Slovensko disponuje širokou škálou porastov a rozmanitosťou lesov. Rozprestierajú sa v rôznej nadmorskej výške a na rôznych typoch pôd a reliéfe.
Rašeliniská
Rašeliniská na Slovensku možno rozdeliť na oligotrofné, mezotrofné, eurotrofné rašeliniská, slatiniská, vrchoviská, breziny a slaniská.
Oligotrofné, mezotrofné, eurotrofné rašeliniská
Oligotrofné rašelinisko býva pomerne chudobné na živiny, CaCO3 je pod 0,5%. Označujeme ho ako vrchovisko (zásobované zrážkovou vodou).
Ďalšími druhmi rašelinísk sú mezotrofné a eurotrofné rašelinisko, ktoré je bohaté na živiny. Obsah CaCO3 predstavuje viac ako 2%.
SLATINISKÁ
Slatiniská sú ostricovo – machové spoločenstvá na eutrófnych, živinami a vápnikom dobre zásobených slatiniskách s mierne kyslou až zásaditou reakciou pH a vysokou hladinou podzemnej vody.
Rozšírené sú najmä v kotlinách Slovenska (Turčianska, Podtatranská, Hornádska, Oravská kotlina), ale aj v nížinách (Podunajská, Záhorská, Košická nížina)
Charakter vegetácie v slatiniskách závisí od konkrétnych stanovištných podmienkach a od ročného obdobia. Rozvinutá je len bylinná etáž, ktorá má dvojvrstvovú štruktúru.
Bylinná etáž je charakteristická dominancioi hydrofilných a hygrofilných druhov rastlín ako ostrica čierna, ježatá, dvojdomá, sitina niťolistá, kľukava močiarna, všivec močiarny, vstavač májový.
Výskyt spoločenstiev je viazaný na depresné formy reliéfu s výstupom podzemnej vody na povrch. Stanovištia sú podmáčané počas celého roka.
Geologický substrát slatinísk predstavujú štrky, piesky a íly. Pôdny typ zase glej a organozem.
Porasty v slatiniskách sú ohrozené činnosťou človeka v krajine, najmä melioráciami a preto vyžadujú prísnu územnú ochranu.
VRCHOVISKÁ
Vrchovisko predstavuje oligotrofné rašelinisko, na miestach s výskytom vody s nízkym obsahom minerálnych látok a kyslou reakciou.
Výskyt vrchovísk je najmä v oblastiach s chladnejšou klímou a dostatkom zrážok (Oravská kotlina, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Popradská kotlina, Vysoké tatry, Malá Fatra).
Nájsť tu možno oligotrofné, hygrofilné a hydrofilné druhy rastlín. V krovinná etáž, najmä v jej okrajových častiach dominujú rastliny ako rojovník močiarny, borovica barinná, šucha čierna.
Bylinná etáž je zastúpená rastlinami ako páperník úzkolistý, pošvatý, kľukava močiarna, brusnica barinná, andromédka sirolistá, ostrica barinná, rosnička okrúhlolistá, záružlie močiarne.
Veľmi dobre rozvinutá je machovo – lišajníková etáž.
Vrchoviská sa viažu na relatívne plytké depresie, ktoré sú trvalo podmáčané zrážkovou, podzemnou alebo povrchovou vodou. Pri intenzívnom raste a vývoji rastlinného pokryvu, postupnom odumieraní rastlín a bez prístupu vzduchu vzniká rašelina.
Minimálna hrúbka rašeliny je 40cm. Živé vrchovisko má mierne vyklenutý svah, je bochníkovité. V centrálnej časti sa nachádzajú otvorené vodné plochy – rašelinné oká (šlenky).
V súčasnosti je na Slovensku cca 500 ha vrchovísk a 800 ha prechodných rašelinísk na severe Slovenska.
Vrchovisko má taktiež hospodárske využitie. V minulosti došlo k zániku rašelinísk po vybudovaní napr. Oravskej priehrady. Dnes sú to chránené oblasti.
RAŠELINOVÉ BREZINY
Rašelinové breziny sa vyskytyjú zväčša na okraji mezotrofných až oligotrofných lesov vývojovo nadväzujúcich na vrchoviská.
Ich výskyt je fragmentálne na Záhorskej nížine, v Malých Karpatoch, pričom často hraničia so smrekovými lesmi.
Stromovú etáž v brezinách predstavuje Betula pendula, pubescens, Populus tremula, Pinus sylvestris, Picea abies.
Krovinná etáž je zastúpená krušinou jelšovou (Frangula alnus).
Bylinná etáž v rašelinových brezinách - to sú najmä acidofilné, oligotrofné, hygrofilné rastliny ako vŕba plazivá, Vaccinium vitis-idaea, Vaccinium myrtillus, pichliač rôznolistý, ktoré sa viažu na okraj depresií.
Veľká časť porastov v močiarnych brezinách je chránená.
Pôdny typ brezín možno zaradiť medzi glejovové a organozemné pôdy.
SLANISKÁ
Slaniská sú rašeliniská s vysokým obsahom solí v pôde. Vyskytujú sa na Podunajskej, Záhorskej, či Východoslovenskej nížine, ale aj na niektorých „živých“ travertínových kopách ako Bešeňová, Sivá Brada a Gánovce.
Slaniská predstavujú trávinnobylinné spoločenstvo, ktoré je prispôsobené k prežitiu fyziologického sucha.
Flóra v slaniskách je zastúpena druhmi rastlín ako gáfrovka ročná, kostrava paovčia, palina slanomilná, limonka gmeliniho, skorocel tenkokvetý (Plantago tenuiflora).
Extrémne množstvo solí v pôde neumožňuje rozvoj stromovej a krovinnej etáže. Slaniskové lúky rastú na vápnitých viatych pieskoch, na spraši a vápnitých štrkoch.
Pôdny typ slanísk predstavujú slance, solončaky príp. černozem slancová a čiernica slancová.
Na povrchu slanísk sa v lete vytvára biely povlak vykryštalizovanej soli. Využívajú sa ako extenzívne pasienky a jednokosné lúky. Malý plošný výskyt slanísk a výskyt viacerých vzácnych druhov rastlín na nich spôsobil, že sú chránené ako maloplošné chránené územia.
Dubové lesy a borovicové lesy kyslomilné
DUBOVÉ KYSLOMILNÉ LESY
Dubové kyslomilné lesy sú obdobou submediterálnych xerotermických dubových lesov na nevápnitom geologickom substráte, rastú do výšky 700 m n.m.
