Rómovia predstavujú v Maďarsku najväčšiu národnostnú menšinu. Pri poslednom štatistickom sčítaní sa k rómskej národnosti prihlásilo 48 438 obyvateľov. Podľa odhadov však v Maďarsku žije niečo medzi 400 – 600 000 Rómov. Sú rozptýlení po celej krajine, toto ich rozloženie však nie je rovnomerné. Najviac Rómov žije v troch severných krajoch, podstatne menej v západnej časti krajiny.
Z kultúrneho a jazykového hľadiska možno Rómov žijúcich v Maďarsku rozdeliť na tri hlavné skupiny. Prvou a najväčšou sú tzv. Rumungri, ktorí používajú maďarskí jazyk ako svoj rodný jazyk. Tvoria asi 70 % rómskej populácie v Maďarsku. Asi 20 % tvoria rómsky hovoriaci olašskí Rómovia. Zvyšných 10 % predstavujú Beas, žijúci na juhozápade krajiny. Táto skupina hovorí archaickou formou rumunského jazyka.
Podľa štatistiky Ministerstva kultúry a vzdelávania zo školského roku 1992/93, teda ešte pred schválením Zákona o ochrane osobných údajov a zverejňovaní údajov verejného záujmu, ktorý chápe národnú príslušnosť ako špeciálny údaj, študovalo na základných školách 74 241 rómskych žiakov, čo predstavovalo 7,12 % všetkých žiakov navštevujúcich základné školy. Avšak len 33,6 % z nich pokračovalo vo vzdelávaní na stredných školách. 13 % rómskej populácie má výučný list z odborného učilišťa a 1 % má maturitné vysvedčenie. Vlastníctvo výučného listu však automaticky nezvyšuje šancu získať zamestnanie, pretože systém odborného vzdelávania nie je takmer vôbec prispôsobený reálnym požiadavkám pracovného trhu.
V roku 1989 bolo zamestnaných 60 – 80 % Rómov mužského pohlavia a 35 – 40 % rómskych žien. Po spoločenskej a ekonomickej transformácii boli vytlačení z trhu práce takou rýchlosťou a v takom rozsahu, že to nemalo v histórii obdobu. V tomto procese spoločenských zmien prišlo o prácu 72 % rómskej populácie v aktívnom veku.
Približne 14 % rómskych obyvateľov žije v izolovanom, čiastočne obnovenom prostredí podobnom kolónii, kde je nízko rozvinutá infraštruktúra. Rómske chatrče z dreva, plechu a hliny sa však v Maďarsku začali likvidovať na základe zákona už v roku 1964. Mnohí maďarskí Rómovia žijú v nezdravom, vlhkom, tmavom a zle vykurovanom obydlí nízkeho štandardu, kde je ťažké dodržiavať priemerné hygienické štandardy a kde preľudnenosť spôsobuje možnosť nákazy.
Udalosti posledných rokov dokázali, že drvivá väčšina spoločnosti si nie je vedomá problémov, s ktorými rómski obyvatelia zápasia, a nemá záujem na zlepšení ich situácie. Faktom je aj prítomnosť predsudkov.
Zákon o menšinách, na základe ktorého vznikol samosprávny systém menšín, využíva v medzinárodnom meradle špeciálnu a unikátnu metódu. Podľa tohto zákona má 13 národnostných menšín žijúcich v Maďarsku aj právo na vytvorenie kultúrnej autonómie. Teda právo na nezávislé rozhodnutia vo vlastnej sfére pôsobnosti o zriadení, prevzatí alebo spravovaní inštitúcií, najmä v oblasti verejného vzdelávania, miestnej tlače a elektronických médií, v oblasti pestovania tradícií a kultúry.
Zo strany štátu sa zvýšili finančné dotácie na menšinové programy. V rokoch 1996 – 1997 na 3 miliardy HUF ročne a v rokoch 1998 – 2002 na 12 miliárd HUF ročne. Najviac je dotované menšinové školstvo. Na vysokých školách študuje vyše tisíc Rómov.
Ústredným orgánom štátnej správy, ktorý má v náplni práce menšinovú problematiku je Úrad pre národnostné a etnické menšiny. Úrad úzko spolupracuje s výborom pre národnostné menšiny v maďarskom parlamente, a tiež aj s celoštátnou rómskou samosprávou.
Zriadenie miestneho správneho systému prinieslo menšinám žijúcim v Maďarsku právo, na základe ktorého sa môžu oficiálne stať súčasťou miestneho správneho systému. V rámci spravovania verejných záležitostí miestneho záujmu sa tak zastanú práv národnostných a etnických menšín žijúcich v danej osade.
Samosprávy národnostných menšín volené miestnymi voličmi reprezentujú danú menšinu na národnej úrovni. V otázkach týkajúcich sa menšinových skupín môžu žiadať informácie od správnych orgánov štátu, môžu predkladať odporúčania a iniciovať opatrenia. Rómska menšinová samospráva má zastúpenie v 300 obciach v počte asi 3200 poslancov z celkového počtu asi 300 000 v celej Maďarskej republike. Menšinová samospráva znamená predovšetkým kultúrnu autonómiu. Stará sa o oblasť vzdelávania a kultúry. Je financovaná štátom, od ktorého získava ročne 600 000 HUF na režijné náklady.
Samosprávny systém v Maďarsku môžeme považovať za funkčný a účinný spôsob prezentácie záujmov, ktorý menšinám garantuje rozsiahlu účasť na relevantných verejných veciach miestneho i národného významu.