými spoločenstvami, ktoré sa zachovali a po vyrúbaní lesných porastov rozšírili i napriek ďalším antropickým zásahom (zmena kultúr, výsadba viníc, ovocných sadov, pasenie, vypaľovanie trávnatých porastov, zalesňovanie).
Súčasná vegetácia utvára mozaiku skalných a trávnatých spoločenstiev stepného charakteru so zvyškami dúbrav a prechodnými lemovými spoločenstvami. Na J a JZ svahoch s miernym sklonom a hlbšími pôdami sa uplatňuje spoločenstvo kostravy valleskej s iskerníkom ilýrskym. Zaberá najväčšiu nezalesnenú plochu Devínskej Kobyly; je rozšírené i na plochách bývalých vinohradov, záhrad a pasienkov Prevládajúcim druhom je stoklas vzpriamený. V druhovej skladbe vegetácie dominujú xerotermné a vápnomilné prvky. Celkove v oblasti Devínskej Kobyly sa zistilo vyše 1100 druhov vyšších rastlín, z toho 25 chránených druhov.
Osobitosťou záujmového územia je výskyt rôznych druhov a krížencov fialiek a najmä bohaté zastúpenie čeľade vstavačovitých.. Z chránených druhov rastlín sa častejšie vyskytujú hlaváčik jarný, poniklec černastý, poniklec veľkokvetý, veternica lesná, ľalia zlatohlavá, kavyľ Ivanov, kavyľ pôvabný, sinokvet mäkký, kosatec nízky, jasenec biely, drieň a.i. Vzácnosťou flóry Devínskej Kobyly sú ďalej ihlica nízka, hrachor sférický, konringia rakúska, nátržník odnožený, prerastlík okrúhlolistý a slezinník čierny. Územie sa vyznačuje i bohatým zastúpením nižších rastlín zo skupiny lišajníkov, machorastov a húb.
Les na južných a juhozápadných svahoch je zvyškom bývalých lesných porastov duba plstnatého, ktoré v minulosti zaberali celé svahy Devínskej Kobyly. Je to teplomilné lesné spoločenstvo na plytkých karbonátových substrátoch, ktorému vyhovujú extrémne teplotné a vlhkostné pomery južne exponovaných svahov. V stromovom poschodí prevláda dub letný, dub cerový, jarabina brekyňová a jarabina mukyňová.
Z krovín reprezentujúcich prevažne pôvodnú vegetáciu sa uplatňujú najmä hloh obyčajný a hloh jednosemenný, jarabina mukyňová, jarabina brekyňová, zob vtáčí, skalník prostredný, čerešňa mahalebková a.i.
Živočíšstvo
Z významných lesostepných oblastí má štátna prírodná rezervácia Devínska Kobyla špecifické postavenie v rámci Malých Karpát. Známa je výskytom teplomilných druhov živočíchov, z mäkkýšov je takýmto predstaviteľom zebrovka stepná, ďalej tu žije náš najväčší druh pavúka strehúň škvrnitý, z hmyzu modlivka zelená, sága stepná, pamodlivka a svrčok viničný. Vo veľkom počte sú tu zastúpené motýle - žije ich tu až 650 druhov! Z plazov je to najmä jašterica zelená, užovka stromová a užovka hladká.
Krajinná pokrývka
Väčšinu územia Devínskej Novej Vsi pokrýva orná pôda. Vypĺňa najmä východnú časť. V Južnej časti územia, v oblasti Devínskej Kobyly, sa vyskytujú kroviny, prirodzené lúky, listnaté, ale aj zmiešané lesy. Na sever od Devínskej Kobyly sa nachádza výrazná sídelná zástavba. Na jej okrajoch, hlavne zo severu a východu, sú priemyselné, obchodné a dopravné areály. V severnej časti územia prevláda orná pôda s trvalými porastami, lúkami a pasienkami.