Floristicky sú veľmi chudobné. Prevažuje ich ostrovkovitý výskyt v Malých Karpatoch, Považskom Inovci, Tríbeči, Košickej kotline.
Stromová etáž je zastúpená dubom žltkastým, dubom mnohoplodým, vo vyšších nadmorských výškach sa objavuje aj Pinus sylvestris a Fagus sylvatica.
Krovinná etáž nie je v dubových lesoch prakticky rozvinutá.
Bylinná etáž je zastúpená oligotrofnými a acidotrofnými druhmi ako Avenella flexuosa, chlpaňa hájna, kostrava ovčia, Calluna vulgaris, Vaccinium myrtillus, smlz trsťovníkovitý, mliečnik mnohofarebný.
Výskyt dobových lesov prevažuje na južných exponovaných výslnných svahoch s veľkým sklonom a s vystupujúcim geologickým substrátom na povrchu.
Geologický substrát v tomto prípade tvoria kremence, amfibolity, ryolity, ruly a granity.
Pôdny substrát predtsavujú rankre príp. kambizeme podzolované, kyslé s nedostatkom živín a veľmi skeletnaté.
Dubové lesy sú v súčasnosti ovplyvňované človekom prostredníctvom ťažby dreva, pastvy, alebo výsadbou agátu bieleho.
- floristicky chudobné psicové lúky príp. odlesnené plochy ako vinice
BOROVICOVÉ KYSLOMILNÉ LESY
Borovicové kyslomilné lesy majú azonálne rozšírenie, v oblasti Záhorskej nížiny a ostrovkovito v Malej Fatre a v Slovenskom Rudohorí.
Floristicky sú veľmi chudobné, bez krovinnej etáže. Stromová etáž je monodominantom zastúpeným Pinus sylvestris, ku ktorej z prechodnej zóny pristupujú aj Quercus robur a Quercus petraea.
Krovinná etáž predstavuje len zmladzujúce sa jedince porastotvorných drevín príp. Betula pendula.
Bylinná etáž je zastúpená oligotrofnými a acidofilnými psamofytmi ako kyjanka sivá, plešivec dvojdomý, Vaccinium myrtillus, vitis-idaea, Calluna vulgaris, kostrava tuhá.
Borovicové lesy sú pomerne dobre prispôsobené na nedostatok vody. Rozvinutá je aj machovo – lišajníková etáž.
Borovicové porasty sú rozšírené na pleistocénnych dunách Záhorskej nížiny. Geologický substrát tvoria viate piesky s takmer 100% zastúpením kremeňa, pričom minerálne sú veľmi chudobné.
Pôdny substrát predstavujú regozeme, podzoly, ktoré sú piesočnaté a presychavé.
Druhová skladba súčasných lesov je výsledkom dlhodobého pôsobenia človeka a jeho pestovateľských zásahov. Na väčšine pôvodných lokalít sú vysadené borovicové monokultúry a agát biely. V blízkosti sídiel aj borovica čierna. Náhradnými spoločenstvami sú floristicky chudobné bylinné formácie s kyjankou sivou príp. borovicové monokultúry
Vápnomilné lesy a reliktné borovicové lesy
BUKOVO–BOROVICOVÉ LESY
Bukovo-borovicové lesy sú viazané na karbonatický substrát, ktorý má ostrovkovité rozšírenie vo väčšine pohorí Slovenska, vo výškach 400 – 600 m n.m..
Porasty majú mozaikovitú štruktúru, majú slabý zápoj korún a sú dobre presvetlené.
Stromová etáž je tvorená Pinus sylvestris, Fagus sylvatica, vo vyšších nadorských výškach aj Picea abies (hrubá vrstva pôdy a vlhkosť).
Krovinnú etáž charakterizuje slabý zápoj korún, jej rozvoj závisí vo veľkej miere od svetelných pomerov porastov. Rasite tu skalník obyčajný, Lonicera xylosteum, Rhamnus cathartica, Viburnum lantana, tavoľník prostredný.
Bylinná etáž obsahuje kalcifilné a teplomilné druhy tráv a bylín ako kostrava tvrdá, ostrevka vápnomilná, mrvica peristá, ostrica nízka, poniklec veľkokvetý, kručinka chlpatá.
Bukovo-borovicové porasty sa viažu na strmé bralnaté svahy s geologickým podložím vystupujúcim na povrch.Je pre ne charakteristický veľký sklon a hromadenie sutinového materiálu.
Geologický substrát tvoria vápence a dolomity, vápnité zlepence.
Pôdy sú predovšetkým litozeme karbonátové a rendziny - plytké, skeletnaté a v lete presychajúce.
V týchto lesoch existuje výrazný opad ihličia, prejavuje sa vo forme hrubej vrstvy povrchového humusu. Porasty predstavujú reliktné lesné spoločenstvá z boreálu a preboreálu na miestach, kde špecifické podmienky neumožnili rozvoj klimaxových drevín.
V súčastnoti sa jedná o nízkoprodukčné lesy, príp. suchšie pasienky, kde na mokrých miestach bola vysadená borovica.
BOROVICOVO–SMREKOVÉ LESY
Borovicovo-smrekové lesyu sú reliktné a majú azonálne rozšírenie, v 600 – 800 m n.m.. Nachádzajú sa v Chočských vrchoch, v Podtatranskej, Hornádskej kotline, na Kozích chrbtoch.
Stromová etáž je zastúpená Pinus sylvestris, Picea abies, Sorbus aria, aucuparia, Larix decidua, Acer pseudoplatanus. Charakteristické sú slabo zapojené koruny, presvetlený les a mozaiková štruktúra.
Krovinná etáž je nevýrazná zastúpená rastlinami ako skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus), borievka obyčajná (Juniperus communis).
Bylinná etáž poskytuje základ pre kalcifilné druhy ako ostrievka vápnomilná, valeriana trojená, prvosienka holá, smlz pestrý.
Všetky tieto spoločenstvá obľubujú strmé svahy.
Geologický substrát tvoria vápence, dolomity a vápnitý flyš. Pôdny substrát je tvorený litozemou, rendzinou, príp. kambizemou. Pôdy sú plytké a nepresychajú.
Využitie borovicovo-smrekových lesov je vhodné najmä na tvorbu ochranných lesov. Po odlesnení vzniká poľnohospodársky nevhodnej pôdy.
