Mesto Nitra

Mesto leží na rieke Nitra v Podunajskej pahorkatine pod úpätím vrchu Zobor. Je významným hospodárskym a kultúrnym centrom dolného Ponitria a tiež významnou archeologickou lokalitou. Nitra má výhodnú polohu. Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím) založená na siedmich pahorkoch na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu.

História mesta Nitra

Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých roľníckych obyvateľov boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi. V 4. storočí pred naším letopočtom sa na našom území na dlhší čas usídlili Kelti a stopy tu zanechali aj Dákovia. Slovenská história Nitry sa začína koncom 5. storočia, kedy na jej územie prichádzajú prví Slovania. Už v roku 623 sa pramene zmieňujú o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši. Roku 658 zanikla a vzniklo Nitrianske kniežatstvo. V písomných prameňoch sa Nitra spomína už pred rokom 830 ako sídlo slovienskeho kniežaťa Pribinu, ktorý dal v roku 833 vysvätiť v Nitre prvý kresťanský kostol.

V 9. stor. bola jedným z centier Veľkej Moravy a kresťanskej cirkevnej organizácie. Je nerozlučne spojená s misiou sv. Cyrila a Metoda, s menami kniežat Mojmíra, Rastislava a Svätopluka. Zoborské listiny z roku 1111 spomínajú Benediktínsky kláštor sv. Hypolita ako najstarší na Slovensku. Stál na západnom úbočí vrchu Zobor nad Nitrou a zachovali sa z neho len ťažko identifikovateľné zvyšky. Podľa legendy ho založil Svätopluk a jeho vznik súvisí so zriadením Nitrianskeho biskupstva.

V roku 1248 panovník Belo IV, z vďaky za záchranu pred Tatármi, povýšil Nitru na slobodné kráľovské mesto s podobnými výsadami, ako mal Stoličný Belehrad. Týmto výsadám sa Nitra však dlho netešila, lebo už o 40 rokov neskôr ju kráľ Ladislav IV ustanovil na zemepánske mesto. Nitra bola rozdelená na Horné a Dolné mesto. Od polovice 18. storočia bola od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, katedrály. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami.

V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby. Významná je hlavne zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma. Svedkami dávnej a slávnej minulosti Nitry sú zrúcaniny kamaldulského kláštora, Svoradova jaskyňa na Zobore a včasnorománsky kostol sv. Michala v Dražovciach.

Nitriansky hrad

Dominantou mesta je Nitriansky hrad. Zachovalý stredoveký hrad stojí v meste na návrší, ktoré obteká rieka Nitra, s románskou, gotickou, renesančnou a barokovou architektúrou. Nitriansky hrad je Národná pamiatka. Hradný komplex sa skladá zo štyroch častí odlišného významu: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a dobre zachovaného vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou. K hradnej bráne, na ktorej sa nachádza erb Pálfyovcov, vedie kamenný most, ktorého zábradlia zdobia štyri kamenné sochy svätcov a štyri vázy z konca 18. storočia. Hradné opevnenie je z veľkej časti barokové, z menšej gotické.

Do katedrály vedie široké schodište na zábradliach s barokovými kamennými sochami svätcov (momentálne sú v rekonštrukcii). Hradná katedrála je svojou architektúrou a umeleckými dielami najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou celého hradného komplexu. Skladá sa z troch kostolov, ktoré pochádzajú z rôznych období a to z kostola sv. Emerána, horného kostola. Najstaršou časťou katedrály je kostolík sv. Emerána. Románsky kostol sv. Emeráma je z 13.-14. stor. Interiér Horného kostola biskupskej katedrály má bohatú barokovú výzdobu, ktorá podčiarkuje reprezentatívnosť biskupského sídla. Interiér kostola prezrádza dôkladnú rekonštrukciu z rokov 1931-33 vykonanú k oslavám 1100. výročia vysvätenia prvého kresťanského chrámu v Nitre. Kedysi sa tu nachádzal zlatý Levický onix, dnes sú tu uložené relikvie sv. Ondreja a Benedikta a sv. Cyrila, ktoré sa sem dostali z Ríma.

