V prvej polovici 20. storočia sa celé územie funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica vyvíja v súlade s celospoločenskými faktormi (prvá svetová vojna, hospodárska kríza atď.). Napriek tomu, že v druhej polovici 20. storočia sa na celom území Slovenska zaznamenal dynamický rast obyvateľstva, sú zmeny v sledovanom území v porovnaní s inými regiónmi Slovenska ešte výraznejšie. Prevažne poľnohospodársky región sa začína meniť na priemyselný, čo sa začalo prejavovať i na výraznej zmene podielu mestského obyvateľstva.
Celé územie funkčného meststkého regiónu Dubnica nad Váhom je vzhľadom na členitosť reliéfu a ďalšie faktory podmieňujúce vegetačný kryt (podnebie, geologická stavba atď.) veľmi bohaté na množstvo rastlinných druhov. Strieda sa tu horská vegetácia s alpínskymi prvkami s teplou a suchomilnou panónskou vegetáciou. Osobitnú pozornosť si zaslúžia bielokarpatské lúčne spoločenstvá, ktoré tu vznikli pričinením človeka.
Komplexný rozvoj regiónu je v nadväznosti na rozvoj výrobných činností a infraštruktúry neodmysliteľne spätý s rozvojom služieb. Služby môžeme vo svojej podstate rozdeliť na komerčné a nekomerčné.
Ku klimageografickým činiteľom, ktoré najviac ovplyvňujú podnebie funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom patrí poloha v miernom klimatickom pásme, vplyv Atlantického oceánu zo západu, Jadranského mora z juhu, vplyv rozsiahlej pevniny od východu a vzhľadom na členitosť reliéfu je podnebie na území funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica nad Váhom do značnej miery determinované i nadmorskou výškou.
Ochranou prírody sa vo všeobecnosti rozumie starostlivosť o ekosystémy. Na inštitucionálnej úrovni je riadená Štátnou ochranou prírody (ŠOP), ktorá prostredníctvom svojich zastúpení Správy CHKO Biele Karpaty a CHKO Strážovské vrchy dohliada na dodržiavanie zákonom stanovenej ochrany najvýznamnejších prírodných lokalít nášho regiónu. Táto ochrana sa na celom území SR riadi najmä Zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý stanovuje 5 stupňov ochrany.
Človekom najviac premenená a využívaná je centrálna časť nášho FMR Dubnica nad Váhom. V tejto oblasti sa nachádzajú najúrodnejšie pôdy, čo v kombinácii s minimálnym sklonom reliéfu a pre rastlinnú produkciu vhodnou klímou, predurčuje toto kotlinové územie na jeho poľnohospodárske využitie. S úrodnou pôdou je úzko spätý človek, ktorý ju začal kultivovať a vystaval na nej i svoje prvé sídla. Zástavba bola v minulosti sústredená mimo záplavové územie Váhu. Zregulovanie väčšej časti jeho toku neskôr umožnilo usmerňovať rozvoj sídiel i týmto smerom.
Napriek tomu, že zmienka o Dubnici nad Váhom a jej okolí evokuje skôr predstavy vzťahujúce sa k priemyslu a urbanizácii socialistického typu, nachádzame tu mnoho historických dôkazov ako i súčasných prejavov kultúry, ktoré dokumentujú iné, výrazne odlišné obdobie vývoja tohto regiónu. Niektoré z nich sme spomenuli už v historickej časti.
Rieka Váh tvorí hydrografickú os územia funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica a celé toto územie je súčasťou základného hydrologického povodia 4-21-08, ktoré tvorí dolnú časť Váhu. Táto časť povodia Váhu hraničí na území FMR Dubnica, v jeho juhovýchodnej časti, s povodím Nitry.
