Canisterapia je ako pomocná terapeutická metóda u nás doposiaľ málo známa a rovnako aj málo propagovaná. Istým problémom sa v tomto smere javí nedostatočnosť informácií nielen v laickej, ale i odbornej verejnosti, nedostatok vyškolených kanisterapeutov a cvičených psov- terapeutov.
Rozvoj tejto novej alternatívnej a v zahraničí bežne používanej metódy je v našej krajine podmienený finančným zabezpečením i legislatívnymi zmenami. Jej využitie je i v oblasti prevencie ochorení a syndrómu vyhorenia u pomáhajúcich profesií.
Slovo canisterapia sa skladá z dvoch častí: slovo canis- pes (prebraté z latinčiny) a slovo therapeia- z gréčtiny- znamená liečba, ošetrovanie, prípadne zmiernenie ochorenia.
V súčasnosti sa canisterapia chápe ako spôsob terapie, pri ktorej dochádza k pôsobeniu psa na človeka. Je jednou z foriem zooterapie, ktorá všeobecne využíva zvierat k rôznym formám terapeutického kontaktu s človekom. Základom liečby je poznatok, že najspoľahlivejším a často jedným priateľom človeka v samote a chorobe je zviera.
Pes je najlepším priateľom človeka, hovorí stará múdrosť, známa snáď všetkým vekovým kategóriám. V súčasnej dobe sú psy chované pre najrôznejšie účely, od strážneho psa, cez vodiaceho či len tak, ako verného spoločníka pre radosť a voľný čas. Stačí však nazrieť do psích úprimných očí, sú verné, vnímajúce akýkoľvek podnet, krásne a dobrácke. Jeho psím heslom je prítomnosť a teda všetko prežíva naplno tu a teraz. Nerobí a neuvažuje nad tým čo bude zajtra, či za rok. Teší sa rovnako aj vtedy, keď príde na návštevu k nevládnemu starčekovi, ktorý ho dobráckymi rukami pohladí, teší sa aj vtedy keď môže stokrát doniesť hodenú tenisovú loptičku. Pre mnohých starších ľudí je práve pes dôvodom aby ráno vstali, aby si vyšli na prechádzku, je ich verným spoločníkom vo chvíľach keď sa od neho blízki odvrátia pre rôzne dôvody. V našom okolí je určite mnoho a mnoho psov, ktoré prinášajú svojim majiteľom radosť a pohodu.
Myslíme si, že nás psy chápu, že nám rozumejú. Bola to práve evolúcia, ktorá ich predurčila ako verných spoločníkov človeka. Domestifikácia psov v priebehu storočí bola zároveň súčasťou vývoja človeka ako živočíšneho druhu. Vývoj prebiehal u oboch z nich súbežne a zároveň u každého osobitne a iným smerom. Spoločným vývojom sme sa jeden od druhého veľa naučili. Je preto úžasné, že práve pes pozná našu fyzickú a rovnako psychickú stránku tak dokonale, že sa môže stať pre mnohých pomocou a podporou v ťažkých chvíľach. Dokonca môže pomôcť k čiastočnému alebo úplnému uzdraveniu chorých. V tejto často hektickej dobe ide zároveň hlavne o pozitívne pôsobenie opätovného priblíženia človeka k prírode, čo zároveň prispieva k psychickej pohode a k lepšiemu zvládaniu každodenných stresových situácií. Pes dokáže upútať svojimi „psími kúskami", dokáže zaujať ako zdravé tak i choré dieťa, vie poskytnúť pocit bezpečia a a súdržnosti, pocit nezištného priateľstva a ochrany.
Canisterapia ako terapeutická metóda prešla určitým vývojom, pričom sa v čase ukotvilo viacero metód, ktoré sú v súčasnej dobe v rámci nej využívané. V súvislosti s problémom, s ktorým sa snaží terapeuticky pracovať, sleduje konkrétne ciele v zmysle zlepšenia, či aspoň stabilizácie stavov pacientov.