V prípade vidieckeho cestovného ruchu ide o relatívne mladú formu, ktorá sa vyvinula len nedávno ako reakcia na vysokú mieru urbanizácie v niektorých rozvinutých častiach sveta. Ide o oboznamovanie sa alebo znovu objavovanie vidieckeho spôsobu života so všetkými javmi a činnosťami patriacimi k rurálnemu obyvateľstvu.
Orientuje sa na účastníkov cestovného ruchu vyhľadávajúceho rôzne formy adrenalínových športov s túžbou po vzrušení a stavov eufórie.
Ekoturizmus patrí tiež k mladým formám cestovného ruchu a predstavuje veľmi čistú formu cestovného ruchu s pohľadu vplyvu na životné prostredie a pôvodné obyvateľstvo daného regiónu. Jeho základnou črtou je trvalá udržateľnosť a primeranosť daným podmienkam prostredia s ohľadom na stabilitu existujúcich ekosystémov, využívania dostupných prírodných zdrojov.
Stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky sa tiež zaoberá zadefinovaním základných, alebo ťažiskových foriem cestovného ruchu, ktoré treba v priebehu najbližších rokov prednostne podporovať, rozvíjať a skvalitňovať, a ktoré sú v prípade Slovenska nasledovné:
Či už hovoríme o produkte cestovného ruchu na úrovni regiónu alebo strediska, máme na mysli komplexnú ponuku služieb, ktorú môže čerpať počas jeho pobytu v regióne. Regióny, strediská ale aj samotní poskytovatelia služieb cestovného ruchu už v dnešnej dobe neponúkajú jednotlivé služby, ale snažia sa o tvorbu rôznych kombinácií týchto služieb s cieľom oslovenia rôznych segmentov klientov.
Rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu ako základného predpokladu pre jeho samotnú existenciu a rozvoj podlieha územnému plánovanu na jednotlivých úrovniach, od územného plánovania obcí až po štátnu stratégiu rozvoja jednotlivých regiónov. Územné plánovanie alebo aj krajinné plánovanie ako sa v poslednom čase tieto postupy nazývajú predstavuje vyčleňovanie funkčných typov krajiny, za účelom jej najlepšieho využitia a zhodnotenia. Na základe daností, či už prírodných alebo socioekonomických, sú v krajine vyčlenené jednotlivé areály ku ktorým sa následne priraďujú možnosti ich funkčného využitia s cieľom využitia potenciálu toho ktorého typu krajinného typu.
Medzi základné územnoplánovacie dokumenty v oblasti cestovného ruchu a riešenia jeho ďalšieho rozvoja patrí dokument Regionalizácia cestovného ruchu v SR. Zaoberá sa jednak vymedzením regiónov cestovného ruchu ako funkčných a priestorových jednotiek s vhodnými predpokladmi ich komplexného rozvoja, ďalej rieši ocenenie územia pre cestovný ruch a ich kategorizáciu, význam a rozvojové priority regiónov ako aj implementáciu tohto dokumentu v praxi.
Každý región alebo stredisko cestovného ruchu je bez ohľadu na všetky ostatné "obmedzujúce" faktory akými sú legislatíva, územné plánovanie, ochrana prírody, infraštruktúra, dopravná dostupnosť atď. limitovaný jedným základným rozmerom a tým je priestor. Priestor a jeho štruktúra ako východisková pozícia udávajú hlavné smery a možnosti rozvoja cestovného ruchu ale aj iných aktivít v danom území.
Termín región sa všeobecne používa v troch rozdielnych - i keď vzájomne prepojených významoch, ktoré odpovedajú trom rozdielnym chápaniam časti oblasti. V prvých dvoch významoch sa delenie priestoru na regióny používa, chápe ako prostriedok, nástroj na určitý výskum, predovšetkým na účely poznávacie a v druhom prípade sa takáto schéma regiónov využíva pre organizačné účely, pre organizáciu určitých činností spoločnosti v priestore. V treťom prípade predmetom skúmania samotné členenie územia, t. z. že cieľom je vyhraničenie resp. delimitácia priestoru.