Sutinové lesy
LIPOVO–JAVOROVÉ SUTINOVÉ LESY
Azonálne spoločenstvo lipovo-javorových lesov možno nájsť v rozmedzí 130 – 1000 m n.m..
Stromovej etáži dominujú tzv. sutinové dreviny „vzácne listnáče“ ako Acer platanoides, seudoplatanus, Tilia cordata, Ulmus glabra, Fraxinus excelsior, Carpinus betulus a Fagus sylvatica.
Porasty sú presvetlené a dreviny majú rôznu výšku, rôzne formovanú korunu v závislosti od ekologických podmienok stanovišťa.
Krovinná etáž je nevýrazne rozvinutá a rastú tu najmä nitrofilné druhy ako Sambucus nigra, Swida sanguinea a Lonicera xylosteum.
Bylinná etáž má dostatok svetla, vlhkosti a živín v pôde, pokryvnosť je z toho dôvodu 75 –100%.
Nitrofilné druhy lipovo-javorových lesov sú Urtica dioica, Lunaria rediviva, Merculiaris perennis, netýkavka nedotklivá, cesnačka lekárska, lastovičník väčší, hluchavka škvrnitá, pakosť smradľavý (Geranium robertianum), údatník lesný.
V týchto lesoj existuje pomerne bohaté zastúpenie papradí. Najmä papraď samčia (Driopterix felix-mas) a papraď samičia.
Porast tvorí azonálne edaficky podmienené spoločenstvo, ktoré vytvára enklávy v zonálnych spoločenstvách.
Výskyt lipovo-javorových lesov je na miestach s extrémnymi ekologickými podmienkami ako vrcholové partie pohorí, výrazne skeletnaté kolúviá, či delúviá.
Geologický substrát nie je v tomto druhu lesov výrazným činiteľom. Na minerálne bohatších horninách sú porasty floristicky bohatšie.
Pôdny typ možno charakterizovať rankrami a ich subtypmi, menším množstvom rendziny príp. kambizemí rankrových. Pôdy sú rôzne hlboké a veľmi skeletnaté.
Čo sa týka využitia lipovo-javorových lesov možno ich zaradiť medzi tzv. účelové lesy. Majú totiž pôdoochranný význam a hospodárska činnosť v nich prebieha len prieberkovým spôsobom.
JAVOROVÉ HORSKÉ SUTINOVÉ LESY
Javorové horské sutinové lesy sú pokračovaním predchádzajúcich a ich výskyt je situovaný do 900–1200 m n.m. v bukovo–smrekovom vegetačnom stupni.
Stromová etáž je zastúpená drevinami ako Acer pseudoplatanus, Ulmus glabra, Abies alba, Tilia platyphyllos, Fraxinus excelsior a na okrajoch najmä Fagus sylvatica, Picea abies
Krovinná etáž je slabo rozvinutá s nízkou pokryvnosťou. Predstavuje ju zemolez čierny, lykovec jedovatý, ríbezľa alpínska a Sambucus racemosa.
Bylinná etáž obsahuje nitrofilné a heminitrofilné druhy ako cesnak medvedí, zubačka deväťlistá, pakosť hnedočierny, priblica pravá, papraď samčia a samičia.
Ekologické podmienky sú podobné ako u predchádzajúceho spoločenstva a uprednostňujú karbonatický substrát. Javorové horské lesy sú účelové lesy, hospodárska činnosť človeka je v nich redukovaná.
Smrekové lesy
JEDĽOVO A JEDĽOVO – SMREKOVÉ LESY
Jedľovo a jedľovo-smrekové lesy predstavujú zmiešaný smrekový vegetačný stupeň v nadmorskej výške 700 – 1300 m n.m., vo väčšine pohorí Slovenska.
Stromová etáž má dominanty ako Picea abies, Abies alba,Larix decidua, Acer pseudoplatanus a Sorbus aucuparia. Naproti tomu krovinná etáž nie je rozvinutá.
Bylinná etáž zahŕňa oligotrofné druhy rastlín ako je tôňovka dvojlistá, čermeľ lesný, sladič obyčajný, smlz trsťovitý, plamienok alpínsky (clematis alpina), ostrica biela a ďalšie.
Výskyt jedľových a jedľovo-smrekových porastov je najmä na konvexných svahoch so sklonom 10 - 15º, na severozápadných a severných expozíciách a na terasovaných fluvioglaciálnych kužeľoch Tatier.
Geologický substrát tvorí granit, rula, kremenec, nevápnité flyšové pieskovce, ílovce a zlepence.
Pôdny typ tvoria kambizeme nenasýtené, ktoré prechádzajú k podzolom. Pôda je stredne hlboká, štrkovitá a skeletnatá.
Tieto porasty sú využívané ako produkčné lesy - využívajú sa ako pasienky.
SMREKOVÉ ČUČORIEDKOVÉ LESY
Klimaxové smrečiny sa rozkladajú od 1250–1500 m n.m. v Nízkych a Vysokých Tatrách, na Oravskej Magure, Malej a Veľkej Fatre, v Slovenskom rudohorí a Vtáčniku.
Stromová etáž je charakteristická stromami ako Picea abies, ako prímes tu možnonájsť Picea pungens, Pinus mugo a Sorbus aucuparia.
Krovinná etáž v tomto type lesa úplne absentuje.
Bylinná etáž je tvorená oligotrofnými a sciofytnými (tieňomilnými) druhmi ako je smlz chĺpkatý, papraď ostnatá, Vaccinium myrtillus, machy a lišajníky.
Geologický substrát tvoria granity, ruly, nevápnité pieskovce, ílovce, andezity a ryolity.
Na vápencoch a dolomitoch sa nachdádzajú na hornej hranici ich vertikálneho rozšírenia.
Pôdny typ tvoria kambizeme podzolované a podzoly. Pôdy sú kyslé, nenasýtené, hlinito – piesočnaté a skeletnaté.
Zrážky týmto porastom zaručujú dostatok vlhkosti.
Hospodárske využitie smrekových lesov predstavuje najmä produkcia dreva. Odlesnením vznikajú lúky a pasienky, ktoré sú nekvalitné, tvorené trávou psicou tuhou.
VYSOKOBYLINNÉ SMREKOVÉ LESY
Vysokobylinné smrekové lesy sú floristicky bohatými zmiešanými lesmi v nadmorskej výške 1100–1500 m n.m.. Nachdádzajú sa vo väčšine pohorí Slovenska a predstavujú vertikálne pokračovanie horských javorových lesov a sú trofickým ekvivalentom čučoriedkových smrekových lesov.