Primárny sektor sa vo všeobecnosti definuje ako súhrn odvetví, ktorých výroba je spätá s využívaním prírodných zdrojov. Vzhľadom na zložitosť získavania údajov a v niektorých prípadoch ich nedostupnosť, je náročné vytvoriť ucelený obraz o stave a vývoji hospodárenia v tomto sektore. Z nám sprístupnených údajov sa teda pokúsime o aspoň čiastočnú analýzu niektorých odvetví a posúdiť ich stav a rozvojové predpoklady vzhľadom na prírodné podmienky funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica nad Váhom
Každé odvetvie hospodárstva, i keď v rôznej intenzite a s odlišným časovým oneskorením, reaguje na zmeny životného prostredia. Cestovný ruch (CR) však patrí k tým, ktoré sú na takéto zmeny najcitlivejšie. A to najmä vtedy, ak je jeho bázou skôr prírodné dedičstvo. Takýto stav je v súčasnosti evidentný práve v našom regióne. Napriek tomu, že funkčný mestský región (FMR) Dubnica je výrazne urbanizovaný, týka sa to len jeho centrálnej časti a vo svojich okrajových oblastiach disponuje vzácnym a atraktívnym prírodným potenciálom.
Do terciárneho sektoru zaraďujeme širokú škálu nevýrobných činností. Viacerými autormi je tento sektor považovaný za akúsi nadstavbu nad primárnym a sekundárnym, teda výrobnými sektormi. Rozvoj terciéru súvisí najmä s mobilitou obyvateľstva, transportom výrobkov, celkovým rozvojom priemyselnej výroby, sociálnej starostlivosti, kultúrno-osvetovej činnosti, zdravotníctva a školstva.
Pre účely tejto práce nepovažujeme za dôležité hlbšie zachádzať do najstaršej histórie funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica nad Váhom. Krátky exkurz do niektorých období minulosti regiónu ako i stručné oboznámenie sa s históriou jeho najvýznamnejších sídel však môže prispieť k lepšiemu pochopeniu súčasnej situácie ako i k citlivejšiemu resp. udržateľnejšiemu prístupu v niektorých otázkach týkajúcich sa ďalšieho rozvoja FMR Dubnica.
Ako sme už v historickej časti naznačili, mestečká funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom mali v minulosti agrárno-remeselný charakter, ktorý bol odrazom ich prírodných predpokladov a či už chcene alebo nechcene, v podstate rešpektoval únosnosť tunajšej krajiny. Podobne tomu bolo i na vidieku, ktorého hospodárstvo a sídelná štruktúra boli ešte väčšmi späté s prírodou. Okrem poľnohospodárstva (s významným zastúpením ovocinárstva) a čiastočne i rybolovu (ako zdroj obživy zanikol so zregulovaním Váhu), sa i vidiečania zaoberali remeslami. Bolo to najmä súkenníctvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo, košíkarstvo a ďalšie. Rozšírené bolo i liehovarníctvo a pivovarníctvo. Veľmi dlhú tradíciu malo pálenie vápna a spracovanie dreva.
Do sekundárneho sektoru zaraďujeme priemysel, výrobu a rozvod elektriny, plynu a vody a stavebníctvo. Priemyselné podniky sú skoncentrované pozdĺž celej hospodárskej osi funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom. Najmä po výstavbe diaľnice začali prúdiť zahraničné investície i do ďalších miest regiónu (Dubnica nad Váhom mala dovtedy akýsi priemyselný monopol) a posilnila sa i pozícia väčších obcí, napríklad Ladiec.
Z hľadiska makropolohy sa funkčný mestský región Dubnica nad Váhom nachádza v severozápadnej časti stredoeurópskeho štátu Slovenská republika. Územie regiónu má pretiahnutý tvar v severo-južnom smere. Na celkovej ploche regiónu (358,5 km²) sa nachádza 21 obcí, z ktorých tri: Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica a Ilava majú štatút mesta.
Najväčšiu časť pôdneho krytu v Ilavskej kotline, vo funkčnom mestskom regióne (FMR) Dubnica nad Váhom, zaberajú fluvizeme. Tento azonálny pôdny typ sa tu vytvoril na aluviálnych sedimentoch Váhu. Na miestach, kde bola pôvodná fluvizem modálna poľnohospodársky využívaná sa vyvinul subtyp fluvizem kultizemná s ornicovým horizontom do hĺbky 35 cm. Táto je v oblastiach s vyššou hladinou podzemnej vody sprevádzaná fluvizemou glejovou. Menšiu časť pôdneho krytu kotliny zaberajú hnedozeme, ktoré sa tu vyskytujú na sprašových sedimentoch vážskych terás.