Predmetom, čiže objektom záujmu ochrany prírody je "príroda" so všetkou rozmanitosťou životných foriem, podmienených geochemickými cyklami, ktorá je v neustálom dynamickom vývoji a na ktorú priamo a nepriamo pôsobia antropogénne vplyvy.
Cieľom ochrany prírody, ako spoločenského hnutia v 19. storočí, bola snaha zachrániť pôvodnú prírodu s jej estetickými hodnotami "pre potešenie ľudí". Na čele tohto hnutia v rozličných krajinách sveta stáli poprední prírodovedci, ktorí svojou publikačnou a spoločenskou činnosťou podstatnou mierou prispeli k praktickej činnosti ochrany prírody.
Od vzniku ľudskej spoločnosti v centre záujmu človeka vo vzťahu k prírode bolo využívanie jednotlivých zložiek prírody z miestnych dôvodov (využívanie dreva, hliny, piesku nerastných surovín apod. na bývanie a výrobu nástrojov) a potravinových dôvodov.
Príroda v širšom zmysle je celý hmotný (anorganický i organický) svet, nachádzajúci sa v ustavičnom pohybe v čase a priestore. Ide teda o celú hmotnú náplň priestoru biogeosféry bez výtvorov človeka a bez uzavretých areálov ľudských ekumén. Prírodu možno na systémovej úrovni chápať ako súhrn všetkých človekom nevytvorených prírodnín, ktoré vnímame zmyslami, i ako proces, ktorým prírodniny vznikajú.
Napriek tomu, že sa v Európe rozvíjali myšlienky ochrany prírody už od 18. storočia, do konca 19. storočia sa národné parky vyhlasovali len v USA. Význam amerických národných parkov pre rozvoj ochrany plošne väčších území prírody spočíva hlavne v tom, že sa tieto osobitne chránené územia chápali ako národné bohatstvo a vlastníkom pôdneho fondu bol štát. Ak sa na vybranom území pre národný park už nachádzalo súkromné či obecné vlastníctvo pozemkov, štát sa snažil ich odkúpiť, alebo dlhodobo prenajať.
Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy, energia a ekosystémy (KLINDA, 2000). Táto definícia však nevystihuje celú podstatu životného prostredia. Pojem "životné prostredie" vychádza od jedinca, taxónu organizmu a populácie, v súčasnosti sa však v hovorovom jazyku používa v plnom znení v prípade prostredia človeka. Subjektom tohto vzťažného pojmu je človek ako jedinec i ako spoločnosť. Objektom pojmu životné prostredie je pracovné, obytné a prírodné či rekreačné prostredie.
Anglický výraz sustainable sa do slovenčiny prekladá ako trvalosť alebo trvalá udržateľnosť. Termín trvalá udržateľnosť sa prvýkrát objavil v roku 1972 v prvej správe Rímskeho klubu Hranice rastu. Vzťahoval sa na hľadanie nového typu vývoja (rozvoja) ľudskej civilizácie súvisiacej s rastom obyvateľstva a problematikou únosnej zaťažiteľnosti Zeme. Bola to reakcia na poznanie, že akýkoľvek neregulovaný a nekonečný rast v prostredí obmedzených a konečných zdrojov Zeme jednoducho nie je možný. Od čias priemyselnej revolúcie naša civilizácia má neregulovaný charakter.
Kľúčovým filozofickým a pragmatickým problémom vo formovaní zodpovedného vzťahu človeka k prírode je chápanie "hodnoty prírody". Dnes existuje mnoho, často až protichodných axiologických teórií. Filozofické zamyslenie nad pojmom hodnota nám priblížil KOHÁK (1998). Stredovekí myslitelia rozlišovali hodnotu účelovú (čiže extrinsic) a hodnotu vlastnú (intrinsic). Účelovú hodnotu bytosť nadobúda tým, že slúži dajakému účelu. Vlastnú hodnotu má bytosť preto, lebo je samostatnou entitou bez ohľadu na subjektívne hodnotenie tretej strany.