V stromovej etáži dominantjú dreviny ako Picea abies, Acer pseudoplatanus a Sorbus aucuparia, pročom porasty sú riedke a majú mozaikovú štruktúru.
Krovinná etáž je pomerne dobre rozvinutá a sú pre ňu charakterisktické druhy ako zemolez čierny, ruža ovisnutá a ríbezľa skalnatá.
Bylinná etáž je tvorená rastlinami ako mačucha cesnačkovitá, krkoška chlpatá, mliečivec alpísky, kozmičník rakúsky, údatník lesný, pŕhľava dvojdomá a má viac úrovní.
Tento druh lesov má výskyt v dnách úvalín, úžľabín, vrcholových partiách, skeletnatých kolúviách a delúviách s dostatkom vlhkosti a hromadením odpadu.
Geologický substrát tvoria vápence, dolomita, zlepence, príp. andezity.
Pôdny typ predstavujú rendziny a kambizeme. Pôdy v smrekových lesoch sú skeletnaté, plytké až stredne hlboké s kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou.
V súčasnosti sú to predovšetkých hospodárske lesy. Časť týchto lesov jevyužívaných ako ochranné lesy, ale aj ako pasienky.
SMREKOVÉ LESY ZAMOKRENÉ
Smrekové lesy zamokrené sa vyskytujú ostrovkovito. Tento druh lesov možno nájsť na predpolí Tatier, na Orave, na Kysuciach.
Stromová etáž je tvorená drevinami ako Picea abies, Abies alba, Populus tremula, Betula pubescens, Alnus incana t.j. svetlomilnými drevinami.
Krovinná etáž nie je dobre rozvinutá. Tvoria ju výlučne zmladzujúce sa jedince.
Bylinnú etáž tvoria svetlomilné, hygrofilné a acidofilné druhy ako praslička lesná, smlz chĺpkatý, Vaccinium myrtillus, záružlie močiarne horské, metlica trstnatá, hygrofilné machy a lišajníky.
Smrekové lesy zamokrené sa vyskytujú na rovnom mierne sklonenom teréne na terasách fluvioglaciálnych kužeľov, na okraji rašelinísk a na nivách.
Geologický substrát nie je limitujúcim faktorom. Pre tento typ porastov je ním podzemná voda.
Pôdny typ predstavuije glej organozemný, na suchších stanovištiach sa nachádzajú podzoly so znakmi oglejenia. Pôda je skeletnatá a stále premočená, ílovito-hlinitá. Charakterisktické je taktiež hromadenie humusu.
Tieto porasty sa využívajú čisto len ako lesy.
SMREKOVÉ LESY LIMBOVÉ
Smrekové lesy limbové sa rozliehajú v úzkom páse na hornej hranici lesa 1350–1750 m n.m. t.j. iba v Tatrách.
Stromová etáž je tvorená Pinus cembra. Je odolná voči mrazom, svetlomilná, postačuje jej krátke vegetačné obdobie. Ďalej je to Picea abies.
Krovinná etáž je charakteristická Pinus mugo – kosodrevina, príp. Sorbus aucuparia.
Bylinná etáž je limitovaná a tvoria ju acidofilné a oligotrofné druhy ako Vaccinium myrtillus, vitis-idaea, smlz chĺpkatý, machy a lišajníky.
Geologický substrát tvoria granitoidy a granodiority na morénach a úsypiskách.
Pôdny typ je charakteristický podzolmi a pôdy kyslé a veľmi skeletnaté.
Smrekové lesy limbové sa využívajú ako oblasť horskej turistiky (TANAP). V minulosti sa využívali ako pasienky.
KOSODREVINA
Kosodrevina je rastlinné spoločenstvo nachádzajúce sa nad hornou hranicou lesa, v najvyšších pohoriach Slovenska t.j. 1400–1800 m n.m.. Je limitované nadmorskou výškou a klimatickou charakteristikou stanovištia. Kosodrevina sa objavuje v Tatrách, v Malej a Veľkej Fatre, na Babej hore, v Pílsku, Chočských vrchoch a na Muránskej planine.
Stromová etáž v tomto prípade absentuje.
Krovinná etáž je charakteristická drevinami ako Pinus mugo (kosodrevina, s malou prímesou Sorbus aucuparia a Pinus cembra)
Na dolnej hranici vertikálneho rozšírenia sú prepojené, na hornej hranici majú mozaikovú štruktúru.
Bylinnú etáž predstavuje podbehlica alpínska, chvostník jedľovitý a ríbezľa skalná.
Na CaCO3 pôdach sa vyskytuje soldanelka karpatská, lykovec jedovatý (Daphne mezereum). Na granitoch je výskyt porastov chudobný.
Výskyt kosodreviny je najmä na svahoch, úsypiskách, morénach a skalnatých hrebeňoch.
Pôdny typ sú v tomto prípade rendziny, rankre, podzoly a ich subtypy. Pôdy sú silne skeletnaté, stále vlhké, s hrubou vrstvou humusu.
Pôvodné porasty kosodreviny boli odstránené pasienkárstvom. Dnes sú tieto oblasti znečisťované vysokohorskou turistikou a nekvalitným ovzduším.
LUŽNÉ LESY
LUŽNÉ LESY VŔBOVO-TOPOĽOVÉ
Lužné lesy vŕbovo-topoľové sú azonálne spoločenstvá, ktoré sú viazané na vodu, v podobe vodného toku. Rozšírené sú v nížinách, najmä v okolí Dunaja, Váhu, Nitry, Moravy, Latorici a Ondavy.
Stromová etáž mäkkých lužných lesov je tvorené Salix alba, Salix fragilis, Populus alba a Populus nigra. sú to svetlé lesy, kde zápoj korún nie je tesný, vŕby rastú priamo pri vode, topole sa ťahajú na suchšie stanovištia.
Krovinná etáž je zastúpená Swida sanguinea a Sambucus nigra.
Bylinná etáž je dobre rozvinutá. Obsahuje hygrofilné a nitrofilné druhy bylín ako ostružina ostrá, urtica dioica, ostrica ostrá, či bledula letná.
Zloženie porastu sa mení, vyskytujú sa aj invázne druhy rastlín ako netýkavka malokvetá, netýkavka žliazkatá, zlatobyľ obrovská, kanadská, astra novobelgická, ktoré výrazne potláčajú rast a rozvoj pôvodných druhov.
