Vplyv humánno-geografických podmienok na rozvoj priemyslu v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom

Vplyv humánno-geografických podmienok na rozvoj priemyslu v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom

História územia

Územie dnešných okresov Nové Mesto nad Váhom a Trenčín nemožno z hľadiska histórie posudzovať oddelene, pretože majú spoločnú históriu čo sa osídlenia i priemyselných počiatkov týka.

„Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka v Trenčíne, Novom Meste nad Váhom a okolí v praveku pred 200 000 rokmi. Samotné mesto Trenčín sa spomína v tzv. Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113 ako mýtna a trhová osada pod Trenčianskym hradom.“ Strategická poloha mesta Trenčín v blízkosti troch karpatských priesmykov na križovatke obchodných ciest z neho vždy robila významný oporný bod a správne centrum celého stredného Považia. Už v storočiach pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk a ďalej povodím Moravy jedna z vetiev slávnej obchodnej Jantárovej cesty.

Nové Mesto nad Váhom vzniklo na starej obchodnej ceste vedúcej Považím, ktorá práve v týchto miestach mala dôležitú odbočku na Moravu. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1253, patrí teda medzi najstaršie slovenské mestá, ktoré sa od svojho vzniku rozvíjalo hlavne vďaka obchodu.

Na rozvoj oboch miest, ako aj ich okolitého územia mal nepochybne vplyv rozvoj remesiel, priemyslu i organizovanie dopravy tovaru po Váhu prostredníctvom vážskeho prístavu, alebo aj vysoko rozvinutá poľnohospodárska výroba. Najmä tá mala veľkú zásluhu v Novom Meste nad Váhom na vzniku priemyselných podnikov v 19. storočí, prevažne orientovaných na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a na výrobu potrieb pre poľnohospodárov. Vývoj priemyslu podmienil aj rast pracovných príležitostí a tým aj rast bytovej výstavby a počtu obyvateľov.

V rovnakom období a za podobných podmienok sa rozvíjalo aj mesto Trenčín a jeho zázemie. ,,Koncom 19. a začiatkom 20. storočia prichádza do Trenčína priemysel a modernizuje sa dopravné spojenie s inými oblasťami Rakúsko – uhorskej monarchie“.

Vzhľadom na svoju susediacu polohu prešli okresy Nové Mesto nad Váhom a Trenčín veľmi podobným historickým vývojom a v priebehu svojho vývoja patrili do viacerých administratívnych celkov, spojených i oddelených. Dnešné členenie pochádza z roku 1996, kedy podľa Zákona NR SR 221/1996 Z.z. o územnom a správnom členení SR bolo zriadených osem krajov, teda aj Trenčiansky kraj a jeho súčasťou sa stali okresy Trenčín a Nové Mesto nad Váhom.

Obyvateľstvo

Nemenej dôležitým faktorom rozvoja je popri prírodnom potenciáli i ľudský potenciál. Okresy Trenčín a Nové Mesto nad Váhom môžeme všeobecne charakterizovať ako okresy s kvalitným ľudským potenciálom.

Okres Trenčín

Okres Trenčín (TN) patrí ľudnatým a husto osídleným okresom Slovenska. Jeho rozloha predstavuje 674,82 km2 a počtom obyvateľov patrí k popredným okresom Slovenska, k 31.12.2006 mal 113 051 obyvateľov, z čoho je 51,33 % žien. Hustota zaľudnenia je tu viac ako 1,5 krát vyššia ako celoslovenský priemer a predstavuje 168 obyvateľov / km2. Osídlenie je však nerovnomerné. K husto osídleným patria menej členité oblasti Považského podolia a Bánovskej pahorkatiny, riedko osídlené sú horské oblasti Bielych Karpát a Považského Inovca. Približne polovica obyvateľov žije v okresnom meste, pričom na konci roka 2006 žilo v meste Trenčín 56 760 obyvateľov.