Dolný kostol je najmladšou časťou katedrály, dal ho postaviť biskup Telegdy v prvej polovici 17. storočia. Pri prestavbe v 18. storočí vkomponovali interiér kostola do barokového komplexu. Hoci nie je umelecky vyzdobený ako horný kostol, nachádza sa tu jedinečný oltár, azda najcennejšia pamiatka katedrály. Dominantou oltára je plastický reliéf so scénou "Snímanie z kríža" tvoriaci stred oltára. Plastika je z alabastru, pochádza zo 17. storočia a jej autor je rakúsky sochár Jan Pernegger. Pod touto plastikou je menší mramorový reliéf znázorňujúci "Kladenie do hrobu". Pochádza z 15. storočia a jeho autor je taliansky sochár Donatello. Dolný kostol je s horným spojený širokým schodiskom, ktorým sa podarilo preklenúť 160cm výškový rozdiel. Horný kostol je postavený na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny v gotickom slohu. Postavili ho v 14. storočí pre biskupa Meška. Po roku 1711 prestavali celý chrámový priestor podľa projektov talianskeho architekta Martinelliho. Najvzácnejšou chrámovou pamiatkou je hlavný oltár sv. Spasiteľa s mohutnou stĺpovou architektúrou.

Autorom tohto barokového oltára je taktiež Martinelli. Oltár doplňuje fresková maľba predstavujúca roj anjelov vznášajúcich sa v oblakoch. Autor tejto fresky, ako aj ostatných je rakúsky maliar Anton Galliarti. Nachádza sa tu aj obrovský organ, ktorý má 1700 píšťal a pochádza z 18. storočia. Najväčšou zvláštnosťou kostola je vchod z boku. Z hradu je pôsobivý výhľad na mesto a okolie. Ku kostolu pripadá dnešný dvojposchodový barokový palác, ktorý je štvorkrídlový, s ústredným dvorom, pôvodne obtočený z troch strán otvorenými arkádami. V základoch pochádza zo stredoveku a jeho dnešná podoba je výslednicou stavebných úprav niekoľkých storočí. Posledné, barokové, pochádzajú z 30. rokov 18. storočia. Budova má štvorcový pôdorys s veľkým dvorom uprostred Prístupný je reprezentačným barokovým portálom z južnej strany nádvoria. Nad portálom je kamenný balkón. Sídli tu Archeologický ústav a biskupský úrad. Pod múrmi opevnenia sa nachádza jaskyňa, ktorá je archeologicky významná.

V blízkosti hradu sa nachádza bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda, ktoré zobrazuje solúnskych bratov v nadživotnej veľkosti, pričom Cyril žehná v ľavej ruke s knihou a Metod drží v ľavej ruke rímsku pyxidu. Autorkou súsošia je akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová.

Majestátnu architektúru hradu dopĺňa prevažne barokové Horné mesto. Za pozornosť stojí najmä kňazský seminár sv. Gorazda na Pribinovom námestí. Tato budova prešla rozsiahlymi architektonickými úpravami a prístavbami. Prvú, barokovú časť – dnes obrátenú smerom k námestiu dal postaviť v rokoch 1767 – 1770 biskup J.Gustínyi. Neskôr v rokoch 1876-1877 dal k tejto budove biskup A.Roškoványi pristaviť zadný dvojposchodový trakt obrátený k mestu mohutnou neoklasicistickou fasádou. V seminári sa nachádza aj vzácna diecézna knižnica, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Oproti Veľkému semináru, krížom cez námestie, sa nachádza Malý seminár. Slúžil na prípravu a výchovu budúcich kňazov. Na prázdnom pozemku nad budovou seminára bola postavená od roku 1832 prvá nitrianska kníhtlačiareň Jozefa Neugebauera. Počas 2. svetovej vojny však schátrala a roku 1964 ju zbúrali.