Spoločenstvá, ktoré rastú na nivách riek sú pravidelne zaplavované pri zvýšení hladiny vody v rieke, môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Geologický substrát tvoria holocénne nespevnené dobre priepustné štrky a piesky s vysokým obsahom CaCO3.
Pôdny typ predstavuje fluvizem a jej subtypy, ktoré obsahujú dostatok živín a humusu, čo dopomáha k rozvoju bylín.
Súčasnosť týchto lesov je poznamenaná činnosťou človeka formou regulácie vodných tokov, výstavbou vodných diel a pestovateľských zásahov. Časť spoločenstva bola nahradená monokultúrami šľachtených nepôvodných topoľov.
Lužné lesy vŕbovo-topoľové sa často vyskutujú tiež na mŕtvych ramenách riek.
LUŽNÉ LESY DUBOVO–BRESTOVO–JASEŇOVÉ
Sú to tvrdé lužné lesy, pri rieke vo väčšej vzdialenosti, vo vyšších nadmorských výškach, zaplavované už len pri väčších záplavách. Vyskytujú sa na slovenských nížinách a v Košickej kotline.
Stromová etáž je zastúpená Fraxinus excelsior, Ulmus minor, Quercus robur. Prímesy ako Ulmus laevis, Populus nigra, Acer campestre a v depresiách aj Alnus glutinosa vytvárajú niekoľko úrovní (podetáží).
Krovinná etáž je dobre rozvinutá a najpestrejšia. Zastúpena je druhmi ako Swida sanguinea, Ligustrum vulgare, Euonymus europaea, sambucus nigra. Na suchších miestach sa objavuje Cornus mas, Acer campestre, Crataegus monogyna a Berberis vulgaris.
Bylinná etáž závisí od vlhkosti, pôdy a svetelných pomerov. Intenzívne striedanie fenologických aspektov, na vlhších miestach s dostatkom humusu rastú nitrofilné byliny ako lipkavec obyčajný, Urtica dioica, cesnak medvedí (zle priechodné zárasty). Na suchších miestach rastú teplomilné dubinové druhy a xerofyty ako vlkovec obyčajný, krivec žltý, kuklík mestský, kokorík širokolistý
Výskyt tohto typu lužných lesov je v blízkosti väčších riek na nížinách, na vyššie položených nivách, na nižších riečnych terasách (würmské terasy), alebo na agradačných valoch pozdĺž riek.
Intenzívne kolísanie hladiny podzemnej vody, v hĺbke 2 – 3 m ale môže niekedy vyjsť aj na povrch, čo spôsobuje krátkodobé záplavy.
Geologické podložie tvoria štrky, piesky, povodňové hliny s obsahom CaCO3.
Pôdny typ tvoria fluvizeme glejové, fluvizeme typické a na suchších miestach čiernice. Pôdna zrnitosť závisí od pôdneho substrátu. Pôdne druhy sú tu najmä piesočnaté a hlinité, čo sú pôdy bohaté na živiny.
Pôvodná časť porastov bola odstránená a po odlesnení premenená na intenzívne využívané polia s pestovaním kukurice a pšenice. Došlo k premene na dvoj- a trojkosné lúky. Dochádza k zmenám hladiny podzemnej vody.
JELŠOVÉ LUŽNÉ LESY PODHORSKÉ
Patria k nim pobrežné lesy pozdĺž potokov vo výškach do 500-600 m n.m.. Nachádzajú sa na celom území Slovenska a majú líniový charakter.
Stromová etáž je tvorená Alnus glutinosa, Salix fragilis, Salix alba, Fraxinus excelsior a Ulmus glabra.
Krovinnú etáž tvoria hygrofilné a nitrofilné druhy ako Sambucus nigra, Viburnum opulus (v prípade, že sa etáž vôbec vytvorí).
Bylinná etáž je veľmi rôznorodá a závisí od konkrétnych podmienok. Zahŕňa nitrofilné a hygrofilné druhy ako nezábudka močiarna, hviezdica hájna, ostružina ožinová a záružlie močiarne.
V jarnom období v jelšových lesoch rastie blyskáč jarný, prvosienka jarná a cesnak medvedí.
Tieto lesy sú rozšírené na nivách pozdĺž menších vodných tokov. Hladina podzemnej vody tu neklesá nižšie ako 1m. Záplavy v jarnom období nie sú výrazné, pričom v lete vznikajú len lokálnymi prietržami mračien.
Geologický substrát tvoria štrky, piesky a povodňové hliny. Je dobre priepustný.
Pôdny typ tvorí fluvizem glejová až glej.
Pôvodné porasty boli v minulosti vyrúbané a premenené na lúky a polia. Zachovali sa len úzke pásy v okolí vodného toku, ktoré majú za úlohu stabilizovať breh. Najlepšie zachované porasty sa nachádzajú v zalesnených dolinách v okolí potokov.
JELŠOVÉ LUŽNÉ LESY HORSKÉ
Jelšové lužné lesy horské sa nachádzajú vo vyšších nadmorských výškach – 600 m n.m. a viac. v Podtatranskej kotline, vo Veľkej a Malej Fatre, Nízkych Tatrách a Slovenskom Rudohorí.
Stromová etáž je tvorená Alnus incana nahrádza jelšu lepkavú, ako prímes na suchších stanovištiach: Fraxinus excelsior, Alnus glutinosa a dreviny susedných lesných porastov - buk a smrek.
Krovinnú etáž tvorí vŕba purpurová, Viburnum opulus, Lonicera xylosteum a Sorbus aucuparia.
Bylinná etáž je dobre rozvinutá. Tvoria ju hygrofilné a nitrofilné druhy. Najväčší rozvoj je badateľný v lete. Rastie tu túžobník brestový, kuklík potočný, praslička lesná, v tiesňavách a štrkových laviciach deväťsil hybridný a biely.
Spoločenstvá týchto lesov sa vyskytujú na nivách horských potokov, bystrín alebo pramenísk. Hladina podzemnej vody do 1m neklesne. Záplavy vznikajú v jarných mesiacoch pri topení snehu a v lete len po veľkých búrkach.
Geologický substrát závisí od stanovišta. Tvoria ho štrky, piesky a povodňové hliny.
Pôdny typ je fluvizem.
Z pôvodných porastov tohto druhu lesov sa zachovali len fragmenty. Vplyvom smrekových monokultúr sa zachoval len úzky pás okolo potokov, ktoré majú za úlohu stabilizovať ich breh.