Vo vekovej štruktúre obyvateľstva k 31.12.2006 je dominantná zložka produktívneho obyvateľstva, ktorá predstavuje 63,72 %, pričom na Slovensku (ďalej SR) dosiahla 64,16 %. Predproduktívna zložka predstavuje 14,25 % ( SR 16,14 %) a poproduktívna 22,03 % (SR 19,70 %). V porovnaní so Slovenskom má okres Trenčín staršie obyvateľstvo, čo dokazuje aj porovnanie priemerného veku obyvateľov. Kým v okrese Trenčín predstavuje 39,26 roka, na Slovensku je to 37,71 roka. Index starnutia v okrese Trenčín predstavuje 154,61, čo znamená, že na 100 obyvateľov vo vekovej skupine 0 – 14 ročných pripadalo 154,61 osôb v poproduktívnom veku, pričom v celoslovenskom porovnaní ich pripadalo len 122,07.

Prirodzený pohyb obyvateľstva okresu Trenčín bol k 31.12.2006 záporný (živonarodených bolo 994 a zomrelých 1123), pohyb obyvateľstva čo sa sťahovania týka bol naopak kladný (prisťahovaných bolo 1079 a vysťahovaných 660), môžeme teda hovoriť o celkovom prírastku obyvateľstva, ktorý dosiahol 290 obyvateľov, z čoho bolo 254 mužov a 36 žien.

Pre hospodársky rozvoj každého regiónu je dôležitá ekonomická aktivita obyvateľstva. V okrese Trenčín je reprezentovaná 50,58 %-ným podielom ekonomicky aktívneho obyvateľstva ku koncu roka 2006. Dostupné údaje o jeho štruktúre sú z roku 2001, kedy 52,3 % ekonomicky aktívnych tvorili muži a 47,7 % ženy. Okres je známy dlhodobo výrazne nízkou nezamestnanosťou. K 31.12.2007 ju predstavovala hodnota 2,25 %.

Okres Nové Mesto nad Váhom

Okres Nové Mesto nad Váhom (NM) má rozlohu 579,9 km2 a patrí medzi stredne veľké okresy Slovenska. Okres mal k 31.12.2006 62 892 obyvateľov z čoho 51,49 % žien a hustota zaľudnenia predstavuje 108 obyvateľov / km2. Obyvateľstvo je sústredené predovšetkým v centrálnej časti okresu na málo členitých územiach Podunajskej pahorkatiny, Považského podolia a Myjavskej pahorkatiny. Veková štruktúra obyvateľstva je menej perspektívna v porovnaní so slovenským priemerom i hodnotami okresu Trenčín. Predproduktívna zložka obyvateľstva, dosiahla podiel 14,05 % (SR 16,14 %) a poproduktívna zložka predstavuje 23,33 % (SR 19,70 %). V produktívnom veku sa nachádza 62,62 % obyvateľov okresu (SR 64,16 %). Priemerný vek je 39,88 roka (SR 37,71 roka). Index starnutia je tiež výrazne vyšší a na konci roka 2006 mal hodnotu 166,03 (122,07 SR), čo znamená, že na 100 obyvateľov vo vekovej skupine 0 – 14 ročných pripadalo 166,03 osôb v poproduktívnom veku.

Okres Nové Mesto nad Váhom zaznamenal k 31.12.2006 celkový úbytok obyvateľstva v hodnote -74 obyvateľov, pričom celú túto skupinu tvorili ženy. Prirodzený pohyb predstavoval v tomto období záporné hodnoty, počet živonarodených bol 530, no počet zomrelých 717. Pohyb obyvateľstva sťahovaním bol však kladný, prisťahovalo sa viac ľudí (474) ako sa vysťahovalo (361).