Historická geografia zažíva v poslednom období výrazný rozmach a to aj napriek tomu, že predpovede ohľadom jej budúcnosti v 80. rokoch dvadsiateho storočia boli viac než pesimistické. Dnes počet publikácií utešene narastá i keď s publikáciami GIS, ktoré sú dnes tak populárne sa nemôže porovnávať.
Na základe histórie geografie obyvateľstva a empirických analýz v najdôležitejších geografických časopisoch je možné načrtnúť 6 súčasných smerov geografických štúdií:
Kultúrna ekológia bola v 90. rokoch 20. storočia veľmi produktívnym a rýchlo rastúcim smerom v rámci geografie. Jej predstavitelia prispeli ku mnohým témam a konceptom v geografii a príbuzných sociálnych a biogeofyzikálnych vedách. Príspevky severoamerickej školy 90. rokov sa dajú zhrnúť do 8 základných oblastí: historická kultúrna ekológia, manažment prírodných zdrojov, miestne znalosti, pastoralizmus (pastierstvo), environmentálna politika, chránené územia, gender (rodová) ekológia a pojednania (discourses) o životnom prostredí. Za najvýznamnejšiu odnož kultúrnej ekológie sa považuje politická ekológia.
Náhle spriemyselňovanie stredného Považia v druhej polovici 20. storočia, ktoré dalo neskôr vzniknúť funkčnému mestskému regiónu (FMR) Dubnica nad Váhom, znamenalo pre toto územie mnoho výrazných zmien. Veľké priemyselné závody vyžadovali množstvo pracovnej sily, ktorá sa nachádzala i vo vidieckych obciach ležiacich v zázemí priemyselných centier. Mnohé príčiny ako napríklad stavebná uzávera v nestrediskových obciach a lákavé ponuky rozrastajúcich sa miest mali za následok úbytok produktívnej zložky obyvateľstva vidieka a zmenu jeho hospodárskej štruktúry.
Ak sa chceme zaoberať perspektívami vidieckeho osídlenia, mali by sme najskôr vedieť, čo vlastne vidiecke sídlo je. Zatiaľ neexistuje jednotne na celom svete platná definícia vidieckeho sídla, lebo každá krajina má na jeho vymedzenie vlastné parametre od počtu obyvateľov cez funkcie až po infraštruktúru.
Prečo láska stroskotáva je otázka mnohých ľudí po tom, čo ich vzťah, či manželstvo stroskotá. Každý zažije za život aspoň jeden rozchod a niektorí zažívajú aj rozvody, nieje to nič príjemné. Dôvodov prečo sa to stáva je mnoho, a ja som si vzala úlohu objasniť túto, už toľkokrát preberanú tému.
Cieľom tohto dokumentu je rozšíriť a prehĺbiť podobné predstavy hlavného geopolitického smerovania z pohľadu ruskej ortodoxie. Snažia sa obhájiť a odôvodniť ruský imperializmus, ktorý nie je len pozostatkom z nedávnej minulosti, ale je podstatným prvkom ruského geopolitického chápania bez ohľadu na politickú orientáciu autorov. Dokument sa zameriava na oživenie myšlienky v dnešnom postimperiálnom Rusku a pomáha pochopiť vzťah náboženstva a geopolitiky pomocou často prehliadanej oblasti ruskej ortodoxne orientovanej geopolitiky.
Postsovietsku Strednú Áziu tvorí 5 štátov: Kazachstan, Turkmenistan, Uzbekistan, Kyrgyzstan a Tadžikistan. V roku 1991 vyhlásili všetky štáty nezávislosť. Následne okrem Turkmenistanu sa stali členmi Spoločenstva nezávislých štátov, napriek tomu sa každý štát vybral svojou cestou vývoja. Tento región je málokedy centrom záujmu hlavného spravodajstva. Zostáva v tieni susedných krajín, z ktorých najväčšiu pozornosť v posledných obdobiach pútal hlavne Afganistan, pomerne menej už susedia ako Irán, Rusko a Čína. Za zmienku stoja také udalosti ako farebná revolúcia v Kyrgyzstane, úmrtie doživotného prezidenta Saparmurata Nijazova v Turkmenistane, nepokoje vo Ferganskej kotline, občianska vojna v Tadžikistane a posledné voľby v Kazachstane.