Súčasné využitie územia
Väčšinu katastrálneho územia Devínskej Novej Vsi pokrýva veľkobloková orná pôda. Západnou časťou sa tiahne pás trvalých trávnatých porastov a iné zatrávnené plochy. V južnej časti sa nachádzajú lesy a nelesná drevinová vegetácia. Veľké zastúpenie majú záhradkárske a chatové areály. Pomerne v malom množstve sa tu vyskytujú plochy rekreácie a športu. Priemyselné a skladové areály sa nachádzajú v okrajových častiach Devínskej Novej Vsi. Administratívno-obchodné areály sú najmä v blízkosti obytných plôch. Prevažuje tu zástavba bytových domov z roku 1987, kedy sa tu začalo s hromadnou výstavbou 8-poschodových a 12-poschodových panelových domov na sídliskách Kostolné a Podhorské. Väčšina rodinných domov bola postavená do roku 1990. Na začiatku 3.tisícročia sa Devínska Nová Ves stále rozrastá. Pri vstupe do Devínskej Novej Vsi vznikla nová ulica z rodinných domov a stavia sa aj priamo pod svahom Devínskej Kobyly. Rodinné domy pribudli tiež v severnej časti obce.
Chránené územia a prírodné zdroje
Štátna prírodná rezervácia Devínska Kobyla patri medzi najvýznamnejšie maloplošné chránené územia na území CHKO Malé Karpaty. Chránené nálezisko Sandberg, s rozlohou 25,6 hektára, je súčasťou štátnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Sandberg je najvýznamnejšia druhovo bohatá paleontologická lokalita v piesčitých sedimentoch, s odkrytými usadeninami treťohorného mora. More, v ktorom tieto živočíchy žili, sa tu rozprestieralo pred 16.-14. miliónmi rokov, bolo hlboké okolo 60 m s normálnou salinitou (3,5 %). Sandberg bol striedavo morským dnom, plážou a útesom. Do stien pobrežia sa zavŕtavali lastúrniky. Ostali po nich jamky v priemere 1 cm. Druhohorné vápence ďalej narúšali červy Polydora a hubky Vioa. Vzácne sú nálezy ježoviek rodu Scutella, časté machovky a dierkavce. V mori žili aj väčšie živočíchy, o čom svedčia nálezy zubov žralokov, kostnatých rýb, ba dokonca nález stavca veľryby a pozostatky tuleňa. Najpozoruhodnejšie sú nálezy zvyškov opice a antropickej opice, ktoré predstavujú jedny z najvýznamnejších zvyškov, zriedkavo nachádzaných článkov vývojovej reťaze smerujúcej k človeku. Horniny Sandbergu sú tvorené pieskami, pieskovcami, litotamniovými, lumachelovými, piesčitými vápencami a brekciami, piesčitými ílovcami. Mladý vek usadenín (báden) naznačuje ich malé spevnenie.
Územie Sandbergu predstavuje stratotypovú lokalitu pre stratigrafický stupeň drevín. Územie Sandbergu sa využíva ako vedecko-výskumný objekt. Zber na lokalitách prebiehal už v minulom storočí, prevažná časť starších významnejších nálezov je uložená vo viedenskom Prírodovedeckom múzeu. Novšie nálezy sú súčasťou zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave. Vedecky toto územie predstavuje jedno z najcennejších chránených území na Slovensku.
Štátna prírodná rezervácia CHKO Malé Karpaty je jediné veľkoplošné územie vinohradnického charakteru. Chránená oblasť na území Bratislavy zaberá rozlohu 9375 hektárov.
Stresové faktory
Podľa územného systému stresových faktorov tvoria územie Devínskej Novej Vsi poloprírodno-antropogénne areály s veľmi silným znečistením ovzdušia a veternou eróziou. Prechádzajúce dopravné koridory sú veľmi silno zaťažené a rieka Morava je stredne až silne znečistená. Priemerná ročná koncentrácia NO2 na západe územia dosahuje hodnoty 20-25 μg.m-3, vo východnej časti, ktorá je bližšie k centru Bratislava táto hodnota stúpa na 25-40 μg.m-3. Najväčšia koncentrácia SO2 je na juhovýchode územia, 15-20 μg.m-3. Ostatná časť územia dosahuje hodnoty 10-15 μg.m-3. Na území Devínskej Novej Vsi sa nenachádzajú žiadne významné priemyselné zdroje znečistenia. Stupeň znečistenia podzemných vôd je v rozpätí 10,01-20,00 s predpokladaným antropogénnym znečistením. Sledované územie je zaťažené antropogénnymi stresovými faktormi a vodnou eróziou.