V okrese Nové Mesto nad Váhom bolo k 31.12.2006 31 335 ekonomicky aktívnych obyvateľov, teda 49,82 % z celkového počtu. Dostupné údaje o štruktúre ekonomicky aktívneho obyvateľstva sú z roku 2001, kedy 53,2 % tvorili muži a 46,8 % ženy. Okres je dnes známy nízkou nezamestnanosťou. K 31.12.2007 ju predstavovala hodnota 3,89 %.

Národnostná štruktúra obyvateľstva oboch okresov je pomerne homogénna. Výrazne prevládajúce obyvateľstvo slovenskej národnosti predstavuje viac ako 96 % (96,8 NM, 96,7 TN). Druhou najzastúpenejšou je česká národnosť 1,3 % NM, 1,7 % TN. Ďalšími, avšak omnoho menej početnými sú národnosti rómska (0,6 % NM, 0,1 % TN), maďarská (0,1 % NM, 0,2 % TN) a moravská (0,1 % NM, TN).

Náboženské zloženie obyvateľstva sa vyznačuje miernymi odlišnosťami. V oboch okresoch, čo sa vierovyznania týka, prevláda rímsko-katolícka cirkev. V NM jej prislúcha podiel 56,6 % a v TN 75,2 %. Znížený podiel v novomestskom okrese je výsledkom dlhodobého vývoja a skutočnosťou, že do okresu v západnej časti zasahujú myjavské kopanice, ktoré majú rovnako ako celá Myjavská oblasť najvyšší podiel evanjelikov na Slovensku. Druhou najzastúpenejšou cirkvou v NM je práve evanjelická cirkev augsburského vyznania s podielom 23,2 % a počet obyvateľov bez vyznania predstavuje 15,4 %. V TN je situácia odlišná, druhou najzastúpenejšou skupinou je obyvateľstvo bez vyznania s podielom 13,8 % a evanjelická cirkev augsburského vyznania má 7,3%.

Pre priemyselný rozvoj regiónov je neodmysliteľnou súčasťou aj kvalita pracovnej sily z hľadiska vzdelania a odbornosti. Podľa najvyššieho dokončeného stupňa školského vzdelania, možno hodnotiť oba okresy pozitívne. Podiel obyvateľstva s najvyšším základným vzdelaním v okrese Trenčín dosiahol hodnotu 16,9 % a v okrese Nové Mesto nad Váhom 20,2 % (SR 21,1%). Úplné stredné vzdelanie dosiahlo a v ďalšom štúdiu nepokračovalo v trenčianskom 27,6 % a v novomestskom okrese 26,18 % obyvateľov (SR 25,6 %). Vysokoškolsky vzdelaných spolu bolo v okrese Trenčín 9,1 % a v okrese Nové Mesto nad Váhom 6,5 % obyvateľov (SR 7,8 %).

Pri hodnotení ľudského potenciálu v nadväznosti hospodárske odvetvia, konkrétne na priemysel je potrebné spomenúť i nezamestnanosť. Trenčiansky kraj už dlhodobo vykazuje jednu z najnižších mier evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. Ku koncu roka 2007 sa zastavila na hranici) 4,5 % (SR 7,99%) a bola treťou najnižšou v rámci celého Slovenska, za Bratislavským a tesne i Trnavským krajom. Porovnanie nezamestnanosti v jednotlivých okresoch Trenčianskeho kraja ukázalo, že oba hodnotené okresy patrili k okresom a najnižšími hodnotami. Okres Trenčín, s celkovo najnižšou nezamestnanosťou v kraji, vykazoval ku koncu roka 2007 nezamestnanosť na úrovni 2,25 %. Okres Nové Mesto nad Váhom, má štvrtú najnižšiu nezamestnanosť, konkrétne 3,89 %, pričom oba súčasne zaznamenali nižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti ako krajský priemer.