JELŠOVÉ LESY SLATINNÉ
Predstavujú klimaxové štádium - jeho záverečný vývoj.
Jelšové lesy slatinné sa vyskytujú nepravidelne, na nížinách, na Záhorí, v medzidunových depresiách, na Podunajskej Nížine (NPR Jurský Šúr, pri Senci), Košická kotlina a pod.
Stromová etáž je tvorená monodominantnou drevinou Alnus glutinosa a s prímesami Salix alba a Betula pendula. Koreňový systém vytvára barlovité korene, ktoré zabezpečujú dostatočnú stabilitu v pôde.
Krovinná etáž je tvorená hygrofilnými až hydrofilnými druhmi ako Viburnum opulus, vŕba popolavá, krušina jelšová (Frangula alnus) a čremcha strapcovitá.
Bylinná etáž je tvorená hygro– až hydrofytmi ako ostrica vysoká, ostrica predĺžená, papradník močiarny, kosatec žltý a záružlie močiarne.
Tieto porasty sa nachádzajú na miestach zazemnených mŕtvych ramien, na zazemnených vodných plochách,alebo v medzidunových depresiách.
Pôdny typ je glej organozemná, organozem glejová, čo má za vznik rašeliny slatinnej.
Zachovali sa len fragmenty jelšových sltinných lesov, keďže boli vyrúbané a nahradené lúkami a poliami. Problémom však je vysoká hladina podzemnej vody, ktorá je blízko alebo nad povrchom. Dochádza k zasoľovaniu pôdy, preto sa stáva neúrodnou.
Dubovo-hrabové lesy
DUBOVO–HRABOVÉ LESY KARPATSKÉ
Jedná sa o mezofilný klimaticko-zonálny les v dubovom vegetačnom stupni. Vyskytujú sa v pohoriach, v kotlinách a na nížinách do 600 m n.m..
Stromová etáž je tvorená Quercus petraea a Carpinus betulus, na skeletnatých pôdach Tilia cordata, Acer campestre a Cerasus avium.
Sú to svetlé lesy, kde koruny nie sú prepojené.
Krovinná etáž je pomerne dobre zastúpená druhmi ako Lonicera xylosteum, Ligustrum vulgare, swida sanguinea, Crataegus laevigata a monogyna.
Bylinná etáž je v dubovo-hrabových lesoch veľmi dobre rozvinutá najmä v jarných mesiacoch a začiatkom leta. Charakterizujú ju druhy ostrica chlpatá, lipkavec voňavý, kopytník európsky, mednička jednokvetá a ovisnutá, mliečnik mnohofarebný a lipkavec lesný.
Lesné porasty sa viažu na oblasť pahorkatín, na kontakt nížin a pahorkatín, prípadne v našich teplejších kotlinách na mierne sklonené, rôzne exponované svahy a doliny. Prenikajú až do pohorí, kde najvyššie vystupujú na južných a juhozápadných expozíciách.
Geologické podložie tvoria vápence, pieskovce, ílovce, andezity, bazalty a sprašové hliny.
Pôdny typ tvoria kambizeme, luvizeme, rendziny (väčšinou hlboké s rôznou zrnitosťou).
Porasty sú závislé od atmosférických zrážok, v letnom období trpia suchom.
Pôvodné lesy boli od stredoveku intenzívne využívané a ich druhové zloženie bolo ovplyvňované spôsobom hospodárenia. Typické pre tieto lesy je zmladzovacia schopnosť, sú to tzv. výmladkové lesy. Výrazne je zastúpený hrab obyčajný na úkor duba zimného.
DUBOVO–HRABOVÉ LESY PANÓNSKE
Rastú v klimaticky najteplejších oblastiach ako Juhoslovenská kotlina, Podunajská nížina a Košická kotlina.
Stromová etáž je tvorená drevinami Quercus robur, ako prímes Quercus cerris a Crataegus laevigata a na vlhkých stanovištiach tiež Acer campestre, Fraxinus excelsior a Ulmus minor.
Krovinná etáž je zastúpená Ligustrum vulgare, trnka obyčajná, Viburnum opulus a Acer tataricum.
Bylinná etáž je dobre rozvinutá striedaním fenologických aspektov počas roka.Z rastlinných druhov sa tu darí chochlačke dutej, snežienke jarnej (Galanthus nivalis), veternici iskerníkokvetej, prvosienke jarnej, kokorníku širokolistému, zimozeleňi menšej a reznačke hájnej
Dubovo-rabové lesy panónske sa nachádzajú na vyšších riečnych terasách a na náplavových kužeľoch.
Geologické podložie tvorí spraš, sprašové hliny, vápnité štrky a piesky.
Pôdny typ predstavujú hnedozeme a luvizeme, niekedy taktiež kambizeme.
Pestuje sa tam kukurica, pšenica ale aj vinič a ovocné dreviny.
DUBOVO–HRABOVÉ LESY LIPOVÉ
Tieto lesy sa vyskytujú vo vnútrokarpatských kotlinách od 500–900 m n.m. na miestach ako Turčianska, Žilinská, Podtatranská a Hornádska kotlina.
Stromová etáž je zastúpená dominantom Quercus robur, na vlhších stanovištiach aj Picea abies (malé zastúpenie). Nevyskytuje sa tu hrab obyčajný. Je nahradený je Tilia cordata, Populus tremula, Fraxinus excelsior a Salix caprea.
Krovinná etáž má dominanty ako Sorbus aucuparia, Lonicera xylosteum, Sambucus racemosa - veľké zastúpenie, zachované sú aj v monokultúrach.
Bylinná etáž je tvorená oligotrofnými druhmi ako je chlpaňa hájna, lipnica hájna, starček Fuchsov a šalátovka múrová.
Geologický substrát predstavujú štrky, hliny, piesky – tvorené sú staršie terasy, náplavové kužele, ktoré vychádzajú ku kotline.
Pôdny typ tvoria pseudogleje a luvizeme.
Klíma je v tomto type lesov charakteristická známkami kontinentality a nedostatokom vlahy.
Dubovo-hrabové lesy lipové sú výrazne ovplyvnené ľudskou činnosťou, vyrúbané a premenené na pasienky, lúky, polia. Mení sa bylinná etáž a na ornej pôde sa pestujú zemiaky, ovos, raž, jačmeň.
Bukové lesy a zmiešané lesy
BUKOVÉ LESY VÁPNOMILNÉ
Bukové lesy vápnomilné sa rozprestierajú v 300–1400 m n.m. (závislosť od expozície).