Ústava z roku 1971 deklaruje Egypt ako republiku s demokratickým, parlamentným, socialistickým systémom. Jedným z hlavných zdrojov legislatívy je islamské právo. Egypt je domovom islamizmu (Moslimského bratstva) a militantní príslušníci fundamentalistických ideológií boli zodpovední aj za smrť prezidenta Sadata.
Podľa súčasného administratívneho členenia SR, patrí obec Vysoká nad Kysucou do Žilinského kraja, okresu Čadca, ktorý v literatúre býva často stotožňovaný s pojmom Horné Kysuce. V rámci okresu Čadca sa obec Vysoká nad Kysucou nachádza v jeho západnej časti.
Obec Záhorská Ves patrí do Bratislavského samosprávneho kraja, bližšie do okresu Malacky. Poloha obce Záhorská Ves je do značnej miery extrémna. Nemusíme byť geografi, aby sme boli oboznámení s faktom, že v katastri obce sa nachádza najzápadnejšie miesto Slovenskej republiky.
Obec Výborná sa nachádza na severovýchode Slovenska, v okrese Kežmarok, pod najmenšími veľhorami sveta – Tatrami. Leží v severozápadnej časti Podtatranskej kotliny a na južných svahoch Spišskej Magury, pod svahmi Partizánskej hory (937m n.m.). Výborná leží v pramennej oblasti Severného potoka, západnú časť odvodňuje Barich, oba sú ľavostrannými prítokmi Belej. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 706m n.m. Kartografické súradnice obce sú 49°14’ szš a 20°24’ vzd. Rozloha katastra obce Výborná je 15,4 km². Najdlhšiu hranicu má kataster na východe s katastrom obce Slovenská Ves, západnú tvorí hranica s obcou Lendak a na juhu to je mesto Spišská Belá.
Obec Krajné Čierno sa nachádza na severovýchode Slovenska, v okrese Svidník, na pomedzí Ondavskej a Laboreckej vrchoviny. Leží v doline potoka, ktorý sa cca 1km západne od stredu obce vlieva do Ladomirky, ktorá je ľavostranným prítokom Ondavy Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 324 m n.m. Kartografické súradnice obce sú 49°21’ szš a 21°40’ vzd.
Obec Vlková sa nachádza v Prešovskom kraji, v okrese Kežmarok. Susedí s obcami Abrahámovce, Hôrka, Žakovce a Vrbov.
Obec Pernek sa nachádza na úpätí pohoria Malé Karpaty. Je historickou a cestnou križovatkou regiónu Záhorie.
Čo sa polohy z hľadiska administratívneho členenia týka, obec patrí do VÚC Bratislava a okresu Malacky. Od Bratislavy je vzdialená 40 km severovýchodným smerom a od okresného mesta Malacky 10 km severozápadným smerom.
Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Celú dĺžku západnej časti kraja tvorí štátna hranica s Českou republikou (Zlínskym krajom), južná časť kraja hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe susedí s Banskobystrickým a na severe so Žilinským krajom.
Obec Zohor sa nachádza v južnej časti Záhorskej nížiny, v nadmorskej výške 146 m n. m. Na severe hraničí s katastrálnym územím obce Láb, na východe s Lozornom, na juhovýchode a juhu s mestom Stupava a najkratšiu hranicu má na západe s obcou Vysoká pri Morave.
Slovenská republika patrí do skupiny postkomunistických krajín s transformovanou ekonomikou. Spomedzi všetkých členských štátov EÚ je korupcia najrozšírenejšia práve v tejto skupine. S problematikou korupcie sú naopak najlepšie vysporiadané škandinávske krajiny [1, 4]. Treba však upozorniť na to, že rozdiely medzi staršími členmi EÚ (s výnimkou Grécka) nie sú také výrazné ako rozdiely medzi staršími a novými členmi (krajiny, ktoré do EÚ pristúpili od roku 2004).