Cieľom poslednej časti mojej diplomovej práce je predovšetkým poukázať na možnosť rozvoja cestovného ruchu v chránených oblastiach alebo v ich predpolí, pri minimalizácii škodlivých vplyvov na prírodné ekosystémy bez nadmerného obmedzovania odvetvia cestovného ruchu. Tento predpoklad je založený na základe princípoch trvalo udržateľného rozvoja so zámerom vytvoriť vyvážený model funkčného a priestorového usporiadania riešeného územia postaveného na troch pilieroch trvalo udržateľného rozvoja - environmentálnom, ekonomickom a sociálnom.
V súlade so zákonom č. 49/2001 Z. z. je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) v regióne Vysokých Tatier zapísaných 981 národných kultúrnych pamiatok. Sú to objekty jednak v podhorských obciach a taktiež aj v meste Vysoké Tatry.
Tatranský národný park susedí na severe s poľským Tatranskym parkom narodowym, s ktorým tvorí bilaterálne cezhraničné chránené územie. Krása tatranskej prírody a jej neoceniteľná hodnota bola dôvodom pre zaradenie územia národného parku v roku 1993 rozhodnutím UNESCO do siete biosférických rezervácií v rámci programu MaB (Človek a biosféra). Najväčšie hodnoty tvoria sieť maloplošných chránených území, ktorú predstavuje 27 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 2 chránené areály, 1 národná prírodná pamiatka a 2 prírodné pamiatky s celkovou výmerou 37 551,53 ha čo je 50,7% územia národného parku.
Bakalárska práca sa v prvej časti zaoberá hlavnými zložkami prírodného prostredia Tatranského národného parku, čo napomáha k lepšiemu pochopeniu jednotlivých vzťahov a väzieb medzi geológiou, reliéfom, klímou, pôdami a vegetáciou.
Začiatky formovania teoretických základov ochrany prírody spadajú do obdobia po druhej svetovej vojne, kedy došlo k prudkému rozvoju ekológie a teórie systémov. Geografia začala skúmať krajinu na systémovej prírodovedeckej úrovni, k čomu úspešne využila poznatky geológie, geomorfológie, klimatológie, hydrológie, pedológie a celého radu biologických disciplín. Vznikla ekológia krajiny, ako aplikovaná vedná disciplína, ktorej objektom sa stala krajina ako prírodný jav.
tektonické jednotky (podľa Vašša)
1. čelná priehlbina
2. flyšové pásmo
3. bradlové pásmo
4. jadrové pohoria
5. veporské pásmo
6. gemerské pásmo
7. Zemplínske vrchy
8. vnútrokarpatský paleogén (podtatranská skupina – dnešný názov)
9. vnútrohorské panvy a kotliny
10. neovulkanity
11. kvartér
- neolitická revolúcia, jaskyňa Jarmo – SV Irak – cca pred 7 tis. rokmi
- 2 faktory pre uskutočnenie poľnohosp.: 1. zámerný vývoj kultúr (matriarchát), 2. nie je možný priamy prechod od zberačstva k zámernému pestovaniu;; - de Candole – jedna z najstarších teórií o vzniku a pôvode kult. rastlín, 1. dnešné kult. rastliny boli domestifikované v tých oblastiach, kde sa i dnes vyskytujú ich divo rastúce druhy (tzv. genetické poklady); 2. človek bol prinútený k zmene obživy od lovu a zberu k poľnohosp. nedostatkom lovnej zveri v dobe klim. zmien
Proces suburbanizácie je považovaný za jeden z najvýznamnejších transformačných procesov intraurbánnych štruktúr v postkomunistických mestách. Súvisí to s tým, že zmeny sa prejavujú najmä v tých častiach miest, kde využívanie priestoru nezodpovedá novým sociálno-ekonomickým podmienkam. V poskomunistických mestách sú to na jednej strane centrum a niektoré priľahlé štvrte vnútorného mesta, na druhej strane sú to okraje mesta a prímestská zóna.
