Komplexný rozvoj regiónu je v nadväznosti na rozvoj výrobných činností a infraštruktúry neodmysliteľne spätý s rozvojom služieb. Služby môžeme vo svojej podstate rozdeliť na komerčné a nekomerčné.
Komerčné služby
V minulosti viac, než je tomu v dnešnej dobe, boli na území nášho regiónu polyfunkčnými zariadeniami najmä hostince. Boli to miesta, ktoré umožňovali rôzne stretnutia, kultúrne a voľno-časové aktivity, obchod atď. V mestečkách sa zas konali trhy a v obciach jarmoky. Obchodné činnosti sú v súčasnosti už vo významnej miere uskutočňované prostredníctvom veľkých obchodných reťazcov, ktoré sú skoncentrované do Dubnice nad Váhom. Menšie reťazce a špecializované predajne sa nachádzajú v ďalších dvoch mestách a vo väčších obciach. V najmenších obciach sa s výnimkou pohostinstiev neudržia už žiadne obchodné prevádzky (napr. Vršatské Podhradie).
Ubytovacími kapacitami vyššieho štandardu disponujú: hotel Dynamic Nová Dubnica, hotel Kristína Dubnica nad Váhom, hotel Moravec Café Ilava a zrekonštruovaný hotel Vršatec vo Vršatskom Podhradí. Okrem týchto sa na území nachádza i niekoľko ďalších zariadení poskytujúcich ubytovanie nižšej kategórie. Stravovacie služby poskytuje okrem uvedených hotelov množstvo ďalších reštaurácií a iných stravovacích zariadení. Ako veľmi slabo rozvinutá sa nám zdá byť sieť stravovacích a ubytovacích zariadení situovaných v tých vidieckych obciach, ktoré majú výhodné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu.
V regióne ponúka svoje služby široké spektrum bánk. Všetky sa nachádzajú v mestách. V Dubnici nad Váhom je to VÚB, Slovenská sporiteľňa, Dexia, Tatrabanka, ČSOB, Istrobanka a Poštová banka. Okrem bánk majú v meste zastúpenie takmer všetky komerčné poisťovne pôsobiace na slovenskom trhu. V Novej Dubnici a Ilave sídli VÚB, Slovenská sporiteľňa a Poštová banka.
V podnikoch s počtom zamestnancov 20 a viac predstavoval obrat v obchode, hoteloch a reštauráciách na území FMR Dubnica v roku 2006 len 1,7 % z celkových tržieb tejto kategórie v Trenčianskom kraji. Je to však dôsledok toho, že uvedené služby sa v našom regióne uskutočňujú v menších prevádzkach. V komerčných službách pracovalo podľa OKEČ v roku 2006 na území regiónu 8,7 % pracujúcich, čo je o 3,2 % menej než v celom Trenčianskom kraji. Údaje o počte zamestnancov a výške priemernej mesačnej mzdy ako aj počte aktívnych hospodárskych subjektov a súkromných podnikateľov uvádzame v tabuľkách prílohovej časti.
Nekomerčné služby
Nekomerčné služby zabezpečujú chod obcí, regiónu a sprostredkovane celého štátu. Zo všetkých verejných a správnych orgánov sa bližšie zameriame na školstvo, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť.
Školstvo
Najdlhšiu históriu v oblasti školstva má mesto Ilava, v ktorom bola už v polovici 16. storočia postavená šľachtická škola, ktorá významne pozdvihla celkovú úroveň mesta. V 20. storočí boli zriadené v nadväznosti na lokalizovaný priemysel v Dubnici nad Váhom odborné školy. Tieto sa zaslúžili o to, že región je v súčasnosti príťažlivý nielen dopravnou polohou, ale i kvalifikovanou pracovnou silou.
Od 90-tych rokov minulého storočia, kedy sa v regióne zriadila Obchodná akadémia, Cirkevné gymnázium a v Trenčíne Univerzita A. Dubčeka a ďalšie výchovno-vzdelávacie inštitúcie, dochádza k pestrejšiemu profesijnému zameraniu obyvateľstva. Najviac škôl sa nachádza v Dubnici nad Váhom: 1 ZUŠ, 5 Základných škôl (3 z nich aj s materskou školou, 1 je cirkevná a 1 špeciálna), 1 Gymnázium (4-ročné a 8-ročné štúdium), 1 SPŠ (strojárstvo, elektrotechnika, mechatronika, technicko-informačné služby, strojárstvo – grafické systémy), 1 SOU (strojárstvo, elektrotechnika), 1 detašované pracovisko MtF STU Trnava (technické materiály, výrobné technológie, priemyselné manažérstvo) a 1 súkromná vysoká škola (učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy). V Ilave sa nachádzajú 2 Materské školy, 1 ZUŠ, 2 ZŠ (z nich 1 špeciálna) a Obchodná akadémia. V Novej Dubnici: 1 Materská škola, 2 ZUŠ (1 je súkromná), 3 Základné školy (z nich 1 je súkromná, 1 cirkevná), 1 Súkromná jazyková škola, 1 Špeciálno – pedagogická poradňa (súkromná), 1 Cirkevné gymnázium.
