Ústava z roku 1971 deklaruje Egypt ako republiku s demokratickým, parlamentným, socialistickým systémom. Jedným z hlavných zdrojov legislatívy je islamské právo. Egypt je domovom islamizmu (Moslimského bratstva) a militantní príslušníci fundamentalistických ideológií boli zodpovední aj za smrť prezidenta Sadata.
Od atentátu platí v Egypte výnimočný stav. V posledných rokoch začali postupné reformy, iniciované prezidentom a vládou. Opozícia žiada rozsiahlejšie reformy, začínajúce novelizáciu ústavy, zákona o politických stranách, zákona o Ľudovom zhromaždení, volebných zákonov a zrušenie výnimočného stavu. Zrušenie výnimočného stavu podporuje aj správa Národnej rady pre ľudské práva. Súčasnú vnútropolitickú situáciu v EAR možno stále považovať za relatívne stabilnú.
EGYPT - ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O KRAJINE
- Rozloha: 1 001 450 km² (z toho súš - 995 450 km², voda - 6 000 km²)
- Obývané územie: 53 800 km² (5,3 %), kultivované územie: 33 600 km² (3,4 %)
- Hlavné mesto: Káhira (Cairo ) s 15,0 mil. obyvateľmi plus denná migrácia 4 mil.
- Ďalšie veľké mestá: Alexandria - 3,33 mil., Port Said - 0,47 mil., Suez - 0,42 mil. obyvateľov
- Počet obyvateľov (2005): 77,5 mil. - z toho trvalo žijúcich (1998): 69,30 mil., rechodne pracujúcich v zahraničí (1998): 3,70 mil. Najväčšia koncentrácia osídlenia je v nílskom údolí a nílskej delte, maximálna koncentrácia v mestských aglomeráciách (približne): 2000 / km². Extrémna hustota je v káhirskej mestskej štvrti Mattaria, takmer 83 tis./km²
Náboženská štruktúra Egypta
Hlavným náboženstvom je islam (sunnitský), ktorý vyznáva približne 90% ľudí. Menšina obyvateľstva (10%) vyznáva náboženstvo koptské (kresťanské), rímsko-katolícke, ortodoxné grécke a anglikánske.
Zahranično-politická situácia
Zahraničnopolitickú orientáciu Egypta charakterizuje jeho príslušnosť a vzťahy k spoločenstvu arabských krajín, k jeho histórii, ako aj jeho strategického umiestneniu na križovatke kontinentov. Svojim politickým a vojenským potenciálom predstavuje Egypt v blízkovýchodnej a africkej dimenzii regionálnu veľmoc. Výrazom uznania úlohy Egypta je aj fakt, že GT OSN v rokoch 1991-1996 bol Egypťan Butrus Butrus Ghálí. K prioritám zahraničnej politiky Egypta patrí rozvoj vzťahov s vyspelými krajinami, hlavne s USA, s EÚ a Japonskom, od ktorých dostáva hlavnú časť finančnej a hospodárskej pomoci. V regióne Blízkeho východu je Egypt jedným zo strategických partnerov USA.
VYBRANÉ PROBLÉMY EGYPTA
Suezský prieplav a Egyptsko-Izraelské konflikty
Suezský prieplav slúži hlavne pre plavbu veľkých kontajnerových lodí, avšak doprava od izraelského obsadenia Sinaja nedosiahla pôvodnú úroveň. Pre najväčšie moderné supertankery je prieplav nesplavný. Spojenie medzi Stredozemným a Červeným morom ako prvý navrhol a vyprojektoval francúzsky diplomat a inžinier Ferdinand Marie Vicomte de Lesseps. Pri výstavbe prieplavu vo výške morskej hladiny medzi Port Saidom a Suezom bolo využité jazero Timsáh a veľké jazero Buhejrat el-Murrat (Horúce jazero).
De Lesseps, ktorý na výstavbu kanála v rokoch 1859-1869 osobne dohliadal, vytvoril medzinárodnú spoločnosť pod francúzskou kontrolou, ktorá uzavrela s osmanským miestokráľom v Egypte zmluvu o prenájme na 99 rokov. Výstavba prieplavu začala v roku 1859 a bola ukončená v roku 1869. Dokončený prieplav bol 160 km dlhý a menej než 6m hlboký. Od tejto doby bol niekoľko krát prehĺbený a rozšírený kvôli tomu, aby vyhovoval stále väčším plavidlám. Britská vláda sa neustále usilovala o podiel na správe prieplavu, ktorý krátil o 10 000 km obchodnú cestu do Indie a juhovýchodnej Ázie.