Limity a potenciály rozvoja aktivít v krajine
Limity a potenciály typov abiotických komplexov sú hodnotené podľa členitosti reliéfu, fyzikálnych vlastností geologického podkladu, pôdnych typov a teplovlhkostnej charakteristiky klímy. Pri skúmaní využívania územia na intenzívnu poľnohospodársku činnosť v západnej časti katastra Devínskej Novej Vsi prevládal veľmi silný limit s veľmi nízkym potenciálom. Vo východnej časti územia je stredný limit so stredným potenciálom.
Obmedzenie intenzívnej poľnohospodárskej činnosti vyplývajúce z ochrany prírody a prírodných zdrojov je hodnotené na základe stupňa ochrany prírody a prvkov územného systému ekologickej stability, kategórie ochrany vodných zdrojov a bonitných skupín pôdy s najvyšším produkčným potenciálom. V oblasti Devínskej Kobyly a zároveň celých Karpát je jedno obmedzenie – vysoké až stredné. V severnej časti územia, ktorú vypĺňa Borská nížina je obmedzenie nízke. Na sledovanom území dochádza tiež k obmedzeniu intenzívnej poľnohospodárskej činnosti v dôsledku kontaminovanej pôdy a znečisteného ovzdušia. Väčšina územia je podmienečne vhodné na ukladanie odpadov, v centrálnej a severnej časti je nevhodné územie na ukladanie odpadu.
Možnosti rozvoja aktivít v krajine
V prvom rade sme sledovali strety záujmov v krajine. Katastrálne územíe Devínskej novej Vsi sa nachádza v troch druhoch ohrozenia. Medzi ohrozenie chránených území, biodiverzity a stability krajiny patrí oblasť Devínskej Kobyly a okolie rieky Moravy, ktoré sú jadrom biocentra vo vyhlásenom 4. a 5. stupni ochrany prírody. Najväčším ohrozujúcim faktorom na celom území Devínskej Novej Vsi je silné znečistenie ovzdušia. Ohrozeným prvkom v Devínskej Novej Vsi je na väčšine územia pôda, ktorá tu podlieha silnej až strednej veternej erózii. K ohrozeniu obytného prostredia a zdravia obyvateľstva dochádza prevažne v blízkosti obytných plôch. Prevláda tu tiež silné znečistenie ovzdušia. Medzi ostatné stresové faktory, ktoré zvyšujú ohrozenie existujú na území radiónové riziká, skládka odpadov, ťažba nerastov a tiež intenzívna doprava. Zastúpenie ekologicky významných prvkov v okrese Bratislava IV je stredne veľké. Sú hodnotené podľa stupňa ochrany prírody, prvkov územného systému ekologickej stability a ostatných ekostabilizačných prvkov krajiny. Zaťaženie stresovými faktormi je v oblasti Devínskej Novej Vsi extrémne. Je hodnotené podľa stupňa znečistenie ovzdušia, stupňa poškodenia vegetácie, stupňa kontaminácie pôdy, stupňa znečistenia podzemných vôd a intenzity geodynamických procesov. Čo sa týka prognózy priestorového rozvoja, cez východnú časť (v smere sever-juh) katastrálneho územia prechádza rozvojová os 1.stupňa. Na území Devínskej Novej Vsi sa vyskytujú aglomeračné priestory vyššieho významu a významné centrá osídlenia. V západnej časti územia, v okolí rieky Moravy sa nachádzajú jadrá biocentier, ktoré prechádzajú do rozvojových priestorov biocentra smerom na východ, hlavne v Malých Karpatoch.