Stromová etáž je tvorená Fagus sylvatica a sutinovými drevinami na silne skeletnatých pôdach. Ďalej sa tu vyskytuje prímes javora čierneho (Acer nigra), pseudoplatanus, Tilia cordata a Cerasus avium. vo vyšších polohách nie je neobvyklý výskyt Picea abies, Larix decidua a Taxus baccata.
Krovinná etáž je slabo rozvinutá, má mozaikovú štruktúru a tvoria ju Cornus mas, Cerasus mahaleb, Berberis vulgaris, muchovník vajcovitý a Viburnum opulus.
Bylinná etáž je naopak floristicky veľmi bohatá s prevahou kalcifilných druhov bylín a tráv ako ostrica biela, smlz pestrý, ostrevka vápnomilná, či prilbovka červená.
Vo vyšších polohách sa vyskytujú oligotrofné druhy ako Vaccinium myrtillus, vitis a idaea.
Bukové lesy vápnomilné sa vyskytujú na severných svahoch do 300 m n.m. ale v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre do 1400 m n.m..
Geologický substrát tvoria vápence a dolomity.
Pôdny typ predstavuje rendzina a jej subtypy, prípadne kambizem. Sú rôzne hlboké a skeletnaté, v letnom období presychavé.
Porasty sú vápnomilných bukových lesov sú ovplyvňované lesohospodárskou činnosťou človeka. Časť lesov má charakter účelových lesov, časť je intenzívne využívaná. Pôvodné porasty sú nahrádzané borovicou čiernou, borovicou lesnou a vo vyšších polohách smrekom bielym.
BUKOVÉ KVETNATÉ LESY PODHORSKÉ
Sú to mezofilné lesy s optimom rozšírenia 400–600 m n.m.. Nájsť ich možno vo väčšine pohorí Slovenska.
Stromová etáž je tvorená Fagus sylvatica, vyššie Abies alba a na skeletnatých pôdach sutinovými drevinami ako Acer pseudoplatanus, či Tilia cordata.
Krovinná etáž chýba, tvoria ju len tzv. „sieňové bučiny“.
Bylinná etáž je limitovaná vo svojom rozvoji najmä úplným zápojom korún drevín a bohatým opadom lístia, ktoré sa hromadí v hrubej vrstve a tým zabraňuje rastu bylín. Rastie tu lipkavec voňavý, srnovník purpurový, mednička jednokvetá a zubačka cibuľkonosná.
Tieto lesy sa vyskytujú na svahoch so sklonom 15-20º, na severných svahoch do 150–200 m n.m. (Malé Karpaty) a na južných svahoch do 1000 m n.m. (Poľana, Slovenské rudohorie, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy). Neviažu sa na určitý substrát.
Pôdny typ v týchto lesoch sú kambizeme, hlinité a piesčité delúviá a kolúviá s nízkym zastúpením skeletu. Sú to stredne hlboké pôdy, v nižších výškach presychavé.
Bukové kvetnaté lesy podhorskí sa využívajú ako hospodárske lesy. Na odlesnených plochách sa vyvíjajú dvoj- až trojkosné floristicky bohaté lúky a pasienky. V blízkosti sídiel sa na nich pestuje obilie a okopaniny.
BUKOVÉ KYSLOMILNÉ LESY PODHORSKÉ
Bukové kyslomilné lesy sú floristicky pomerne chudobné. Rozliehajú sa od 350–750 m n.m.. výskyt je ostrovkovitý v Malých Karpatoch, Považskom Inovci, Strážskych vrchoch, Javorníkoch, Pohronskom Inovci, Spišskej Magure a Branisku.
Stromovej etáži dominuje Fagus sylvatica, prímes Quercus patraea, s rastúcou výškou tiež Picea abies a Abies alba.
Krovinná etáž je chudobná. Tvoria ju zmladzujúce sa porastotvorné jedince drevín – Sorbus aucuparia a Betula pendula.
Bylinnú etáž tvoria acidofilné a oligotrofné druhy ako chlpaňa hájna, metlica krivolaká, lipnica hájna, machy a lišajníky.
Geologický substrát je minerálne chudobný a kyslý. Predstavujú ho kremence granity, tufy a tufyty, kremité pieskovce flyša, prípadne ryolity.
Pôdny typ je charakterizovaný rankrami prípadne kambizemami a ich subtypmi. Sú stredne hlboké a nenasýtené.
Bukové kyslomilné lesy sú produkčné lesy, nevhodné na pastvu a premenu na ornú pôdu.
BUKOVÉ KYSLOMILNÉ LESY HORSKÉ
Nachdázajú sa vo výškach 700–1300 m n.m., vo všetkých pohoriach Slovenska.
Stromová etáž je zastúpená Fagus sylvatica, s rastúcou výškou aj Picea abies, Abies alba. Nevyskytuje sa tu dub zimný.
Vplyvom kontinentality vo vnútrohorských kotlinách nahradzuje buk smrekovec opadavý a jarabinu vtáčiu.
Krovinná etáž je nevýrazná a tvorí ju zemolez čierny (Lonicera nigra), Sambucus nigra a Salix caprea.
Bylinnú etáž predstavuje kyslička obyčajná, zubačka žľaznatá, smlz chĺpkatý, metlica trstnatá a kamzičník rakúsky. Výskyt závisí od rôznych faktorov a podmienok.
Tieto porasty sa viažu na mierne sklonené svahy, prípadne plôšky.
Geologický substrát tvoria granity, kremence, ruly a andezity.
Pôdny typ sú kambizeme podzolované, podzoly a podzoly glejové. Pôda nepresychá, je dostatočne vlhká a stredne hlboká. Pôdy sú nenasýtené, vznikajú hromadením kyslého humusu.
Bukové kyslomilné lesy horské sa využívajú na produkciu dreva. Odlesnené plochy sú málo výnosné a vhodné len na chov oviec. Dnes už sú poväčšine opätovne zalesnené.
Dubovo xerotermofilné lesy
DUBOVÉ XEROTERMOFILNÉ LESY SUBMEDITERÁNNE
Dubovo xerotermofilné lesy submediteránne sú fluoristicky veľmi bohaté. Extrazonálne sa vyskytujú na území Slovenska do 400 m n.m.. Majú u nás severnú hranicu rozšírenia ako „dubové sucholesy“.
Stromová etáž je tvorená Quercus pubescens, Sorbus torminalis, Acer campestre a Pyrus communis.