Zaujímavým vzdelávacím zariadením je Elokované pracovisko Jilemnického, ktoré je zapojené do projektu „Zdravá škola“, zameraného na rozvoj pohybových aktivít detí a rodičov a taktiež ich vzdelávania v oblasti zdravej výživy. Zariadenie spolupracuje s detským lekárom. Každoročne vydáva interný časopis, v ktorom informuje o svojich aktivitách a publikuje odborné články k výchovnej problematike. Druhým Elokovaným pracoviskom je EP Komenského sady, v ktorých sa pedagógovia v spolupráci s dieťaťom a rodičom snažia formulovať výchovno-vyučovacie stratégie. Pri výchove sa preferuje individuálny prístup. Ide o modelové školské zariadenie zaradené do realizácie programu „Škola dokorán“. V obci Pruské sa nachádza Združená stredná škola poľnohospodárska a v Ladcoch SOU stavebné.
Celkovo je na území FMR Dubnica zriadených 19 materských škôl, všetky sú s celodennou starostlivosťou (k 30.9.2006 spolu 1 491 detí). Štátnych základných škôl je 16 (k 30. 9. 2006 spolu 4973 žiakov). V jedenástich z nich sa nachádzajú triedy pre 1. -9. ročník a v piatich pre 1. – 4. ročník.
V PHSR Ilava sa uvádza, že školy v meste Ilava trpia nedostatkom finančných prostriedkov a prevádzka sa zabezpečuje formou úsporných opatrení. Nevykonávajú sa potrebné rekonštrukcie budov školských zariadení a škôl, čo sa prejavuje na kvalite výučby. Mesto Nová Dubnica má pre zlepšenie situácie v školstve vypracovanú Koncepciu rozvoja školstva a optimalizácie siete škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta v rokoch 2006 až 2010. Mesto Dubnica nad Váhom ušetrilo na prevádzkovaní základných škôl tým, že jednu z nich zatvorilo.
Zdravotníctvo
Najvýznamnejším zdravotníckym zariadením v regióne, dôležitým najmä pre vidiecke obce na ľavom brehu Váhu, je nemocnica s poliklinikou Ilava, ktorá od roku 2003 pôsobí ako nezisková organizácia. Nemocnica poskytuje komplexnú ambulantnú a ústavnú starostlivosť v základných medicínskych odboroch – interné, chirurgické, gynekologicko-pôrodnícke, detské a oddelenie intenzívnej medicíny. Kapacita lôžok jednotlivých oddelení sa v období rokov 2000 – 2005 znížila z 310 na 262.
Naopak počet operovaných pacientov sa počas rokov 2002 – 2005 zdvojnásobil. V poslednom období dochádza v nemocnici ku kvalitatívnym zmenám v oblasti diagnostiky kardiovaskulárnych ochorení (zakúpenie nových zariadení) a budovaniu nadštandardných izieb. Zdravotnú starostlivosť tu vykonáva 35 lekárov. V Dubnici nad Váhom zabezpečuje komplexné ambulantné služby Mestská poliklinika ako mestská príspevková organizácia. V poliklinike pracuje 10 vlastných a 36 privátnych lekárov. V Novej Dubnici zabezpečuje zdravotnú starostlivosť Mestské zdravotné stredisko a 2 lekárne. Obciam na pravom brehu Váhu slúži Obvodné zdravotné stredisko v Pruskom a ambulancie praktického lekára pre dospelých v Červenom Kameni, Slavnici a Mikušovciach. V celom regióne je lekárska služba poskytovaná 9 neštátnymi lekárňami.