Použitá literatúra
Mazúr, E., Lukniš, M. (2002): Geomorfologické jednotky (Mapa č.21). 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola IV. – Prvotná krajinná štruktúra). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.88
Mazúr, E., Lukniš, M. (2002): Geomorfologické pomery (Mapa č.20). 1 : 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola VI. – Obyvateľstvo a jeho aktivity v krajine). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.86
Izakovičová, Z., (2002): Územný systém stresových faktorov (Mapa č.142). 1 : 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola IX. –Stresové javy v krajine). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.302
Izakovičová, Z., (2002): Zaťaženie územia stresovými faktormi (Mapa č.139). 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola IX. –Stresové javy v krajine). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.301
Chriašteľ, R., (2002): Kvalita pozemných vôd a zdroje znečistenia (Mapa č. 44). 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola IX. –Stresové javy v krajine). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.271
Izakovičová, Z., (2002): Územný systém stresových faktorov (Mapa č.142). 1 : 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola IX. –Stresové javy v krajine). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.302
Závodský, D., (2002): Priemerný ročná koncentrácia NO2 a rozloženie hlavných zdrojov znečistenia (Mapa č.1). 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola IX. –Stresové javy v krajine). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.266
Závodský, D., (2002): Priemerný ročná koncentrácia SO2 a rozloženie hlavných zdrojov znečistenia (Mapa č.6). 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola IX. –Stresové javy v krajine). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.267
Izakovičová, Z., (2002): Obmedzenia intenzívnej poľnohospodárskej činnosti stresovými faktormi (Mapa č.3). 1 : 1 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola X. –Krajina ako životné prostredia človeka). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.306
Miklós L. et al. (2002): Obmedzenia intenzívnej poľnohospodárskej činnosti podľa typov abiotických komplexov (Mapa č.1). 1 : 1 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola X. –Krajina ako životné prostredia človeka). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.306
Hrnčiarová, T., (2002): Obmedzenia intenzívnej poľnohospodárskej činnosti vyplývajúce z ochrany prírody a prírodných zdrojov (Mapa č.2). 1 : 1 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola X. –Krajina ako životné prostredia človeka). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.306
Hrnčiarová T. et al. (2002): Ekologická únosnosť súčasného vyžitia územia podľa typov abiotických komplexov (Mapa č.19). 1 : 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola X. –Krajina ako životné prostredia človeka). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.322
Šteis R. et al. (2002): Prognóza priestorového rozvoja (Mapa č.22). 1 : 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola X. –Krajina ako životné prostredia človeka). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.318
Izakovičová, Z., Hrnčiarová, T. (2002): Strety záujmov v krajine (Mapa č.15). 1 : 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola X. –Krajina ako životné prostredia človeka). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.214
Izakovičová, Z., Hrnčiarová, T. (2002): Kvalita životného prostredia podľa okresov (Mapa č.16). 1 : 2 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola X. –Krajina ako životné prostredia človeka). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.214
Štefunková D. et al. (2002): Charakteristická štruktúra využitia urbanizovanej krajiny- hlavné mesto SR Bratislava (Mapa č.6). 1 : 25 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola V. –Druhotná krajinná štruktúra). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.132
Feranec, J., Oťaheľ, J. (2002): Krajinná pokrývka (Mapa č.1). 1 : 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej Republiky (Kapitola V. –Druhotná krajinná štruktúra). 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej Republiky, Banská Bystrica, pp.126
Szomolányi, J., (1986): Malé Karpaty. Šport, Bratislava 1986, pp.12-19
Pokorný V. et al.(1995): Devínska Nová Ves – vlastivedná monografia, Miestny úrad Devínska Nová Ves, Bratislava 1995, pp. 10-22
Kordováner J., (2000): MALÉ KARPATY-BRATISLAVA. Edícia turistických máp 1:50 000. Textová časť. Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, pp. 4-10, 35