Pozoruhodný je aj empírový dom z rokov 1812-1821 s kamennou sochou Atlanta - tzv. Corgoňom. Klasicistickú palácovú stavbu dal postaviť v rokoch 1818 – 1821 biskup Jozef Kluch pre kanonikov. Neskôr bola z časti empírovo prestavená. Je to jednoposchodový objekt s pôdorysom obdĺžnikového tvaru s prístavbou vo dvore do pravého uhla. Vstupná brána je kópiou dnes už nejestvujúcej brány zoborského kláštora. K soche nitrianskeho Altanta, ľudovo nazývaného "Corgoň" sa viaže legenda, ktorá opisuje "Corgoňa" ako mocného kováča, ktorý počas tureckých vpádov ochránil Horné mesto pred ich vpádom. Legenda hovorí, že svojimi mocnými rukami hádzal veľké balvany priamo na rútiacich sa Turkov.

Bránou do Horného mesta - starobylého podhradia je Župný dom. Táto pôvodne neskorobaroková palácová stavba vznikla v r. 1777 ako dôstojné sídlo Nitrianskej župy a tiež v snahe ochrániť vstup do Horného mesta. Dnešnú podobu dostala počas rozsiahlej prestavby v r.1903-1908. Dnes v tejto budove sídli Nitrianska galéria, ktorá je odbornou kultúrnou inštitúciou. Jej poslaním je zhromažďovať, vedecky spracovávať, odborne spravovať, ochraňovať, využívať a prezentovať diela všetkých disciplín výtvarného umenia 20. a 21. storočia v okresoch Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce a Šaľa. Zbierkový fond tvorí celkom približne 4 400 ks zbierkových predmetov. V budove sú umiestnené aj reprezentačné priestory Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja a je tiež sídlom niekoľkých súkromných firiem. Momentálne v objekte prebieha generálna rekonštrukcia interiérov.

Súčasťou stavby je i podjazd, cez ktorý sa vchádza do Horného mesta. Horné mesto vytváralo pôvodne opevnený celok s rôznorodou zástavbou. Tvorili ju hlavne cirkevné objekty, ale i domy mešťanov. Hlavnú komunikačnú os vytyčuje ulica vedúca od prejazdu v župnom dome ku hradu, kde sú sústredené aj najvýznamnejšie objekty mesta. Historické jadro Nitry s množstvom kultúrnych a historických pamiatok je mestskou pamiatkovou rezerváciou.

Atraktivity a zaujímavosti

Dnešná Nitra je moderným mestom s 87 tisíc obyvateľmi, sídlom výskumných vzdelávacích, vedeckých a kultúrnych inštitúcií. Vysokoškolsky vzdelaných odborníkov vychovávajú Slovenská poľnohospodárska univerzita a Univerzita Konštantína Filozofa.

Na území mesta Nitry sa dnes nachádza približne 100 rôznych umeleckých artefaktov viacerých druhov. Tieto diela patria medzi hnuteľné kultúrne pamiatky. Väčšinu z nich je možné rozčleniť na sakrálnu prícestnú architektúru a pamiatky súčasnosti.

Medzi sakrálne pamiatky, ktoré sa nachádzajú na území mesta Nitry patrí predovšetkým inventár kostolov, chrámov a kaplniek, ktoré sa v meste nachádzajú. Tvorí ich nespočetné množstvo veľmi cenných kníh, bohoslužobných predmetov, ornátov, sôch, oltárov, ktoré sú súčasťou interiéru týchto objektov. Najcennejšie predmetmi z tejto oblasti sú súčasťou tzv. hradného pokladu, ktorý je uložený na hrade, ale aj kamenný reliéf z r.1662 s vytesanými dvoma reliéfnymi scénami zo života Ježiša Krista.