Sídelná štruktúra

Okres Nové Mesto nad Váhom tvorí 34 obcí, z toho majú dve štatút mesta Nové Mesto nad Váhom a Stará Turá. Okres Trenčín má 37 obcí, z ktorých sú tri mestá, a to Trenčín, Nemšová a Trenčianske Teplice. Toto územie bolo najmä v minulosti známe roztrúseným kopaničiarskym osídlením, avšak dnes už nie je rozšírené do takej miery ako kedysi.

Podiel vidieckeho obyvateľstva predstavuje 50,3 % v novomestskom okrese a výrazne nižší podiel, presne 39,4 %, v trenčianskom okrese.

Najpočetnejšími veľkostnými kategóriami obcí v oboch okresoch sú stredne veľké obce s počtom obyvateľov 500-999 a 1000-1999. Výrazné zastúpenie v okrese Trenčín majú aj obce s počtom obyvateľov v intervale 2 000 – 4 999.

Veľkostné kategórie obcí v roku 2007

Prameň : Databáza regionálnej štatistiky, 2009

Celkovo možno povedať, že sídelná štruktúra územia oboch okresov je dobrá aj z hľadiska priemyslu, čomu nasvedčuje aj lokalizácia priemyselných podnikov. Okrem tradičných centier sa vyformovali aj menšie, nové centrá.

Najväčším mestom, čo sa počtu obyvateľov týka, i najvýznamnejším administratívnym centrom a prirodzeným geografickým centrom stredného Považia je mesto Trenčín. K 1.1.2009 malo 56 365 obyvateľov. Druhým mestom okresu Trenčín je Nemšová, nachádzajúca sa na pravom brehu Váhu pri ústí riečky Vlára, ktorá priteká z Moravy cez Biele Karpaty. Je jedným z nových miest, ktoré sa rozvíjalo predovšetkým vďaka sklárskej výrobe.

Trenčianske Teplice sú treťou obcou s priznaným štatútom mesta v trenčianskom okrese. Ležia v doline rieky Tepličky v Strážovských vrchoch v oblasti výskytu liečivých vôd, ktoré ich preslávili a dnes patria do kategórie kúpeľov medzinárodného významu.

Nové Mesto nad Váhom malo ako okresné sídlo k 30.12.2007 20 391 obyvateľov a rozvinulo sa najmä v období industrializácie po roku 1950.

Mesto Stará Turá, ležiace na severovýchodnom okraji Myjavskej pahorkatiny a patriace do kopaničiarskej oblasti, je druhým mestom novomestského okresu. Jeho rozvoj je v posledných rokoch limitovaný polohou mimo hlavného považského koridoru.

Pôdohospodárstvo

Poľnohospodárska výroba oboch okresov, ako i celého Trenčianskeho kraja, je determinovaná prírodnými, klimatickými a pôdnymi podmienkami. Charakteristická je značná rozmanitosť ako v rastlinnej, tak i v živočíšnej výrobe.

Rastlinná výroba sa orientuje na pestovanie obilnín (pšenica, jačmeň), olejnín (slnečnica, ozimná repka), technických plodín (cukrová repa) a krmovín (kukurica na siláž, lucerna). V severovýchodnej oblasti sa pestujú i zemiaky, špeciálne postavenie má ovocinárstvo, pestovanie chmeľu a okrajovo zeleninárstvo. Obec Čachtice patrí k najvýznamnejším ovocinárskym oblastiam celého kraja a je známa aj pestovaním viniča. Pestovanie chmeľu je typické pre oba okresy a po roku 1989 sa stalo špecifikom v rastlinnej výrobe. V okrese Trenčín sa nachádza 50 % a Nové Mesto nad Váhom 34 % celkovej rozlohy chmeľníc v kraji. Južné oblasti sú typické pestovaním zeleniny, predovšetkým hlúbovej, cibuľovej a koreňovej.

