Počas sedemdesiatych rokov sovietskej éry vláda odmietala väčšinu foriem nacionalizmu a presadila univerzalizmus alebo priateľstvo všetkých ľudí, ktorí boli v prvom rade považovaní za Sovietov. Počas mnohých rokov kolonizácie, industrializácie a rusifikácie, sa objavila tzv. stratená generácia narodená po roku 1917, ktorá vedela len málo o svojej etnickej kultúrnej minulosti. Od pádu ZSSR v 1991 sa všetky národnostné skupiny bývalého Sovietskeho zväzu pustili do procesu znovuobnovenia národného povedomia a znovuvytvorenia ich rozdielnych etnických identít, niekedy aj umelo.
Pôvodným obyvateľom sibírskeho Ďalekého východu a severných oblastí zahrňujúcej autonómny alebo suverénny štát Jakutsko/Sacha (Sacha je pôvodné pomenovanie ľudí a jazyka tejto oblasti) a okolie Kolymy, sa im podarilo zachovať si kultúru a jazyk vo väčšom rozsahu vďaka ich izolácii a drsnej klíme. Obzvlášť od pádu ZSSR začiatkom 90-tych rokov sa väčšina etnických skupín snaží oživiť kultúru a vrátiť ich jazyk do škôl. Vo vzdialených oblastiach Jakutska pomáhali ľuďom prežiť tradičné zručnosti hlavne po úpadku významu väčších priemyselných miest. Tieto mestá sú v súčasnosti vo veľkej hospodárskej a politickej kríze, pretože stratili podporu z centra, z Moskvy. Mnoho národností žilo oddávna vedľa seba (niekedy sa vyskytli aj konflikty) a tento multi-kulturalizmus sa zdal neohroziteľný dominantnou veľkou ruskou kultúrou, ktorej dominancia spôsobila takmer úplnú asimiláciu domorodých národov.
Ako príklad môžem uviesť konflikt medzi multikulturalizmom a asimiláciou v Južnej Sibíri hlavne pozdĺž Transsibírskej magistrály, kam Rusov vyháňal Stalin, neskôr Brežnev, aby vybudovali a usadili sa v nových priemyselných alebo vedeckých mestách ako je Akademgorodok južne od Novosibirsku. Na juhu Sibíri je ťažšie nájsť pôvodné menšiny žijúce okolo miest ako Novosibirsk, Vladivostok a Chabarovsk, kde neruské kultúry a jazyky sa vytrácajú.
Dané zložitým vzťahom medzi ľudmi z Chabarovského kraja a ich čínskymi susedmi, sa ruský Ďaleký východ stal miestom, kde možno vidieť pestrosť a vzájomné ovplyvňovanie mnohých existujúcich etnických skupín. V najväčšom meste Chabarovsk síce dominujú Rusi, ale napriek tomu sa tu žije mnoho národností. Okrem Rusov tu možno nájsť stopy po starých národoch žijúcich pozdĺž rieky Amur ako sú Ulčovia, Nanajci, Evenkovia, Udeheovia a Nivchovia.
Nanajci patria do Mandžusko-tunguzskej rodiny jazykov a prestavujú najväčšiu etnickú skupinu v strednom regiónu rieky Amur. Pôvodne sa obyvatelia na dolnom toku nazývali Nanajci a na hornom toku Goldiovia. Ich kultúra mala historické kontakty s Čínou.
Veľmi dôležitý prvok v súčasnej podobe ruského Ďalekého východu predstavujú Číňania. Odkedy ZSSR podpísal s Čínou v roku 1988 dohodu o bezvízovom styku, čínski imigranti prekračujú hranice vo veľkom počte. Prichádzajú sem ako robotníci, obchodníci, remeselníci, turisti, pytliaci a nelegálni obchodníci. Výsledkom tohto vplyvu a ich ekonomického a sociálneho postavenia sa na nešťastie v miestnej ruskej populácii rozšírilo určité xenofóbne správanie a postoje.
Niektoré fakty v určitých častiach Prímoria okolo Vladivostoku a susedných oblastiach hovoria o demografickej disparite v prospech Číny. Narástli obavy, že prichádzajúci etnickí Číňania sa usadia v Prímorí a postupne nadobudnú prevahu. Tento pocit demografického ohrozenia vychádza na jednej strane z veľkosti populácie, na druhej strane 2,2 milióna etnických Rusov a Ukrajincov stojí oproti 70 miliónom etnických Číňanov v susednej provincii Heilongjiang. Kvôli veľkému počtu Číňanov (63 000 Číňanov na 1 Rusa) na ruskom Ďalekom Východe (Prímorský a Chabarovský kraj, Amurské regióny a Židovská autonómna oblasť) stúpa rasové a etnické napätie. Hlavný problém stúpajúcej nezamestnanosti a rastúceho významu Číňanov trápi miestnu vládu.