Medzi cenné diela však patrí napríklad aj súbor reliéfnych scén zo života sv.Františka z Assisi z 18.stor., alebo kamenný reliéf znázorňujúci sv.Petra a Pavla z r.1663 vo „františkánskom kostole". V kostolíku sv.Emeráma na hrade sú umiestnené relikvie sv.Ondreja a Benedikta. Súčasťou interiéru kostola Nanebovzatia Panny Márie je vzácna drevorezba Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sú každoročne organizované púte. Vzácny barokový mramorový oltár z r.1750 sa nachádza v kostole sv.Ladislava /tzv."piaristický kostol"/.

Unikátnou hnuteľnou pamiatkou nielen Nitry, ale aj celého Slovenska je samozrejme Diecézna knižnica a jej vzácny fond. Najcennejšími pamiatkami sú inkunábuly – teda prvotlače, ktoré vznikli pred rokom 1500 a mnohé iné vzácne diela. Sakrálne pamiatky mesta Nitry však tvorí aj tzv. sakrálna prícestná architektúra, ktorú tvoria sochy s náboženskou tematikou, kríže, hroby, a i. K najcennejším patrí Morový stĺp z r.1750 a súsošie sv.Jána Nepomuckého na hradnom kopci, 13 sôch na Cyrilometodskom námestí, socha sv.Floriána na Cintorínskej ulici, Mariánsky stĺp na Svätoplukovom námestí, socha Sedembolestnej Panny Márie z r.1763 Na Vŕšku, ako aj viaceré originály, ktoré prechádzajú postupnou rekonštrukciou.

Diela súčasného obdobia pochádzajú predovšetkým z obdobia rokov 1960-2000, kedy vznikali viaceré sídliská a bloky domov, ktoré boli dotvárané vhodnou architektúrou umeleckých diel. Pred vstupom do hradného areálu púta pozornosť Pamätník Milénia – PROGLAS, ktorý predstavuje text svätého evanjelia, ktoré priniesli sv.Cyril a Metod od akademického maliara Mariána Žilíka. Na Pribinovom námestí upúta bronzová socha kniežaťa Pribinu z r.1989 od akademického sochára Tibora Bartfaya. V mestskom parku na Sihoti pod hradom sa nachádza Pomník padlých hrdinov v I.sv.vojne od akademického sochára A.Fintu z r.1918 a dielo Protest proti vojne od akademického sochára Tibora Bartfaya z r.1964. V r.1996 bola zrekonštruovaná pešia zóna v Nitre, ktorá dostala novú podobu s námetmi z obdobia Veľkej Moravy v prevedení Nitranov akad.mal.Mariána Žilíka, akad.soch.Jaroslava Košša a Ing.arch.Tibora Zelenického.

V Nitre sa nachádza spolu 6 archeologických lokalít, ktoré dokladujú prvopočiatky vývinu osídlenia a života v Nitre a jej okolí. V archeologickej lokalite Nitriansky hrad sa archeologickým výskumom ešte v 30tych rokoch 20. storočia zistilo, že kostolík na hrade datovaný dnes na prelome 11. – 12. stor. prekrýva časť etážového staršieho pohrebiska. Posledné výskumy v tejto lokalite taktiež potvrdili, že súčasný kostol sv. Emerána nie je Pribinov kostol. Dôkazy ležia pod stredovekým cintorínom pri kostole. Na hrade sa našli aj zlomky keramiky už zo 7. storočia, je ich však príliš málo na to, aby dokazovali osídlenie hradného kopca už v tomto období. Ďalšie nálezy svedčia o tom, že tu v 9. stor. a začiatkom 10. stor. pracovala šperkárska dielňa. Archeologický výskum v tejto lokalite bol ukončený v r. 1996. Lokalita bola znovu prikrytá a dnes nie je viditeľná.