Z hľadiska poľnohospodárskych výrobných typov môžeme severozápadnú i východnú časť oboch okresov zaradiť k zemiakársko-ovsenno-ražnému výrobnému typu. Povodie rieky Váh patrí v severnej časti k pšenično-ražno-zemiakárskemu typu, južnejšie ide o pšenično-repno-zemiakársky typ a najjužnejšie, v povodí riek Váh a Dudváh, prevláda typ kukurično-repársko-pšeničný nachádzajúci sa aj na východnom okraji trenčianskeho okresu. Východne od mesta Trenčín sa nachádza rozľahlá plocha charakteristická pestovaním zemiakov a ľanu. Novomestský okres je na hranici s okresom Myjava typický pestovaním viniča.

Na rastlinnú výrobu nadväzujúca živočíšna výroba je predovšetkým orientovaná na produkciu mlieka, mäsa a vajec. Prevažná väčšina pozorovaného územia sa orientuje na chov kráv a výkrmných ošípaných a patrí do mliečno-mäsovej produkcie.

Produkty poľnohospodárskej živočíšnej výroby okresu sa ďalej spracúvajú v podnikoch potravinárskeho priemyslu. K významným predstaviteľom patria mäsokombinát MAROŠ spol. s r.o. Trenčín, Milex a.s. Nové Mesto nad Váhom a pod.

Okres Trenčín je druhým najzalesnenejším (čo sa rozlohy týka) okresom Trenčianskeho kraja a lesný pôdny fond pokrýva 30 478 ha, okres Nové Mesto nad Váhom pokrýva 21 871 ha lesných pozemkov.

Použitá literatúra

• Lauko, V. et al. (2005), (1) : Poľnohospodárske výrobné typy. 1 : 2 000 000. In : Školský atlas Slovenská republika (Kapitola – Poľnohospodárstvo). Vydal VKÚ, Harmanec 2005, pp. 16, ISBN 80-8042-156-0, 48 p.
• Lauko, V. et al. (2005), (2) : Živočíšna výroba. 1 : 3 000 000. In : Školský atlas Slovenská republika (Kapitola – Poľnohospodárstvo). Vydal VKÚ, Harmanec 2005, pp. 16, ISBN 80-8042-156-0, 48 p.
• Krasňanová, M. (2009): Rozvoj a transformácia priemyslu južnej časti Stredného Považia, Bratislava 2009
• www.nmnv.sk/o_meste.html, 08.01.2009 (1)
• Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky,
• http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/index.htm, 2.3.2009
• PHSR - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja (2003). Spracoval Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja, Trenčín 2003, pp, 5-98, 158 p. www.tsk.sk/buxus/docs//content/PHSR_TSK.pdf
• SODB – Sčítanie obyvateľov domov a bytov (2001) : Výsledky Sčítania obyvateľov domov a bytov v roku 2001. Vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky, Bratislava 2001, (Výsledky za okresy v elektronickej forme poskytlo Informačné centrum Štatistického úradu Slovenskej republiky v Bratislave)
• www.slovstat.sk, 1.3.2009
• www.skg.sk/detail_country.php?f=3&section=0&city=Tren%E8%EDn&lang=&,
• 12.2.2009, (1)
• www.skg.sk/detail_country.php?f=16&section=0&city=Nov%E9%20Mesto%20nad%20V%E1hom&lang=&, 12.2.2009, (2)
• www.tsk.sk/sk/trenciansky-samospravny-kraj/historia, 15.1.2009
• Korec, P. a kol. (1997) : Kraje a okresy Slovenska. Vydavateľstvo Q 111, Bratislava 1997, pp. 84 – 87; 100-104, ISBN 80-85401-58-4, 391 p.
• Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) (2008), (1) : Bulletin 2007. Vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky - pracovisko v Trenčíne, Odbor informatiky, registrov a informačných služieb. Trenčín 2008, CD ROM.
• Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) (2008), (2) : Štatistika miest a obcí v Trenčianskom kraji podľa stavu k 31.12.2006. Vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky - pracovisko v Trenčíne, Trenčín 2008, 1300-1022/2008