Obec Betlanovce nachádzajúca sa na rozhraní Slovenského raja, Slovenského rudohoria a Hornádskej kotliny sa radí svojou rozlohou síce k nie veľkým, ale zato historicky významným obciam. Obec sa rozprestiera v západnej časti okresu Spišská Nová Ves, v ochrannom pásme Národného parku Slovenský raj.
Azda najdynamickejšie sa rozvíjajúcou náboženskou spoločnosťou na svete je Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní. Cirkev, ktorá vznikla v 19. storočí v USA má dnes viac ako 11 miliónov členov, 60 000 mladých misionárov, vynikajúcu organizáciu, skvelú prestíž a veľký vplyv. Štát Utah, ktorý je jej domovským štátom, vyniká v oblasti verejného zdravotníctva, vzdelávania, služieb, sociálnej starostlivosti a zamestnanosti.
Obec Plavecký Štvrtok leží 31 kilometrov od hlavného mesta Bratislava na Záhorskej nížine a 10 kilometrov od okresného mesta Malacky. Na severe hraničí s katastrálnym územím mesta Malacky, obcou Kostolište, na západe s Jakubovom a juhu s Lábom. Východná hranica je hranicou s Vojenským obvodom Záhorie.
Obec Láb sa nachádza na západnom okraji Slovenskej republiky, vo VÚC Bratislava, presnejšie v okrese Malacky, ktorý je najrozsiahlejším okresom bratislavského VÚC. Od Bratislavy je vzdialená len približne 35 km a 8 km južne od okresného mesta Malacky. Rozprestiera sa na juhu strednej oblasti Záhorskej nížiny v doline Močiarky.
Územie opo oboch stranách rieky Kysuca bolo osídlené už v 13. storočí. Na Neslušu sa vzťahuje hodnoverný písomný dôkaz z roku 1367 - listina, ktorá nebola doposiaľ publikovaná. Nachádza sa vo Festeticsovskom kniežatskom archíve Maďarského krajinského archívu v Budapešti, je vedená pod číslom DL 91734. V tom čase síce táto komunita nepatrila do panstva, ale bola šľachtickým majetkom.
Obec sa nachádza v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji. Obec sa nachádza v Liptovskej kotline a v Kozích chrbtoch. V tesnej blízkosti sa už nachádzajú Nízke Tatry, presnejšie jej podcelok Kráľovohoľské Tatry. Stred obce má nadmorskú výšku 690 m n. m., celé územie katastra sa pohybuje medzi 658 a 1009 m n. m.
Michail Sergejevič Gorbačov (* 2. marec 1931, Privoľnoje, Stavropoľská oblasť), celosvetovo známy aj pod prezývkou Gorby, stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a rozpad sovietskeho bloku. V roku 1990 získal Nobelovu cenu za mier.
Pri čo len letmom pohľade na mapu nás zaujme blízkosť Brestovca k mestu Myjava, ako aj strategická poloha tejto milej obce na hraniciach s Českou republikou. A skutočne, tabule Brestovec a Myjava sú od seba vzdialené iba niečo cez sto metrov a história nám dá za pravdu faktom, že až do roku 1955 bola obec súčasťou Myjavy. Súčasné hranice katastra hraničia s ČR na severe (tvoria teda strategickú štátnu hranicu na hrebeni Bielych Karpát), obcou Stará Myjava na východe, mestom Myjava na juhu a západe, len pre laikov zanedbateľných pár sto metrov na severozápade hraničí obec aj s Vrbovcami.
Somálsko je štát vo východnej Afrike vytvárajúci pobrežnú líniu s Červeným morom. Už od siedmeho storočia zakladali Arabi obchodné stanice na pobreží, ktoré zostalo pod arabským vplyvom až do 19. stor., kedy sa o Somálsko začali zaujímať európske veľmoci.