Trendu zdravej výživy sa prispôsobili aj naše výrobné podniky mliekárne aj pečivárne. Najnovšie cukrovinky sú robené práve s ohľadom na zdravie človeka napr.: Pečivárne Liptovský Hrádok s.r.o. zal. r. 1939, Od roku 2003 vyrábajú DIA výrobky (DIA sušienky, DIA oblátky, DIA šumienky a DIA cukrárenské polevy) a od r. 2004 aj cereálne a celozrnné produkty, ktoré sú vyrábané pod označením „Zdravá strava“.
Triedenie populácie podľa určitého spoločného znaku vytvára konkrétnu populačnú štruktúru. K základným demografickým štruktúram patrí pohlavná a veková štruktúra, ktoré významne ovplyvňujú jednotlivé demografické procesy - pôrodnosť, úmrtnosť, potratovosť, sobášnosť, rozvodovosť, migráciu atď. Reprodukčné správanie ovplyvňujú i ďalšie štruktúry – rodinný stav, vzdelanie, národnosť a náboženské vyznanie.
Hustota obyvateľstva je najčastejšie používaným ukazovateľom rozmiestnenia obyvateľstva. Najvyššou hustotou sa vyznačujú najľudnatejšie mestské sídla (Bratislava: viac jako 1000 obyv./km², Košice: 500- 1000 obyv./km², Prešov: 500 - 1000 obyv./km², Žilina). Vyššiu hustotou ako je celoslovenský priemer 110 obyv./km², majú mestá západného Slovenska a to Senica, Malacky, Trenčín, Nitra, Poprad.
Medzi typy menšín, ktoré sa najčastejšie prejavujú dôrazným vyzdvihovaním svojej etnickej príslušnosti, udržiavaním svojich zvykov a tradícií a silnou jazykovou izolovanosťou, patrí maďarská menšina. Je to dané predovšetkým druhovou a vývinovou odlišnosťou jazyka.
Jediným prameňom pre získanie údajov o vzdelanosti obyvateľov SR je sčítanie obyvateľstva. Tieto údaje zahŕňajú obyvateľstvo staršie ako 15 rokov. Vzdelanostnú úroveň charakterizujeme pomocou 5 rôznych stupňov dosiahnutého vzdelania:
Vodné dielo Gabčíkovo, pôvodne projektované a stavané ako súčasť sústavy Vodných Diel Gabčíkovo - Nagymaros, leží na Dunaji poniže Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky. Stavba sa začala realizovať podľa takzvaného "spoločného zmluvného projektu", ktorý bol vypracovaný obidvoma stranami v roku 1976 a bol technickým podkladom pre vytvorenie medzištátnej zmluvy v roku 1977.
V ostatných rokoch veterná energetika sveta zaznamenala obrovský rozvoj s ročným nárastom výkonu vyše 30 %. Moderné veterné turbíny produkujú minimum hluku a sú akceptovateľné aj okolím. Zdrojovou bázou je vietor, ktorý sa transformuje pomocou veterných agregátov väčšinou na elektrickú energiu, niekedy aj na mechanickú energiu na čerpanie vody.
Predstavuje bohatý potenciál energie na Zemi. Zdrojovú bázu tvoria horúce geotermálne vody a teplo suchých hornín. Územie Slovenska je v porovnaní s inými krajinami relatívne bohaté na geotermálne zdroje a na základe geologického prieskumu bolo už v roku 1993 vyčlenených 25 perspektívnych oblastí s teplotou vody do 150 °C v hĺbkach do 5000 m. V roku 1998 sa na Slovensku využívala geotermálna energia v 35 lokalitách. Majú nižšiu teplotu 45 - 130 °C, preto sú vhodné prakticky iba na vykurovanie.
