Ku klimageografickým činiteľom, ktoré najviac ovplyvňujú podnebie funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom patrí poloha v miernom klimatickom pásme, vplyv Atlantického oceánu zo západu, Jadranského mora z juhu, vplyv rozsiahlej pevniny od východu a vzhľadom na členitosť reliéfu je podnebie na území funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica nad Váhom do značnej miery determinované i nadmorskou výškou.
Vzhľadom na to, že na predmetnom území sa nenachádza žiadna meteorologická stanica použili sme pre zhodnotenie vplyvu atmosférických procesov na formovanie podnebia údaje z meteorologických staníc v Beluši a Trenčianskych Tepliciach.
Podľa Atlasu krajiny SR patrí centrálna časť regiónu, v ktorej sa nachádzajú všetky tri mestá, do teplej klimatickej oblasti. Väčšina vidieckych sídiel leží mierne teplej oblasti a najvyššie položené miesta FMR Dubnica do chladnej oblasti. V rámci týchto klimatických regiónov rozlišujem sedem okrskov.
Teplota vzduchu
Najteplejšou časťou sledovaného územia je jeho centrálna časť, teda severný výbežok Považského podolia, kde sa priemerné ročné teploty vzduchu pohybujú od 7,1 °C do 10,9 °C. S nárastom nadmorskej výšky, smerom k okrajovým častiam územia regiónu, teplota vzduchu klesá a vo výške 1000 m n.m. priemerná ročná teplota vzduchu dosahuje hodnotu okolo 5 °C. Pre oblasť Ilavskej kotliny možno použiť údaje z meteorologickej stanice v Beluši, podľa ktorých sa priemerná ročná teplota pohybuje okolo 8,4 až 9,6 °C. Pre oblasti regiónu situované vo vyšších nadmorských výškach sú smerodajnejšie údaje zo stanice v Trenčianskych Tepliciach.
Zrážky
Najnižšie priemerné ročné úhrny zrážok na predmetnom území sa vyskytujú v Ilavskej kotline (okolo 650 mm). V horských oblastiach priemerné ročné úhrny zrážok vzrastajú a v nadmorskej výške 1000 m n.m. dosahujú približne 950 mm. V období rokov 2001 až 2006 sa celkový úhrn zrážok v Beluši pohyboval v rozmedzí 515 až 876 mm. Zaujímavé sú hodnoty úhrnov zrážok namerané v Trenčianskych Tepliciach. V roku 2003 to bolo 640 mm a v roku 2005 tu spadlo až 1158 mm zrážok, čo znamená rozdiel 81 %. V Tabuľkách 1a, 2a uvádzame podrobné údaje o zrážkových úhrnoch.
Veterné pomery
Silný vietor máva v povodí Váhu na jar niekedy silný erozívny účinok, najmä keď sa vyskytuje po suchej zime. V minulosti sa veterné pomery podrobne sledovali v jednotlivých mesiacoch v Ilave. V období rokov 1944 – 1955 bola priemerná rýchlosť vetra v zimnom polroku 2,9 m/s a v letnom 2,7 m/s. Celkový počet silných vetrov bol za zimný polrok 18 % a za letný polrok 8 %. Prevládajúci smer vetrov bol severozápadný, v celoročnom priemere 13 %. Podľa údajov zo stanice v Trenčianskych Tepliciach, kde sa priemerná ročná rýchlosť vetra pohybuje v rozmedzí 0,5 až 1,0 m.s-1, možno len skonštatovať, že oblasť Ilavskej kotliny je veternejšia.