Lokalita Martinského vrchu bola osídlená viacerými kultúrami už v praveku. Dnes sú tu viditeľné pozostatky starého slovanského hradiska o rozlohe 20 ha. Hradisko bolo opevnené kamenným valom, priekopou a dvojitými mohutnými palisádami, ktorých koly mali priemer až 60 cm. Odkrytých tu bolo množstvo obilnicových jám a slovanské remeselnícke dielne z 9. storočia na výrobu predmetov zo železa, z kostí a z kameňov. V priestore bol vykonaný archeologický výskum v r.1993. Časti náleziska boli na povrchu zakonzervované. Dnes patrí tento priestor Ministerstvu obrany SR a nie je prístupný verejnosti.

Archeologická lokalita Mačací hrádok je vzácna rímska hradištná archeologická lokalita ako aj stredoveký hrádok s výrobou železa a skla. Lokalita je datovaná do 12.-13.storočia. Archeologickým výskumom sa zistilo vlastné podhradie s dôležitou remeselnou kováčskou výrobou, ako aj rozsiahle pohrebisko sprevádzané jednoduchým šperkom. Lokalita je tiež bohatým náleziskom rôznych kamenných premetov ako sú sekery s prevŕtaným otvorom, úlomky pazúrikov, kusy plochých dobre vyhladených hrnčekov a i. Boli tu nájdené aj rôzne železné predmety, nádoby, obruče a pod.

V archeologickej lokalite Nitra – Šindolka boli súvislým odkryvom plochy o rozlohe 65 x 120 m odkryté zvyšky rozsiahleho halštattského hradiska z 9. –12. storočia. Odkryté boli štvorcové, čiastočne do zeme vyhĺbené chaty s kolovou i zrubovou konštrukciou stien, s kamennými alebo hlinenými pecami, ohniská, obilné a rozličné iné kultúrne jamy s črepinami keramiky, kovovými a inými predmetmi a so zvieracími kosťami. Pri viacerých objektoch sa zistili aj doklady spracovania železa /nálezy bochníkov železnej trosky/. Rozsiahly systematický výskum previedol AÚ SAV v rokoch 1973-76.
Mohutné halštattské a slovanské hradisko na vrchu Zobor dominovalo rozsiahlym okolitým terénom a bolo dôležitým hospodárskym a politickým centrom. V okolí hradiska boli objavené pozostatky mohutných valov 2 – 10 m vysokých, rozsiahlych predhradí a dômyselne vyriešených prístupových brán do hradiska. Obranný systém ukazuje, že práve Zobor tvorí jadro celého systému hradísk /Lupka, Žibrica, Dražovce, Martinský vrch, Na Vŕšku, Borina a i./. Okrem sídliskových nálezov sa nachádza pod hradom kostrové pohrebisko s bojovníckymi hrobmi, ktoré dokazujú že tu sídlila vojenská družina. Podhradie pod hradiskom tvorili priemyselné osady so špecializovanými dielňami. Záchranný výskum vykonal AÚ SAV v r.1951

Výhodná poloha Nitry v krásnom prírodnom prostredí, bohaté kultúrne a historické pamiatky v meste a jeho okolí poskytujú dostatok možností na aktívne športovanie, príjemný pobyt a rekreáciu.

Zoborské vrchy tvoriace malebnú kulisu nad Nitrou, sú súčasťou chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. V bezprostrednej blízkosti mesta sa nachádzajú prírodné rezervácie Lupka, Zoborská lesostep a Žibrica.

Najkrajší výhľad na mesto, zoborské vinohrady je z Pyramídy na Zobore. Je to obľúbené miesto vychádzok mnohých obyvateľov Nitry i jej návštevníkov. Náučný chodník má 14 tematických zastávok s informačnými tabuľami, z ktorých sa dozviete základné informácie o prírode okolia.

Priaznivci športu si však na svoje prídu aj priamo v meste. V Nitre je tenisové kurty, jazdecké kluby a ďalšie športoviská. Bežci si môžu svoje schopnosti overiť aj v mestskom parku na Sihoti, kde sa každú prvú sobotu v mesiaci uskutočňuje podujatie Bežci sú smejci, ktoré sú súčasťou Nitrianskej bežeckej ligy.