Prvá Berlínska kríza trvala v období od 24.6.1948 - 12.5.1949. Berlín bol rozdelený na 4 zóny – sovietsku, americkú, britskú, francúzsku. Aby si sovietska okupačná správa zabezpečila vplyv v celom Berlíne, v júni 1948 uzavrela železničnú, cestnú i vodnú dopravu zo Západných zón Nemecka do Západného Berlína (chcela ho „vyhladovať“). USA a Veľká Británia zabezpečili zásobovanie Berlína prostredníctvom leteckého mosta (21.-23.6.1948). Na blokádu, najprv prezentovanú ako technické problémy, neboli západní spojenci pripravení. V západných sektoroch Berlína, ktoré mali vtedy 2,2 milióna obyvateľov a boli úplne závislé na zásobovaní zvonku, sa nachádzali zásoby potravín na 36 dní a uhlia na 45 dní.
Charles André Joseph Marie De Gaulle sa narodil 22. novembra 1890 v Lille, vo Francúzsku v rodine profesora literatúry, matematiky a filozofie, Henriho de Gaulla. Vyrastal v prostredí, kde vládol bezvýhradný kult nadšeného vlastenectva, dávnych tradícií a vypätej národnej hrdosti. Charles je potomkom dvoch rodov: aristokratického a buržoázneho, ktoré po Veľkej francúzskej revolúcii upadajú. V roku 1901 začal navštevovať jezuitskú školu.
Cyprus bol vďaka svojej strategickej polohe v priebehu dejín kolonizovaný rôznymi koloniálnymi mocnosťami východného Stredomoria. Poslednou koloniálnou mocnosťou, ktorá okupovala Cyprus, bola od roku 1878 Veľká Británia. Na území Cypru po stáročia mierovo spolunažívali Cyprioti, Gréci i Turci. Grécki Cyperčania požadovali právo na národné sebaurčenie, ktoré im pod koloniálnou nadvládou chýbalo.
Apartheid je výraz označujúci najmä rasistickú politiku tzv. oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás. Výraz pochádza z holandčiny a znamená oddelenie alebo odlúčenie. Prvé doložené použitie tohto slova pochádza z prejavu Jana Smutsa z roku 1917. Apartheid v Juhoafrickej republike bol oficiálnou štátnou politikou v rokoch 1948 až 1990, neoficiálne sa táto politika uplatňovala už skôr.
V 90. rokoch kolonizovala krajinu Britská juhoafrická spoločnosť, ktorej zakladateľom bol Cecil Rhodes. Na území severne a západne od Transvaalu vznikla kolónia Severná a Južná Rodézia a od roku 1891 bola britským protektorátom. V roku 1984 sa skončilo podmaňovanie pôvodného obyvateľstva - ndebelských kmeňov. V roku 1923 prevzala toto územie pod názvom Južná Rodézia od Britskej juhoafrickej spoločnosti Veľká Británia. Bieli obyvatelia dostali obmedzenú samosprávu.
Obec Vysoká pri Morave sa nachádza na západnom okraji Slovenskej republiky, na juhozápade Záhorskej nížiny v nadmorskej výške 145 m n. m., čo znamená, že je najnižšie položenou obcou okresu Malacky. Na severe susedí s katastrom obce Záhorská Ves, v ktorom sa nachádza najzápadnejší bod SR. Na severe susedí aj s obcou Suchohrad. Východnú hranicu tvorí hranica s katastrami obcí Láb, Zohor a mesta Stupava. Celá západná hranica katastra obce Vysoká pri Morave je súčasne aj štátnou hranicou s Rakúskom.
V geografii sa pre účelové vlastnosti krajiny zaužíval termín potenciál krajiny a uviedol ho E.Neef. „Potenciál krajiny chápeme a hodnotíme v zmysle komplexných vlastností skúmaného objektu ( krajiny ) ako ponuku, schopnosť, resp. vhodnosť krajiny poskytovať a plniť rôzne funkcie, s cieľom uspokojovať potreby spoločnosti v súlade s harmonickým fungovaním funkčných väzieb krajinného systému.“ Výskum potenciálu zahŕňa hľadanie jeho kvalitatívnych hodnôt, výber potenciálnych funkcií, ako aj ich kvantifikovanie, hľadanie pozitívnych hodnôt, poznanie limitov.