V roku 2000 v Barcelone, na 40. kongrese Európskej regionálnej vedeckej asociácie, bola prezentovaná štúdia „Cestovný ruch a TUR pre Rumunsko“ (Constantin 2000), v ktorej sú uvedené tri kľúčové prvky trvalej udržateľnosti (TU):
1. spravodlivosť: dosiahnutie všeobecnej sociálnej spravodlivosti v distribúcií a prístupe k zdrojom v priestore a čase
2. životné prostredie: priznanie práv a hodnôt prírode
3. rozvoj: ekonomický rozvoj, ktorý dokáže zaručiť kvalitu aj množstvo prírodných zdrojov.
Literatúra venovaná environmentálnym otázkam v cestovnom ruchu sa zaoberá najmä problémom manažmentu zdrojov a navrhuje zahrnutie princípov TU: ohodnotenie zdrojov, spravodlivosť produkcie, únosnosť kapacít a regulácia systémov dynamickej rovnováhy. Základom pre TUR regiónu aj prostredníctvom cestovného ruchu je však verejné vedomie o miestnej identite a jedinečnosti.
Strednodobá ekonomická stratégia Rumunska si kladie za cieľ najmä:
1. zvýšenie počtu turistických aktivít, stimuláciu a diverzifikáciu kvality turistickej ponuky
2. adresovanie cestovného ruchu ako formu nepriameho exportu, schopného zdvojnásobiť príjmy
3. vytvoriť podmienky pre integráciu cestovného ruchu do východoeurópskych a svetových rozvojových trendov
Tieto ciele môžu byť okrem iného dosiahnuté za nasledujúcich podmienok:
1. rýchla privatizácia turistických spoločností a zariadení najmä medzinárodne uznávanými investormi
2. spolupráca programov na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni s ohľadom na efektívne využívanie zdrojov
3. vznik a rozvoj modelových turistických centier spolu s tréningovými programami v rôznych oblastiach podporovaných centrálnou aj lokálnou administratívou, ako aj investíciami z medzinárodného trhu
4. prehodnotenie existujúcej štruktúry, zjednodušenie a zjednotenie s pravidlami Svetovej turistickej organizácie a EÚ Následne každý kraj vypracoval vlastnú stratégiu rozvoja CR ako časť celkového sociálno-ekonomického rozvoja na úrovni kraja, ktorá bola začlenená do národnej stratégie rozvoja regiónov.
Význam CR v regióne pritom závisí od týchto faktorov: veľkosť a poloha regiónu, turistická atraktivita, stupeň špecializácie a koncentrácie/diverzifikácie priemyslu, ale veľký význam má aj charakter samotného projektu v regióne. Úspech regiónu napokon závisí predovšetkým na jeho vnútornej kapacite, miere integrity a schopnosti organizovať ľudí za spoločným zámerom a proti nežiadúcim vonkajším tlakom.
Zdroje rozvoja sú teda v samotnom regióne: v ľuďoch a inštitúciach, pričom závisia od ich zmyslu pre komunitu, ducha inovácie a podnikavosti. Keďže hlavnou črtou CR je priestorová selektivita a koncentrácia, v rámci obmedzeného územia dochádza často ku konfliktu o priestor. Riešením môže byť tzv. politika aktívneho zónovania, ktorá sa v Rumunsku uplatňuje už od roku 1975.
Za atraktívne oblasti pre CR sa považujú: severné Moldavsko, Delta Dunaja, pobrežie Čierneho mora, Karpaty, Transylvánia, Maramureš, prielom Dunaja a Banát (Constantin 2000).