Základné údaje:

• Rozloha: 108km²
• Počet obyvateľov: 87 357
• Hustota obyvateľstva: 187 ľudí/km²
• Kataster Nitry: 4083 ha
• Zastavaná plocha: 194 ha
• Najnižšia nadmorská výška: 138m.n.m
• Najvyššia nadmorská výška: 588m.n.m
• Šírka mesta: je daná krajnými súradnicami od 48° 17´18´´ severnej zemepisnej šírky (Čermáň) až po 48° 20´15´´severnej zemepisnej šírky (Zobor) a dĺžka od 18° 04´00´´ východnej zemepisnej dĺžky (Mlynárce) po 18° 06´30´´ východnej zemepisnej dĺžky (mesto Nitra)
• Národnostné zloženie: 68,17 % Slovákov, 30,24 % Maďarov, 0,74 % Čechov, 0,55 % Rómov a 0,06 % Moravanov
• Náboženská štruktúra: Rímsko-katolícka cirkev 82,26%, Bez vyznania 11,19%, Evanjelická cirkev augsburského vyznania 2,31%, Grécko-katolícka cirkev 0,25%, Reformovaná kresťanská cirkev 0,2%, Pravoslávna cirkev 0,09%, Náboženská spol.Jehovovi svedkovia 0,15%, Iné, nezistené 3,51%
• Miera nezamestnanosti v meste: 14,79%
• Poloha: Nitra leží na území rozprestierajúcom sa medzi masívom Zobora (588 m) a vrchmi (Kalvária 215 m a Šibeničný vrch 218,5 m), ktoré možno považovať za časť Tríbečského pohoria oddeleného riekou Nitrou od hlavného masívu. Mesto Nitra je správnym centrom Nitrianskeho kraja, ktorý tvoria okresy Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce. Dnes je Nitra centrom hospodárstva, kultúry, cirkvi a športu Nitrianskeho kraja a vďaka výstavisku Agrokomplex aj medzinárodným výstavným centrom. Nitra je aj mestom mladých, sú tu dve univerzity: Univerzita Konštantína Filozofa a Slovenská poľnohospodárska univerzita.
• Mestské časti: Dolné Krškany, Horné Krškany, Staré Mesto, Čermáň, Klokočina, Diely, Párovské Háje, Kynek, Mlynárce, Zobor, Dražovce, Chrenová, Janíkovce.
• Erb (znak): tvorí ho modrý štít neskorogotického tvaru. Pravá opancierovaná ruka, zohnutá v lakti, je ukončená na pravej strane ramenom, na ľavej päsťou zvierajúcou žrď zástavy. Červená zástava je tvaru lastovičieho chvosta s ležatým rovnoramenným dvojkrížom striebornej (bielej) farby, upravená na dlhej zvislej žrdi striebornej (bielej) farby. Erb môže byť zobrazený aj s heraldickou šrafúrou vyjadrujúcou sfarbenie erbu.
• Pečať mesta: je pečatidlom zhotovený reliéfny obraz erbu mesta Nitry obkolesený kruhopisom s názvom Pečať mesta Nitry
• Vlajka mesta: je celá modrej farby, pomery jej strán sú 2:3. Ukončená je lastovičím chvostom, t.j. zástrihom, ktorý siaha do jednej tretiny listu vlajky. Je pripevnená k žrdi tak, aby sa dala vztyčovať a spúšťať.
• Znelkou mesta: je text historickej piesne Nitra, milá Nitra. Autorom textu je Ľudovít Štúr. Text zhudobnil anonym. Vyšla v Banskej Bystrici roku 1862 vo Venci národných piesní slovenských.

Použitá literatúra:
www.nitra.sk
www.mojanitra.sk
http://en.wikipedia.org/wiki/Nitra
http://www.slovakia.org/tourism/nitra.htm