Lesy majú mozaikovú štruktúru a intenzívny rozvoj nižších etáží (skalné stepy).
Krovinnú etáž predstavujú teplomilné a svetlomilné kry ako Cornus mas, Cerasus mahaleb, Viburnum lantana a mechúrik stromovitý.Má dostatok tepla a svetla, preto sa dobre rozvíja.
Bylinná etáž je taktiež dobre rozvinutá. Na jar sa darí bylinám, v lete trávam. Rastliny sú prispôsobené nedostatku vody v pôde a teplu. Nájst tu možno:
- bazofilné xerofyty: kamienka modropurpurová, hrachor čierny, kosatec nízky, poniklec veľkokvetý
- trávy: kostrava tvrdá, kavyl
Spoločenstvá týchto lesov sa viažu na teplé, výslnné južne, juhozápadne, juhovýchodne exponované stráne, sklonité svahy, výstup geologického podložia na povrch a škrapové polia.
Geologický substrát tvoria vápence, dolomity, zlepence, pieskovce, andezity a ich tufy, bazalty.
Pôdny typ tvoria rendziny, litozeme a andosoli. Pôdy sú plytké, silne skeletnaté, vysychavé a minerálne veľmi bohaté.
Tieto lesy sú pod silným vplyvom človeka, ktorý tu vytvára pasienky a lúky. Prirodzená obnova porastov je veľmi pomalá. Súčasnosť je charakteristická Výsadbou nepôvodných teplomilných drevín, ktoré vytláčajú pôvodné druhy rastlín. Je to najmä borovica lesná a čierna, jaseň mannový, alebo agát.
DUBOVO XEROTERMOFILNÉ LESY PONTICKO–PANÓNSKE
Tieto lesy sú floristicky veľmi bohaté lesné a lesostepné porasty, nachádzajúce sa v najteplejších oblastiach Slovenska. Konkrétne na Podunajskej a Východoslovenskej nížine.
Centrum rozšírenia týchto lesov leží juhovýchodnej Európe, u nás majú severozápadnú hranicu výskytu.
Stromovú etáž tvoria dominanty ako dub jadranský, dub sivozelený, utrúsene Quercus cerris a a mnohoplodý, ako aj sprievodné dreviny Acer tataricum, Ulmus minor a Acer campestre.
Vzrast stromov tu vytvára niekoľko etáží.
Krovinná etáž je tvorená druhmi ako ruža galská, Ligustrum vulgare, Cornus mas a Viburnum lantana.
Bylinnú etáž predstavuje jasenec biely, kostrava žliabkovitá, hrachor panónsky, zimozeleň bylinná a vstavač purpurový.
Geologický substrát tvorí spraš prípadne vápnité viate piesky.
Pôdny typ sú černozeme, hnedozeme černozemné a regozeme s dostatkom CaCO3 a humusu. Sú vysychavé, hlinité a na pieskoch piesčité.
Z pôvodných porastov sa zachovali len fragmenty. Lesy boli vyrúbané a nahradené poliami, kde sa pestuje najmä tabak, pšenica, kukurica, vinič, ovocné dreviny, ale polia je nutné zavlažovať.
Pôvodné porasty sa zachovali ešte v rezerváciách ako napr. Martinský les pri Senci, či Dubník pri Seredi.
DUBOVO–CEROVÉ LESY
Dubobo-cerové lesy predstavujú subxerotermofilné až xerotermofilné lesy, v ktorých je pod vplyvom edafických pomerov výrazne zastúpený dub cerový. Vyskytyjú sa na úpätí pahorkatín Podunajskej nížiny, na Myjavskej pahorkatine, v Juhoslovenskej kotline, Krupinskej planine a v Cerovej vrchovine.
Stromová etáž je tvorená Quercus cerris, Quercus petraea, dubom mnohoplodým, Acer campestre a Acer tataricum.
Krovinnú etáž zastupujú teplomilné druhy ako Ligustrum vulgare, Cornus mas, Swida sanguinea, trnka obyčajná a Crataegus laevigata.
Bylinná etáž tvoria teplo- a svetlomilné druhy ako nátržník biely, lipnica úzkolistá, hrachor čierny, králik chocholíkatý, veronika lekárska a lipnica hájna.
Dubovo-cerové porasty sa nachádzajú na južných exponovaných svahoch, na pahorkatinách, na plošinách a na južných svahoch úvalín.
Pôdny typ tvoria luvizeme, hnedozeme luvizemné, menej rendziny a existuje tu posun ílových častíc do spodných horizontov.
Vplyv človeka sa v týchto lesoch prehavil výmladkovým hospodárením. Cer má dobrú regeneračnú schopnosť. Výsadba agátu vytláča pôvodné porasty. Na odlesnených plochách sa nachádzajú úrodné polia, na ktorých sa pestuje pšenica, kukurica, vinič a ovocné dreviny.
DUBOVÉ NÁTRŽNÍKOVÉ LESY
Dubové nátržníkové lesy sú floristicky veľmi bohaté. Vyskytujú sa v kotlinách a na nížinách od 150–700 m n.m.. Ťažisko rozšírenia je situované do oblastí Turčianska kotlina, Liptovská a Popradská kotlina, Záhorská nížina a Východoslovenská pahorkatina.
Stromovú etáž zastupujú Quercus robur, ako prímes Betula pendula, Pinus sylvestris, Populus tremula a Picea abies.
Krovinná etáž je dobre rozvinutá a tvoria ju krušina jelšová (Frangula alnus), Corylus avellana, Rhamnus cathartica a Crataegus laevigata.
Bylinnú etáž tvoria najmä svetlomilné druhy ako nátržník biely, pľúcnik Murinov a hrachor čierny.
Vysoké je zastúpenie acidofilných druhov ako Calluna vulgaris, chlpaňa hájna, machov a lišajníkov.
Výskyt porastov dubových nátržníkových lesov je na vyššie položených riečnych terasách, náplavových kužeľoch a v medzidunových depresiách nezaplavované podzemnou vodou. V pahorkatinách sa viažu na sprašové hliny.
Geologický substrát tvoria sprašové hliny, štrky, piesky a íly s nedostatkom CaCO3.
Pôdny typ predstavuje luvizem a pseudoglej. Pôdy sú hlinité a hlinito–ílovité.
Pôvodné porasty boli vyrúbané a nahradené smrekovými monokultúrami, najmä v kotlinách; na ostatných plochách sa vyskytujú jedno- až dvojkosné lúky.