Sociálna starostlivosť
FMR Dubnica patrí k regiónom, ktoré boli intenzívne urbanizované v dôsledku zrýchlenej industrializácie bez adekvátneho rozvoja zariadení sociálnej starostlivosti (ZSS). Negatíva sa však najviac prejavili vo vidieckych sídlach (z nich najmä v nestrediskových obciach), ktoré zaznamenali najvyšší únik pracovných síl do miest. Najviac tieto straty pocítili nestrediskové obce. Podobne ako tomu bolo vo vidieckych obciach v zázemí Bratislavy (in Lauko, 2006), začali vidiecke sídla v našom regióne nadobúdať funkciu „spální“. Vzhľadom na zložitosť problematiky a nedostatok priestoru sa v našej práci zameriame len analýzu sociálnej starostlivosti regiónu ako celku. Objektívne zhodnotenie úrovne sociálnej starostlivosti si podľa nášho názoru vyžaduje nielen samostatnú analýzu vidieckych a mestských oblastí, ale i individuálny dôraz na každú obec.
Umiestnenie občanov do zariadení sociálnych služieb sa uskutočňuje až vtedy, keď nie je možné jeho zotrvanie v jeho prirodzenom prostredí a to ani s pomocou poskytovania terénnych služieb sociálnej starostlivosti. Podľa mapy regionálnej diferenciácie sociálnej infraštruktúry na Slovensku v roku 2001 patrí FMR Dubnica k regiónom s najvyšším počtom miest sociálnej starostlivosti na 1000 obyvateľov. Vzhľadom na tento fakt predpokladáme, že priemerná veľkosť obytnej plochy pripadajúcej na jedného občana v ZSS nespĺňa odporúčané minimum 8 m2. Nasvedčuje tomu i skutočnosť, že v ZSS pre dospelých v Trenčianskom kraji je táto hodnota (4,83 m2) najnižšia vzhľadom na všetky ostatné kraje Slovenska.
Podľa názorov urbanistov, psychológov a lekárov by domovy dôchodcov mali byť budované v prostredí, v ktorom dôchodca žil počas pracovného procesu. Z tohto hľadiska je nevhodne lokalizovaný domov dôchodcov v správe VÚC a domov dôchodcov v správe Slovenskej agentúry sociálnych služieb v Dubnici nad Váhom.
Všetky domovy dôchodcov sú plne vyťažené a každý z nich eviduje množstvo ďalších žiadostí o umiestnenie občanov. Nedostatočná kapacita týchto zariadení sa čiastočne nahrádza aj formou opatrovateľskej služby. V roku 2006 bol v našom regióne zaznamenaný nárast poberateľov príspevku za opatrovanie a to o 34 osôb. Finančné príspevky za opatrovanie však ešte stále nepokrývajú potreby fyzických osôb, ktoré sú nútené ukončiť pracovný pomer a vykonávať celodenné, osobné a riadne opatrovanie. Výška týchto príspevkov sa dlhodobo nemení. Nedostatkom je tiež v celom regióne chýbajúca prepravná služba pre zdravotne postihnutých občanov.
K 31.12.2006 bolo 70 detí z nášho regiónu umiestnených v detských domovoch a domovoch sociálnych služieb. Z tohto počtu ich bolo 16 umiestnených mimo územie Trenčianskeho kraja. Jedná sa výlučne o deti s poruchami správania, ktoré boli internované do reedukačných zariadení, ktoré v Trenčianskom kraji absentujú. V Analýze sociálnych vecí za rok 2005 sa uvádza ako nedostatok zdĺhavosť konania okresného súdu vo veci umiestňovania detí do ústavnej starostlivosti.
V roku 2007 bol zaznamenaný nárast počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi (DvHN), keď sa tento zvýšil za dva roky o 258 poberateľov, teda o 20,2 %. Táto skutočnosť je zapríčinená hlavne legislatívnymi zmenami. Napriek tomu, že je toto zvýšenie relatívne vysoké, očakáva sa v ďalšom roku zníženie, keďže počet poberateľov DvHN sa zníži o dôchodcov, ktorým boli od júla 2007 dôchodky zvýšené. K zníženiu dôjde i vďaka odhaľovaniu neoprávnených poberateľov DvHN, čo sa už výraznejšie prejavilo v októbri 2007 a značne priaznivému vývoju nezamestnanosti. Z tohto pohľadu sa teda vývoj počtu ľudí odkázaných na DvHN javí pozitívne.
Počet poberateľov príspevkov na zmiernenie ťažkého zdravotného postihnutia sa zvýšil o 34 osôb. V ďalších rokoch sa očakáva mierny nárast príjemcov tohto príspevku v dôsledku zlepšujúcej sa informovanosti potenciálnych poberateľov. Vzhľadom na očakávané zvyšovanie aj sumy jednotlivých príspevkov vďaka plánovaným legislatívnym zmenám, považujeme vývoj v tejto oblasti taktiež za zlepšujúci sa.