Biomasa predstavuje najväčší potenciál obnoviteľnej energie sveta i Slovenska. Tvoria ju materiály rastlinného a živočíšneho pôvodu, vhodné pre energetické využitie. Biomasa sa považuje z hľadiska emisií CO2 za neutrálne palivo, nakoľko pri jej spaľovaní sa uvoľní iba toľko CO2 , koľko rastlina počas svojho rastu prijala.
Jaskyne sú skutočnými klenotmi prírody. Horninové prostredie, nezvyčajné pôsobenie vody, svojrázne podzemné tvary a výplne, osobitná klíma, nálezy osídlenia a pamiatok človeka, pozostatky zvierat z dávnej minulosti i súčasná fauna vytvárajú pestrú a pre väčšinu z nás záhadnú mozaiku sveta jaskýň.
Energiu vody je technicky možné využívať s najvyššou účinnosťou premeny zo všetkých energetických zdrojov (nad 90 %). Vodné elektrárne (VE) využívajú na výrobu elektrickej energie hydroenergetický potenciál tokov (HEP), čo je súčin priemerných prietokov a spádov daného úseku toku.
Polygrafický priemysel je odvetvie zabezpečujúce tlač – kníh, časopisov, reklamných tlačovín, billboardov, tlač obalov výrobkov, cenín. Na Slovensku je niekoľko veľkých tlačiarní, ktoré boli prevažne založené už v prvej polovici 20. storočia, prípadne ešte skorej (najstaršie tlačiarne Neografia Martin – 1869, Slovenská Grafia Bratislava – 1921, Versus Bratislava - 1919), a veľké množstvo malých tlačiarní, tlačiacich špecializované zakázky – aké druhy zákaziek tlačiareň tlačí sa odvíja od strojového vybavenia. V súčasnosti sa presadzuje digitálna tlač, ktorá umožňuje tlačiť veľkoformátovo – firmy Bittner, BigBoard (Bratislava), a takisto umožnuje tlačiť nízkonákladovo bez predraženia ktoré by nastalo pri klasickej tlači – množstvo malých firiem s niekoľko zamestnancami.
V súčasnosti je 41 % územia Slovenska pokrytých lesmi, v ktorých zásoba dreva dosahuje vyše 396 mil.m³. V nadväznosti na rozvoj lesného hospodárstva bol vybudovaný drevospracujúci priemysel, ktorého súčasná výkonnosť predstavuje 7,3% z priemyselnej výroby na Slovensku.
Aj mlieko sa berie ako zdravá výživa a to najmä kozie mlieko. Výskumy uvádzajú, že asi 7,5% detí je alergických na kravské mlieko, ale len 60-70% z nich nie je alergických na mlieko kozie, ako prevencia nádorových chorôb - bolo spozorované, že organizmus kozy je schopný vytvárať si účinné protilátky a nikdy neochorie na rakovinu, sú známe prípady ľudí s ochorením na TBC, ktorí sa celkom vyliečili po diéte, v ktorej bolo zaradené kozie mlieko.
Sumárny inštalovaný výkon vodných elektrární Slovenských Elektrární, a. s. je 2399,24 MW, čo je 34,87 % z celkového inštalovaného výkonu SE, a. s. Z toho je v prietočných vodných elektrárňach inštalovaných 1482,025 MW a v prečerpávacích vodných elektrárňach 914,92 MW. (Prečerpávacie VE v MW: Čierny Váh 734,4, Liptovská Mara 98, Dobšiná 24,0 Ružín 60)
Rozvoj vedy a techniky, ku ktorému došlo v západnej Európe počas 18. storočia, umožnil vedcom a technikom zaoberať sa aj takou myšlienkou, akou bola výroba cukru z domácej plodiny, predovšetkým z bielej kŕmnej repy. Prvé úspešné výsledky dosiahnuté vo výrobe repného cukru zverejnil ešte roku 1747 nemecký chemik A. S. Marggaf . Výsledky svojich výskumov uverejnil v zborníku Berlínskej akadémie a dokazoval, že cukor vyrobený z bielej kŕmnej repy sa kvalitou celkom vyrovná zámorskému trstinovému.