V roku. V roku 1875 si Angličania zaistili 44% akcií spoločnosti, ktorá bola vo vlastníctve vicekráľa. Medzinárodná zmluva z roku 1888 zaistila prieplavu neutralitu. Európsky zásah v prieplave, ktorý prezident Násir v roku 1956 znárodnil, bol spôsobený chybným rozhodnutím uzavrieť izraelským lodiam záliv Akaba. Dňa 29. septembra uskutočnil Izrael za medzinárodných protestov inváziu do Egypta, zatiaľ čo britské a francúzske vojská obsadili brehy prieplavu. Čoskoro miesto nich nastúpia sily OSN a Izrael sa po zaistení prístupu do zálivu Akaba stiahol. Prieplav tak zostal v Egyptských rukách, ako životne dôležitý zdroj príjmu pre Násirovu ambicióznu politiku. V roku 1967 uzavrel Násir opätovne záliv Akaba. Blesková izraelská odpoveď zničila väčšinu egyptských leteckých síl ešte na zemi. Šesťdennou vojnou Izrael ovládol tiež Sinajský polostrov a ďalšie hraničné oblasti.
Prieplav bol uzavretý – v skutočnosti tvoril hranicu medzi frontami dvoch protivníkov. V roku 1973 izraelské sily odrazili spoločný útok egyptských a sírskych vojsk, ktorým sa podarilo prieplav prekročiť. V roku 1974 došlo ku dohode o odpútaní síl, ale navrátenie Sinaja Egyptu bolo dokončené až po dohodách v Camp Davide v roku 1981. Neskôr v roku 1975 bol prieplav vyčistený od potopených lodí a znovu otvorený.
Rozhodujúca škoda však už bola napáchaná. Po ôsmich rokoch bol prieplav pre veľa lodí (zvlášť ropných tankerov) neprejazdný a navyše fungovali síce dlhšie, ale bezpečnejšie trasy. Následná vojna medzi Iránom a Irakom (1980-1988) dopravu v nekľudnej oblasti opäť obmedzila. Napriek tomu egyptská vláda realizuje plány na opätovné prehĺbenie prieplavu, umožňujúce prejazd pre tankery až do 350 000 BRT (momentálne môžu plávať lode s tonážou 150 000 ton) v nádeji, že tým obnoví jeho bývalú prosperitu.
Islamský fundamentalizmus
Vo vnútornej politike je najvyššou prioritou vlády boj proti islamskému fundamentalizmu. Islamský fundamentalizmus stojí za útokmi a vraždou bývalého prezidenta Anvara Sadata, ktorý bol zavraždený v r.1981 (podpísal mier medzi Izraelom a Egyptom). Konfrontáciou s pokusmi o atentát sa nevyhol ani prezident Muhammad Husní Mubárak, ktorý sa snažil zaviesť reformy či už sociálneho, alebo ekonomického charakteru.
V krajine je pomerne značná neznášanlivosť voči iným náboženstvám. Častým terčom je koptská náboeženská menšina. Okrem násilností či ničenia ich majetku neobvyklé nie sú aj ich vraždy. V r. 2000 navštívil Egypt pápež Ján Pavol II, kde sa stretol s hlavou koptskej cirkvi a s najvyšším predstaviteľom sunnitských moslimov a vyzýval k dialógu medzi náboženstvami.
Tesne pred návštevou však došlo k nepokojom medzi koptskými kresťanmi a moslimami, pri ktorých bolo zabitých 21 príslušníkov koptskej cirkvi. Všetkých obžalovaných z vraždy však v roku 2001 prepustili. V roku 2007, na Veľkú noc, bolo zase zakázané vyše 2 000 kresťanom vycestovať do Izraela, kde sa mali zúčastniť Veľkonočnej púte v Jeruzaleme.
Okrem náboženských útokov, v poslednom období sa zdvihla vlna násilností voči zahraničným turistom. Aj napriek atentátom, však turistický ruch v Egypte každoročne rastie a stáva sa tak významným zdrojom príjmov.
Fundamentalistické frakcie v Egypte
- Al-džihád (20 000 členov) – svätá vojna, teokratický štát.
- Moslimské bratstvo (200 000 členov) – islamské právo, sociálne služby v komunitách, majú členov v parlamente
- Al-Džama a al-islámia (20 000 členov) – prívrženci násilia, útoky na turistov
Teroristické útoky na turistov
4. marca 1994 – Strelec strieľal na loď v južnom Egypte. Nemecká turistka zahynula.
26. august 1994 – Strelec zaútočil na turistický autobus v južnom Egypte, zabil španielskeho chlapca.
27. septembra 1994 – Strelecký útok v letovisku Hurghada pri Červenom mori si zapríčinil smrť dvoch Egypťanov a dvoch Nemcov.
23. októbra 1994 – moslimskí militanti zabili britského turistu a zranili troch pri útoku na minibus.
18. apríla 1996 – islamskí militanti surovo odstrelili pri pyramídach 18 gréckych turistov, ktorých si pomýlili s Izraelcami.
18. sept. 1997 – Teroristi odpálili auto a zastrelili 9 nemeckých turistov a ich vodiča pri Egyptskom múzeu.
17. novembra 1997 – Útočníci zabili 58 turistov a 4 Egypťanov v Luxore. Zahynuli aj šiesti militanti a traja egyptskí policajti.