Kľúčovú úlohu v preprave na území Slovenska majú dva druhy dopravy - železničná a cestná. Diaľnice možno zaradiť do cestnej dopravy, ktorá umožňuje prepravovať náklady i osoby až priamo k miestu určenia. Vyznačuje sa veľkou dynamikou a rozvojom vo viacerých smeroch. Dnes sa práve diaľnice stávajú typickými prvkami v cestnej sieti jednotlivých štátov. Pričom dôvodom ich výstavby je rýchlejšia a jednoduchšia preprava k miestu určenia.
Organická teória predpokladá, že ropa vznikla z prehistorických živočíšnych a rastlinných zvyškov, ktoré sa vplyvom anaeróbných baktrérií, tepla a tlaku premenili na ropu a zemný plyn. Nachádza sa vo vrchných vrstvách zemskej kôry – najčastejšie v oblasti kontinentálnych šelfov. Náleziská ropy sú pod nepriepustnými vrstvami, v hĺbkach až 8 km pod zemským povrchom.
Rovnako ako sú v politike dôležité symboly ako Che Guevara a Abimael Guzmán, je v Latinskej Amerike prirodzenou súčasťou politického života podplácanie a uplácanie – korupcia. A korupcia je teraz jedným z hlavných rysov politického života Latinskej Ameriky. Klasická definícia demokracie a Spojené štáty Americké, vzor, ktorým sa väčšina štátov na juh od Rio Grande snaží riadiť.
Severnú hranicu Prešovského kraja (PK) tvorí štátna hranica s Poľskom, ktorú tvoria prirodzené prírodné prekážky - pohoria a rieky. Na východe kraj susedí s Ukrajinou. Na južnej strane susedí s Košickým krajom a na západe so Žilinským a Banskobystrickým krajom.
Afrika pokrýva pätinu všetkej súše sveta a je najteplejší kontinent s priemernými teplotami v rovníkovej oblasti od 25 do 28°C.
Po roku 1989 došlo k výrazným zmenám cestovného ruchu na Slovensku. Zrušenie vízovej povinnosti, minimálnej výmeny valút a zjednodušeniu colného odbavenia. Začiatky cestovného ruchu Slovenska súvisia s rozvojom návštevnosti v Tatrách. Významnú úlohu zohrala pritom výstavba železničnej trate Bohumín - Košice v rokoch 1870 - 1871.
Slovenská republika je vnútrozemský štát ležiaci v srdci Európy. Svojou rozlohou 49 035 km2 je veľkosťou na 126. mieste. V rámci Európy je vo veľkosti územia na 27. mieste. Územie je pretiahnuté od západu na východ v dĺžke 428 km. Na šírku má 195 km, najužšie je 76 km.
V osobnej železničnej doprave prevláda preprava na kratšie vzdialenosti (dochádzka do zamestnania). Nákladná železničná doprava je výkonná a ekologicky bezproblémová a prevláda preprava na veľké vzdialenosti (nad 200 km).
Na Slovensku sa z hľadiska dopravy využívaju pírodné vodné toky v dĺžke 250 km a umelé kanály v dĺžke 38,5 km. V súčasnosti na prepravu vyhovuje len rieka Dunaj a upravený dolný tok Váhu po Sereď. Plánované splavnenie Váhu je rozdelené do zvyšných 3 etáp a smerujú k úplnému prepojeniu Váhu s Odrou a tým pádom priamo Baltik s Jadranom (I etapa: Komárno - Sereď, ukončená r. 1998; II: Sereď - Púchov; III: Púchov - Žilina; IV: Žilina - Odra).