7. október 2004 – Bombové útoky v Taba Hilton hotel zabili 34 ľudí.
7. apríl 2005 – Samovražedný terorista zabil na trhu v Káhire Američana a dvoch Francúzov.
30. apríla 2005 - Samovražedný islamista sa odpálil pri Egyptskom múziu a zabil sedem turistov.
23. júla 2005 – Šarm el-šejk. Aspoň 83 mŕtvych a okolo 200 zranených.
Ostatné problémy
Egypt, aj napriek snahám o akýsi liberalizmus, je stále značne „neslobodná“ krajina v určitých otázkach. V krajine je nedostačujúca politická sloboda a voľby častokrát prebiehajú bez zahraničných pozorovateľov, ktorým nie je umožnené sledovať priebeh volieb (ako napríklad v roku 2000, pri voľbách do parlamentu), prípadne bývajú voľby častokrát zmanipulované. Taktiež dochádza k represiám opozičných kandidátom a ich voličov.
Podobne ako politická sloboda, tak i sloboda tlače, či kultúrna sloboda je značne obmedzená. V krajine je zavedená cenzúra, ktorá bola ešte zosilnená v dôsledku naliehania fundamentalistických skupín (Moslimské bratstvo). Vďaka tomu je mnoho umelcov či novinárov častokrát väznených, hlavne z protiislamských dôvodov, alebo rúhačstva.
Veľkým problémom v krajine sú taktiež ženské práva. Aj napriek tomu že v krajine existuje množstvo medzinárodných organizácií pre ľudské práva, postup v tejto oblasti je značne pomalý. Napríklad až 1.1.1998 bola ženská obriezka postavená mimo zákon (Egypt bola prvá krajina v Afrike, ktorá to realizovala). 26.1.2000 bol mierne upravený zákon o rozvodoch, kde pred tým slovo ženy prakticky nemalo žiadnu váhu (muž bol ten, ktorý mal v rozvodovom procese posledné slovo).
Takmer šestnásť miliónová Káhira sa šíri svojimi predmestiami až k pyramídam v Gíze. Vláda plánuje vyhĺbiť v blízkosti štvorkilometrový tunel, na ktorý bude ďalej napojený diaľničný obchvat okolo mesta. Stavba je nedokončená a čaká sa, ako sa k tomuto plánu vyjadrí UNESCO. Cesta by mala viesť po povrchu, avšak UNESCO pohrozilo, že pokiaľ bude stavba diaľnice zahájená vyškrtne pyramídy zo zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Chránená kultúrna oblasť má rozlohu asi 50 km². Najbližšie domy stoja iba 15 m od sfingy.
RIZIKÁ POBYTU V EGYPTE
Základnou odlišnosťou Egypta od európskych štátov je faktor islamu. Moslimovia sú veľmi citliví na niektoré prejavy európskeho chovania, ktoré urážajú ich náboženské cítenie. V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť na vhodné obliekanie najmä žien, ktoré by sa mali vyvarovať noseniu krátkych nohavíc nad kolená, dámskych šiat bez ramienok, hlbokých výstrihov a pod.. Za nevhodné je považované taktiež pitie alkoholických nápojov na verejnosti a niektoré v Európe bežne spoločenské prejavy, ako je držanie sa za ruku, prípadne bozky na verejnosti a pod.
Po napadnutí turistov v Luxore v roku 1997 zahájila egyptská vláda masívnu kampaň na elimináciu vplyvu islamistických militantných organizácií. Vláde sa podarilo stabilizovať situáciu a znovu vybudovala imidžu Egypta ako turisticky bezpečnej krajiny (v súčasnosti je za mrežami vyše 15 000 islamistov). Bombový útok na hotel Hilton v roku 2004 a incident v káhirskej štvrti Al Azhar a bombové útoky na Sharm Al-Šajch v roku 2005 nemali na príjazd turistov do krajiny ani na ich pohyb výrazný vplyv.
V Egypte stále existujú lokality, kam je pre vstup vyžadované povolenie od Travel Permits Department od the Ministry of Interior. Medzi tieto lokality patrí prihraničná oblasť s Líbyou a oblasti Sinaja mimo cesty. Ďalej je treba upozorniť na oblasti na Sinaji a v Západnej púšti, kde sa doposiaľ nachádzajú neodkryté mínové polia z predchádzajúcich vojen, často označené len ostnatým drôtom. Odporúča sa taktiež vyhýbať účasti (napríklad zo zvedavosti) na prípadných demonštráciách.
Pri fotografovaní je dobré vyvarovať sa záberov vojenských a policajných objektov, železničných staníc, železničných uzlov, osôb v uniformách, vojenskej a policajnej techniky. Turistom hrozí minimálne zabavenie filmu.
Naďalej je treba upozorniť na oblasť stredného Egypta, najmä oblastí Minia, Malawi, Sohag, Kena, kde hrozí reálne nebezpečenstvo teroristických akcií zo strany radikálnych skupín.